Vianočné obdobie na Slovensku patrí k najkrajším v roku a je pretkané bohatou históriou, tradíciami a zvykmi, ktoré sa dodnes často dodržiavajú. Pre mnohých zahraničných turistov je slovenská vianočná atmosféra nezabudnuteľná. Vianoce boli pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj čas pokoja, radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Vianočné rituály a symboly majú ochrániť zdravie a zabezpečiť hojnosť a prosperitu. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam - niektoré prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia so zdravím.
Adventné obdobie a predvianočné zvyky
Vianočné obdobie sa začína už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Je to prvá časť liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi vymedzená štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista a obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Adventné obdobie končí dňom Zjavenia Pána.
Adventný veniec
K tradíciám Vianoc patrí aj adventný veniec, ktorého kruhový tvar pripomína večnosť, jednotu a trvalú Božiu lásku. Zelené vetvičky, najčastejšie ihličie, šišky, sušené plody, stuhy a ozdoby, predstavujú život a nádej na obnovu. Veniec má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. Štyri sviečky na venci, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Kedysi mali vence fialovú farbu, liturgickú farbu pokánia, s výnimkou tretej ružovej sviece, ktorá predstavovala radosť.
Adventný kalendár
Adventný kalendár slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Môže mať podobu čokoládového kalendára, krabičiek, vrecúšok či drevených zásuviek. Spája ho jedno - 24 okienok alebo políčok, za ktorými sa skrývajú sladkosti, drobnosti alebo odkazy.
Predvianočný pôst
Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce. V minulosti sa niesla celá adventná doba v znamení zdržanlivosti. Jeho hlavnou myšlienkou je príprava na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Mnohí veria, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlaté prasiatko.
Príchod Mikuláša, Anjela a Čerta
Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod Mikuláša. K Mikulášovi sa modlievali dievčatá túžiace po dobrom manželovi, aby mali šťastné manželstvo. Rodičkám pomáhal v ťažkej chvíli a verili, že na jeho príhovor u Boha sa rodili zdravé životaschopné deti. Tento sviatok sa vždy spájal s vierou v bohatstvo, a preto sa ľudia obdarúvavali sladkosťami a ovocím, ktoré symbolizovali zdravý a sladký život. Deti každoročne 5. decembra očakávajú jeho príchod.
Barborky a Lucie
Predvianočné a vianočné obyčaje sa začínajú od skončenia jesenných poľných prác do sviatkov Božieho narodenia. Na Barboru, v predvečer sviatku, chodievali po dedinských domoch "barborky". Ženy a dievčatá sa zahalili do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Na sviatok sv. Barbory (4. decembra) chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darčeky. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku. Vydajachtivé dievky si odlomili čerešňovú halúzku a keď im rozkvitla na Štedrý deň, tak to znamenalo, že sa skoro vydajú. Na Luciu (13. decembra) chodili panny v bielom zahalené, s tvárou omúčenou múkou, vymetať s husím perom kúty od zlého. Domáci nesmeli na Lucie prehovoriť, lebo by boli prekliati. Na sv. Luciu nemohli chodiť ženy, starí a chorí na návštevu.
Štedrý deň a štedrovečerné tradície
Štedrý deň (24. decembra) je predvečerom slávnosti Kristovho narodenia a vyvrcholením adventného obdobia. Na Štedrý deň sa až do večera udržiaval pôst. Tradične sa počas štedrej večere vykonávajú rôzne vianočné rituály a zvyky.
Prípravy a povery
Cudzia žena nesmela vstúpiť do domu, lebo by to znamenalo nešťastie. Nesmelo sa nič v tento deň požičiavať, lebo to bolo považované za veľmi zlé znamenie; podľa ľudovej tradície by z domu „odchádzalo šťastie“ a po celý rok by rodina trpela nedostatkom. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať, všetko potrebné by malo byť prichystané vopred. Ak by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil, by do roka zomrel. Na Štedrý deň zdobili stromček, zavesený zo stropu nad stolom, jabĺčkami, orechami, niekedy slamenými ozdobami. Stôl obviazali reťazou na znak súdržnosti a aby sa rodina stretla o rok zas pri štedrovečernom stole. Pod obrusom na štedrovečernom stole bola porozsýpaná pšenica, proso, mak, strukoviny, aby priniesli hojnosť. V iných regiónoch zas na stole nesmela chýbať miska s naklíčeným obilím. Dôležité je postrážiť si dátum a vhodiť do schránky list včas. Odrobinky zo slávnostného stola pomáhali neskôr chorému dobytku.
Štedrovečerné hodovanie
Štedrá večera bola symbolom hojnosti a bohatej úrody na budúci rok. Vianočné pokrmy sa líšia históriou, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Na stole nesmie chýbať med, oblátky a cesnak. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno, a nesmeli chýbať strukoviny.
- Oblátky s medom a cesnakom: Práve lámaním posvätených oblátok klasicky začínalo slávnostné hodovanie. Oblátky sa opekali v mosadzných kliešťach na ohni, na ktorých boli zobrazené sviatočné motívy. Od 15. storočia piekol oblátky miestny učiteľ alebo kostolník. Dnes sa bežne kupujú. Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri a prináša zdravie a silu po celý rok.
- Medový krížik na čele: Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele, ktorý robí gazda všetkým členom rodiny, symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu, aby boli "dobré ako med".
- Krájanie jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví, šťastní a budú mať hojnosť. Jadierka v tvare hviezdičky znamenajú zdravie. Rozkrojené jabĺčko sa rozdelí tak, aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny.
- Karpia šupina a mince pod obrusom: Známym zvykom je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra alebo mince. Šupina z kapra je symbolom bohatstva a hojnosti, a má zabezpečiť, aby nasledujúci rok nechýbali peniaze. Minca pod obrusom má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku.
- Hádzanie orechov do rohov izieb: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb, čo má zabezpečiť zdravie a ochranu.
- Tanier navyše: Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije.
- Modlitba a sviečky: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Pred jedlom sa rodina spoločne modlí a ďakuje za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných, ktorí tu už bohužiaľ nie sú.
Vianočné veštenie a povery
- Púšťanie lodičiek: Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí k obľúbeným tradíciám. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka a „lodička“ sa spustí do lavóra. Pri lodičkách sa verilo, že ak sa žiadna nepotopí, nikto z blízkych nezomrie. Kto škrupinka odplávala najďalej, mal sa v roku dostať ďaleko od domu.
- Hádzanie črievičkou: Hoci je hádzanie črievičkou prezentované ako zvyk pre nezadané dievčatá, údajne sa tak vyháňali čerti a zlé magické sily, a dom sa tak na nový rok od týchto negatívnych síl očistil. Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodia za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma.
- Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú až zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalí tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
- Veštenie zdravia: Zdravie sa veštilo aj z rozkrojeného jabĺčka a z orechov. Keď sa orech rozlúpol a jadro bolo zdravé, zdravie malo sprevádzať celú rodinu.
- Smrť sa predpovedala podľa sviečky. Ak nestála rovno, ale sa ku niekomu naklonila, toho mala smrť postihnúť.
Vianočný stromček
Zdobenie vianočného stromčeka má korene v dávnych pohanských zvykoch, keď sa počas zimného slnovratu zdobili stromy či vetvičky ako symbol svetla a obnovy. Do podoby, akú poznáme dnes, sa tradícia vyvinula v protestantskom Nemecku okolo roku 1570. Vtedy sa stromčeky zdobili najmä sviečkami, sušeným ovocím a orechmi. Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil. Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, zdobíme ho až od roku 1812. Pripravil ho ako prekvapenie pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich. Nápad pochádza zo starogermánskych zvykov. Pri slnovrate si ľudia nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina.
Polnočná omša
Pre kresťanov vrcholí Štedrý deň polnočnou omšou. Ide o starý vianočný zvyk, ktorý sa koná v predvečer sviatku narodenia Krista, pripisovaného nasledujúcemu dňu, teda Božiemu hodu. Polnočná omša sa slávi v noci z 24. na 25. decembra ako pripomienka narodenia Ježiša. Pre veriacich je to vrchol vianočných osláv, má silný komunitný aj duchovný rozmer - stretáva sa celá farnosť.
KOLLÁROVCI- Najkrajšie Vianoce (OFFICIAL VIDEO)
Vianočné sviatky
Po večeri sa spievajú koledy, rozbaľujú sa vianočné darčeky. Ráno, na Božie narodenie (1. sviatok vianočný) sa dospelí i deti umývali vo vode, v ktorej boli vložené drobné mince. Božie narodenie, alebo tiež Boží hod, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný sa oslavuje 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam. V tento deň sa nesmela zavesiť opraná bielizeň, pretože sa verilo, že ten, komu patrí, čoskoro umrie.
Regionálne rozdiely v tradíciách
Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak. Vianočné pokrmy sa líšia históriou, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách.
Západné Slovensko
Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Štedrovečerné hodovanie sa tradične začína oblátkami potretými medom, často aj cesnakom. Na začiatku večere sa zvykne rozkrojiť jabĺčko, hviezdička uprostred je symbolom zdravia a šťastia v nasledujúcom roku. Bohatstvo symbolizuje kapria šupina na stole alebo v peňaženke.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko je pestré na zvyky aj dialekty. Bežným zvykom je dávať mince pod sviatočný obrus. Prestiera sa aj tanier navyše, a to pre náhodného hosťa alebo symbolicky pre člena rodiny, ktorý už nežije. Tam, kde sa chovajú zvieratá, sa ešte niekde dodržiava zvyk obísť statok a dať zvieratám chlieb s medom. Obľúbený je aj zvyk obviazať nohy stola reťazou. Pred jedlom sa rodina modlí a deťom sa robí medový krížik na čelo - aby boli „dobré ako med“. Ako hlavný chod býva vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom. V niektorých rodinách ju nahrádzajú rezne alebo tzv. hubový kuba. Polievkou je tradične kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. „slávnostný trojboj“ - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Východné Slovensko a Pravoslávne Vianoce
Východ Slovenska je výrazne ovplyvnený kresťanskou tradíciou, preto sa tu viac dodržiava pôst. Pred večerou sa rodina spoločne modlí. Často sa prestiera tanier navyše pre zosnulého alebo pocestného. Pred večerou sa niekde zvykne umyť tvár vo vode s mincou - pre bohatstvo. Koledovanie po susedoch a rodine je na východe stále živé. Na začiatku večere sa je oblátka s medom a cesnakom, prípadne kúsok chleba so soľou alebo medom a cesnakom. Odlišnosťou sú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, prípadne šošovicový či fazuľový prívarok. Až potom prichádza na rad ryba so zemiakovým šalátom.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára. Pravoslávne Vianoce predchádza 40-dňový pôst od 28. novembra do 6. januára. Štedrý deň u pravoslávnych je 6. januára (Svjatyj večur). Večera sa začína modlitbou, často v staroslovienčine. Všetci sa mimo iného pripravujú aj na štedrú večeru, aj keď jej súčasťou by mali byť ešte stále len pôstne jedlá (nemala by tam byť ani ryba). Pred štedrou večerou sa členovia rodiny poumývajú v studenej vode. Všetky jedlá majú už pripravené, aby nikto, ani gazdiná, nemuseli odbiehať od stola. Ak niekto z rodiny nie je prítomný, odložia mu na stôl tanier. Po modlitbe zvyčajne pán domu povie úvodnú reč. Gazdiná následne vyznačí každému na čelo kríž z medu. Následne sa prítomní začnú ponúkať z navarených pokrmov. Dôležité je, že musia zo všetkého jedla aspoň trošku okoštovať. Začína sa cesnakom, medom, oblátkami, chlebom a soľou. Potom sa podávajú jedlá: pôstna kapustnica (bez klobásy), hubová mačanka, domáci šalát (s rybou), plnené pirohy a makové bobaľky. Po absolvovaní večere sa členovia rodiny pomodlia, idú sa pozrieť pod vianočný stromček a vyberú sa na bohoslužbu. Na druhý deň už nie je pôst a nálada a oslava sviatkov je radostná. Veriaci sa už zdravia pozdravom Christos raždajetsja! Slavite Jeho!
Vianočné koledy a trhy
Za koledu sa všeobecne platí akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí. Na Božie narodenie chodili vinšovať betlehemci, a tak oznamovali narodenie Ježiška.
Vianoce si dnes už nevieme predstaviť bez vianočných trhov. V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy.
Vianočné tradície vo svete
Mnoho vianočných tradícií sa od tých slovenských líši. Napríklad Gréci majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale aj ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách, či v záhradách. Grécke deti dostávajú darčeky až 31. decembra. Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku, a Štedrá večera 24. decembra u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný. V Holandsku je zvykom, že v polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet, a vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra. Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich, tiež prestierajú o jeden príbor navyše pre neznámeho hosťa. V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál. Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra a na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos - papierové dekorácie s plamienkom. V Mexiku sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí. V Peru je tradičným zvykom „Chocolatadas“ - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom. V Indii ozdobujú banánovníky či mangovníky. Na Filipínach sa od 16. do 24. decembra konajú každé ráno vianočné omše. Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce s tradičnou polnočnou omšou a bohatou večerou v nových šatách. Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.
Časté otázky o vianočných zvykoch na Slovensku
Aký je pôvod vianočných zvykov na Slovensku?
Mnohé zvyky vznikli spojením kresťanskej tradície a starších ľudových zvykov. Vianoce pre niektorých predstavujú oslavy zimného slnovratu i náboženské sviatky narodenia Ježiša Krista. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier.
Prečo sa na Štedrý večer odporúča mať pod obrusom mincu alebo reťaz?
Minca pod obrusom má zabezpečiť finančnú hojnosť v nasledujúcom roku. Obviazanie stola reťazou symbolizuje súdržnosť rodiny, aby sa všetci opäť stretli pri stole o rok.
Prečo sa na Štedrý deň neodporúča požičiavať peniaze alebo veci?
Podľa ľudovej tradície by z domu „odchádzalo šťastie“ a po celý rok by rodina trpela nedostatkom. Taktiež sa malo dbať na to, čo sa celý deň robí.
Prečo sa chodí na polnočnú omšu?
Polnočná omša sa slávi v noci z 24. na 25. decembra ako pripomienka narodenia Ježiša. Pre veriacich je to vrchol vianočných osláv, ktorý má silný komunitný aj duchovný rozmer.