Vianoce sú časom plným symbolov, ktoré nás sprevádzajú každým rokom: vianočný stromček, betlehem, zvončeky, vôňa vianočky či kapor vo vani. Zamýšľali ste sa však niekedy nad tým, prečo práve tieto prvky tvoria neoddeliteľnú súčasť vianočnej symboliky a aký je ich skutočný pôvod?
História a vývoj vianočných symbolov
Vianočný stromček
Stromček predstavuje symbol večne zeleného života. V jeho symbolike sa spája peklo (korene), očistec (kmeň) a raj (koruna). Hoci korene zdobenia stromčeka siahajú až do starého Bretónska a Burgundska, za prvý ozdobený vianočný stromček sa podľa tradície považuje ten, ktorý v roku 1812 pripravil pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla, pán Liebich, ktorý zvyk poznal zo svojho rodného Bavorska.
Betlehem a kresťanská tradícia
Betlehem nám pripomína pravú podstatu Vianoc. Traduje sa, že pri zrode tohto zvyku stál František z Assisi, ktorý v roku 1223 postavil v jaskyni živé jasličky so zvieratami i ľuďmi. Od 18. storočia sa betlehemy v rôznych vyhotoveniach rozšírili do domácností bežných ľudí, pričom na Slovensko sa táto tradícia dostala zo susedného Nemecka.
Kapor na štedrovečernom stole
Hoci sa kapor zdá ako odveký symbol Vianoc, na štedrovečernom stole sa objavuje až od polovice 19. storočia. Súviselo to najmä s poklesom ceny rýb na trhu a skutočnosťou, že rybie mäso bolo považované za pôstne jedlo. Zaujímavosťou je, že narodenie Ježiša sa odohralo na pozadí končiaceho „veku rýb“.
Tradičné vianočné pokrmy a zvyky
| Symbol | Význam |
|---|---|
| Vianočka | Pôvodne nazývaná „calta“, zapletený koláč, ktorý sa krájal na záver štedrej večere. |
| Oblátky | Symbolizujú prijímanie Kristovho tela; jedia sa s medom a cesnakom. |
| Šošovicová polievka | Predstavuje hojnosť a peniaze pre domácnosť v nasledujúcom roku. |
Pri príprave vianočky sa dodržiavali prísne zvyky - gazdiná mala miesiť cesto v bielej zástere a šatke, pričom nesmela rozprávať, aby zaistila úspech pečenia. Významným prvkom bolo aj zlato, ktoré ako jeden z darov mudrcov symbolizovalo Kristovu kráľovskú dôstojnosť.
Význam zvonov a vianočná atmosféra
Zvony sprevádzali človeka po stáročia. Sklenené zvončeky na vianočných stromčekoch majú svoju nadprirodzenú symboliku - verilo sa, že majú svojim cengotom ochrániť srdce pred chamtivosťou a lakomstvom počas štedrovečernej noci.
Zaujímavým príkladom historického odkazu je dedinka Tŕnie pri Zvolene, kde v roku 1936 Andrej Hlinka posvätil zrekonštruovaný kostol a zvony. Táto udalosť, sprevádzaná príchodom na koči s bielymi koňmi, ostala hlboko zapísaná v pamäti regiónu.
Vianočné zvyky v Pohorelej → Dokumentárny film | TV © Slovenská televízia 1989 [Pohorelá, Slovensko]
Stridžie dni a ľudová mágia
Od sviatku sv. Martina až po Štedrý deň boli ľudia obozretní voči „stridžím dňom“. V týchto obdobiach sa verilo na vplyv bosoriek a zlých duchov, preto sa príbytky potierali cesnakom, ktorý mal ochrannú funkciu.
- Sv. Martin: Koniec služieb a vyplácanie mzdy.
- Sv. Katarína: Zákaz práce s kolesom a pradenia.
- Sv. Lucia: Považovaná za najväčšiu bosorku; deň očisty a veštenia.
Počas celého adventu sa vnímala sila tradícií - od zdobenia domácností až po vianočné piesne a koledy ako „Búvaj, dieťa krásne“, ktoré dodnes dotvárajú neopakovateľnú atmosféru sviatkov.