Nanebovstúpenie Pána – Prikázaný sviatok

Veľkým a prikázaným sviatkom je Pánovo nanebovstúpenie pre kresťanov na celom svete. V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok a súčasne Deň katolíckych škôl. Veľkým a prikázaným sviatkom je Pánovo nanebovstúpenie aj pre gréckokatolíkov.

Význam a dátum slávenia

Sviatok Nanebovstúpenia Pána sa slávi 40 dní po Veľkej noci a desať dní pred Turícami - Zoslaním Ducha Svätého. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) sa slávnosťou Vstúpenia Krista Pána na nebo 40 dní po Veľkej noci začína Svätodušný kruh cirkevného roka. Po tejto slávnosti v ECAV nasleduje Nedeľa po vstúpení a po nej Svätodušné sviatky. Svätodušný kruh a zároveň slávnostnú polovicu cirkevného roka v ECAV uzavrie sviatok Svätej Trojice.

Udalosť Nanebovstúpenia

Veriaci v tento deň počas bohoslužieb spomínajú na udalosť, keď sa Ježiš Kristus na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní posledný raz stretol so svojimi učeníkmi ako ľudská bytosť a pred ich očami vstúpil do neba. Pán Ježiš sa na štyridsiaty deň po svojom vzkriesení posledný raz stretol so svojimi učeníkmi a pred ich očami vystúpil do neba a sedí po Božej pravici. Slávnosťou Nanebovstúpenia Pána sa končí veľkonočné obdobie a pokračuje obdobie „cez rok“.

Slávenie v Katolíckej cirkvi

V Katolíckej cirkvi je to prikázaný sviatok. Na niektorých miestach vo svete sa však jeho slávenie z pastoračných dôvodov môže konať aj v nasledujúcu nedeľu. K tomuto rozhodnutiu pristúpili niektoré biskupské konferencie po tom, čo daný sviatok v rozličných krajinách vypadol spomedzi štátnych sviatkov. U nás, napriek tomu, že ho ako štátny sviatok nemáme, zostalo tradičné liturgické slávenie vo štvrtok, teda na 40. deň.

V piatok po sviatku Nanebovstúpenia Pána, teda 10. mája (v roku 2024), sa v Katolíckej cirkvi začína novéna k Duchu Svätému, deväťdňové obdobie modlitieb pred svätodušnými sviatkami - Turícami.

Biblický základ a učenie

Svedectvá v Písme

Udalosť nanebovstúpenia sa hlboko zapísala do pamäti prvých učeníkov. Svedectvo o nej nachádzame v evanjeliách a v knihe Skutkov apoštolov. Pán Ježiš štyridsať dní po zmŕtvychvstaní vyviedol svojich učeníkov na Olivovú horu až k Betánii, a ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba (Lk 24, 50-51). V Skutkoch apoštolov čítame, že učeníci hľadeli, ako sa Ježiš Kristus vznášal, ale potom „oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1, 9). V knihách Nového zákona nachádzame opis Pánovho nanebovstúpenia predovšetkým v Evanjeliu podľa svätého Lukáša a v Skutkoch apoštolov.

Posledné pokyny Ježiša

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Tak je napísané, že Mesiáš bude trpieť a tretieho dňa vstane z mŕtvych a v jeho mene sa bude všetkým národom, počnúc od Jeruzalema, hlásať pokánie na odpustenie hriechov.“ Evanjelista Marek zaznamenáva posledný pokyn vzkrieseného Pána, ktorý adresoval pred svojim nanebovstúpením apoštolom: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk 16, 15) - alebo ako ho zaznamenal evanjelista Matúš: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal“ (Mt 28,19-20). I keď vstúpením na nebo sa skončilo pozemské účinkovanie Ježiša, jeho odchod neznamenal koniec spojenia s učeníkmi, ale začiatok duchovného spojenia s nimi. Učeníkov čakala neľahká úloha - zvestovať evanjelium po celom svete.

Učenie cirkevných otcov

Svätý Ján Zlatoústy píše: Nedávno sme slávili sviatok Kríža, Umučenia, Zmŕtvychvstania a potom Nanebovstúpenia nášho Pána Ježiša Krista; dnes sme povýšení až k samému vrcholu dobier, prišli sme k metropole sviatkov (Turíc).

Svätý Gregor z Nyssy (338-394) opisuje dnešný sviatok ako víťazstvo ľudskej prirodzenosti. Ježiš, pravý človek, sa vracia do neba v ľudskom tele a anjeli ho nespoznávajú. Prečo? Lebo je odetý do našej úbohej ľudskej prirodzenosti. Jeho šaty sú zafarbené krvou utrpenia, ktoré mu spôsobili ľudia za jeho lásku.

História sviatku

Sviatok Nanebovstúpenia pochádza už z apoštolských čias. O slávení tohto sviatku máme písomné správy už od 4. storočia. Svätý Augustín spomína, že v jeho časoch bol všeobecne rozšírený. Takisto o ňom nájdeme zmienku u sv. Jána Zlatoústeho alebo sv. Gregora z Nyssy. Nanebovstúpenie Pána spomína aj Nicejsko-carihradské vyznanie viery a píše sa o ňom aj v Peregrinatio Aetheriae, pochádzajúcom z 5. storočia.

Vývoj samostatného sviatku

Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Pretože Písma spájajú zostúpenie Svätého Ducha so slávnym vystúpením nášho Pána do neba, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu. Na konci 4. storočia sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tom čase bolo paschálne obdobie skrátené na štyridsať dní v súlade s údajom zo Skutkov apoštolov. Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už v štyridsiaty deň po Pasche, predniesli sv. Gregor Nysský († 394) a sv. Ján Zlatoústy († 407).

Svätý Augustín († 430) neváha uznať, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). Ale do konca 4. storočia nemáme nijaký historický dôkaz o jeho slávení ako samostatného sviatku. Svätý Gregor nazýva tento deň, „v ktorý bol od nás vzatý Pán“, Spása a tým poukazuje na to, že vystúpením do svojej nebeskej slávy náš Pán dokončil dielo našej spásy.

Historické pamiatky a svedectvá

Svedectvo o Kristovom slávnom výstupe do neba sa nachádza nielen v Písme, ale podopierajú ho aj historické pamiatky. Podľa svedectva Euzébia Cézarejského († 339) svätá Helena, matka cisára Konštantína, „vztýčila majestátnu stavbu na Olivovej hore na pamiatku nanebovstúpenia Toho, ktorý je Spasiteľom ľudstva, keď postavila posvätný chrám na samom vrchole hory“. Ďalej máme svedectvo sv. Cyrila Jeruzalemského († 386), ktorý vo svojich katechézach uvádza Olivovú horu na svedectvo o Nanebovstúpení nášho Pána, keď hovorí: „Z neba zostúpil na zem v Betleheme, ale do neba vystúpil z Olivovej hory. Olivová hora stojí do dnešného dňa a ukazuje očiam veriacich toho, ktorý vystúpil na oblaku.“

Slávenie Nanebovstúpenia bolo vždy spojené s procesiou. V Jeruzaleme, ako dosvedčuje pútnička Egeria, veriaci kráčali v procesii na vrchol Olivovej hory. Podľa svedectva cirkevného historika Socrata Scholastica (zomrel po roku 439), v Konštantínopole sa veriaci zvykli schádzať a sláviť tento sviatok v chráme v Elaea, hneď za mestským prístavom.

Slávnostnosť tohto sviatku značne zväčšili inšpirovaní hymnografi, ktorých mená sú nám väčšinou neznáme.

Teologický a duchovný význam

Liturgické hymny pre sviatok Nanebovstúpenia sú inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných Otcov. Podrobne opisujú nielen Nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom.

Zavŕšenie diela vykúpenia

Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu. Náš Pán a Spasiteľ, aj keď vystúpil do neba a sedí po Otcovej pravici, na nás nezabudol. Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 - 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a zavedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom. Sedenie po pravici pozemského kráľa bolo miestom moci a cti. Ten, kto toto miesto zastával, konal v mene kráľa a mal právo na rovnakú úctu ako kráľ.

Odmena za utrpenie a povýšenie Ježiša

Teologický význam Nanebovstúpenia spočíva v niekoľkých kľúčových aspektoch:

• Odmena za utrpenie: 33 rokov Pánovho života, od jaslí až po kríž, bolo nepretržitou reťazou utrpenia, nenávisti a prenasledovania. Preto ho odmieňa Otec tak kráľovsky v Nebesiach: sedí po pravici Božej.
• Ponížený Ježiš je povýšený: Zostúpil z Neba na zem, z lona Boha Otca do lona Panny, ležal v maštali, v jasliach a po tridsiatich rokoch sa ponosuje: „Vtáci majú hniezda a vlci brlohy, len Syn človeka nemá kde hlavu skloniť.“ A najviac sa uponížil na kríži, kde zomrel so zločincami. Ale kto sa ponižuje, toho Boh povýši!
• Poslušný Ježiš dostáva neobmedzenú moc: Pretože bola Jeho poslušnosť neobmedzená, dostáva neohraničenú moc v Nebi. Už tu na zemi mal moc liečiť chorých, kriesiť mŕtvych, rozkazovať búrkam a vetrom; akú moc mu dal Otec teraz, keď sa vrátil k Nemu poslušný až na kríž?

Apoštoli, keď hľadeli do neba, boli napomenutí. Nanebovstúpenie nie je odchodom, ale novou prítomnosťou Boha medzi ľuďmi. Dnešný sviatok nám ukazuje cieľ nášho života, nebo. Nenechajme sa uzamknúť do tohto sveta. Pán Ježiš, víťaz nad hriechom a smrťou, nás predišiel do večného príbytku, aby nám dal jasnú nádej, že kde je on naša hlava, prvorodený, aj my jeho údy budeme v tej istej sláve.

Osobná reflexia svätej Faustíny

Svätá sestra Faustína vo svojom Denníčku 6. mája (na Nanebovstúpenie Pána) píše: „Dnes už od samého rána sa Boh dotýka mojej duše. Po svätom prijímaní som chvíľu prebývala s nebeským Otcom. Moja duša bola pritiahnutá do samotnej žiary lásky. Pochopila som, že žiadne vonkajšie diela nemožno porovnávať s čistou láskou k Bohu… Videla som radosť vteleného Slova a bola som pohrúžená do trojjediného Boha. Keď som prišla k sebe, moju dušu zaplavila túžba, túžim spojiť sa s Bohom. Zalieva ma taká veľká láska k nebeskému Otcovi, že celý tento deň nazývam nepretržitou extázou lásky. Celý vesmír sa mi zdal v porovnaní s Bohom iba kvapôčkou vody. Niet väčšieho šťastia ako to, že Boh mi dáva vnútorne poznať, že mu je milý každý úder môjho srdca, a keď mi dáva najavo, že ma osobitne miluje. Toto vnútorné presvedčenie, v ktorom ma Boh uisťuje o svojej láske voči mne a o tom, ako mu je milá moja duša, prináša do mojej duše hlboký pokoj.“ (Den. 1290)

Nanebovstúpenie Pána ako štátny sviatok

Medzinárodný kontext

Pre zaujímavosť možno spomenúť, že deň Nanebovstúpenia Pána stále ako štátny sviatok majú napríklad v Rakúsku, Belgicku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, na Islande, v Luxembursku, Nórsku, Holandsku, Švédsku či Švajčiarsku.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku Nanebovstúpenie Pána nie je štátnym sviatkom, no napriek tomu zostalo tradičné liturgické slávenie vo štvrtok, teda na 40. deň po Veľkej noci, zachované.

Prikázané sviatky v Katolíckej cirkvi

Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa, kedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky.

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247). Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti.

Zoznam prikázaných sviatkov (najdôležitejšie):

1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
2. Zjavenie Pána - 6. januára
3. Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok - 40. deň po Veľkej noci
4. Božie Telo a Krv - (pohyblivý) - druhý štvrtok po Zoslaní Ducha Svätého
5. Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
6. Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
7. Všetkých svätých - 1. novembra
8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
9. Narodenie Pána - 25. decembra

Medzi ďalšie významné dni, aj keď nie vždy prikázané sviatky s povinnou účasťou na omši, patria:

1. Obetovanie Pána - 2. februára
2. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
3. Veľkonočný pondelok - (pohyblivý)
4. Zvestovanie Pána - 25. marca
5. Turíčny pondelok - (pohyblivý)
6. Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý)
7. Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
8. Narodenie Panny Márie - 8. septembra
9. Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
10. Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra

tags: #prikazany #sviatok #maj #nanebovstupenie #pana