Svadobné tradície prešli dlhým vývojom, no napriek zmenám sa mnohé z nich zachovali až dodnes. Sú neodmysliteľnou súčasťou svadobného dňa, dodávajú mu slávnostnú atmosféru a nostalgické čaro. Konkrétne zvyky sa líšia v závislosti od regiónu, niekedy aj od samotnej dediny.
Historický kontext a vývoj svadieb na Slovensku
V minulosti bolo uzavretie manželstva významnou udalosťou, možno najdôležitejším prechodovým rituálom, ktorý predstavoval nielen spojenie muža a ženy, ale aj vznik príbuzenského vzťahu medzi rodinami. Mnohé tradície pochádzajú z dôb pred naším letopočtom, pre mnohé už dnes nemáme dostatočné vysvetlenie. Uzavretie manželstva bývalo skôr dohodou medzi rodinami než voľbou mladých ľudí.
Na Tridentskom koncile v roku 1563 bol ustanovený cirkevný sobáš. Od roku 1894 bol zavedený povinný civilný sobáš, ktorý sa uskutočnil pred cirkevným sobášom a spočíval len v úradnom zápise pred notárom a nemal oslavný charakter. Na Slovensku boli od roku 1918 zrovnoprávnené oba sobáše - cirkevný aj občiansky. Po roku 1950 bol platným len občiansky sobáš a cirkevný sa mohol konať až po občianskom. Prechodom k demokracii sa zmenila nielen možnosť voľby druhu svadobného obradu, ale aj voľnejší výber miesta. Zmenil sa aj postoj mladých ľudí k spoločnému spolužitiu pred svadbou a dokonca k narodeniu potomkov pred svadbou, čo už dnes nikoho nepohoršuje. Nosné svadobné tradície však zostali, zmenilo sa len ich časové zaradenie.
Predsvadobné tradície a prípravy
Pytačky a žiadosť o ruku
V minulosti prebiehala žiadosť o ruku formou pytačiek, kedy prišiel ženích spolu so starším mužom z rodiny (napríklad krstným otcom) do domu nevesty. Prvým krokom boli priezvedy
, na ktoré bola vyslaná staršia žena zo ženíchovej rodiny, aby zistila, či rodina nevesty súhlasí s uzavretím manželstva. Ak rodina nevesty dala súhlas, nasledovali zásnuby (zaručiny). Ich symbolom bolo vzájomné spojenie rúk a výmena darov. V stredoveku bolo pokľaknutie na koleno prejavom rytierov o ich oddanosti a rešpektu k svojej kráľovnej. Teraz pokľaknutie od muža pred svoju partnerku symbolizuje to, že ju ide požiadať o ruku. Ruka nevesty sa už nepýta od jej otca; konečné rozhodnutie musí urobiť partnerka. Ak povie áno, hovorí sa, že dvaja by sa do roka a do dňa od zásnub mali vziať
.
Ohlášky a pozvanie na svadbu
Ohlášky sa týkajú cirkevných sobášov a v minulosti boli dokonca povinné. Ide o oznam, ktorý prečíta kňaz na omši, aby oznámil prítomným, že sa bude konať svadba. Teraz už povinné nie sú, no nájdu sa farnosti, kde ich kňazi stále čítajú alebo ich zverejňujú. Tradične sa tri nedele pred sobášom ohlasovali mená snúbencov v kostole.
Na svadobnú hostinu chodieval pozývať človek, ktorému bola určená táto úloha, tzv. zváč (alebo družba). Svadobné oznámenia sa môžu rozdávať osobne priateľom a susedom. V minulosti ženích pozýval výlučne svadobčanov, pričom dvaja snúbenci spoločne obišli každý dom. Povinnosti zváča boli nasledovné:
- Na swadbu powoláwati tých, ktorých si swadobný hospodár žiada.
- Pri swadobnom weselí zwláštným spôsobom posluhowať, na predný stôl mysky s jedlámi nosiť a wždy wolačo k hosťom, zwlášte ku starejšímu prehoworiť.
- Truhlu a periny mladej newesty do domu mladého zaťa došikowať.
- Radostník (ružowý koláč) pri poslednej wečeri priniesť, a pri tom wolačo ku swadobným hosťom prehoworiť.
Rozlúčka so slobodou
Rozlúčka so slobodou nie je žiaden americký zvyk. Jej história, aj napriek popularite po celom svete, nemá s Amerikou nič spoločné. V minulosti fungovala na princípe zábavy a mali ju najmä muži. Pomalý prevrat v tejto tradícii nastal až v polovici 20. storočia. Teraz majú budúci manželia rozlúčku oddelene a zväčša im program organizujú priatelia. Odohráva sa mesiac alebo aj viac mesiacov pred svadbou. Niekedy sa ešte deň pred svadbou nastávajúci pár schádzal s priateľmi, ktorí im pomohli so zdobením sály. Počas lúčenia nevesty bolo typické, že sa dialo u nej doma a malo pochmúrnejší charakter, zatiaľ čo ženíchovo lúčenie sprevádzala veselosť a pijatika.
Svadobné koláče a výslužky
Hovorí sa, že ak nevesta pečie svadobné koláče, môže si tým priviesť nedostatok financií do manželstva alebo uplakané deti. Preto sa pečenie ponecháva nejakej službe alebo rodine nevesty. So svadobnými koláčmi sú spojené aj výslužky pre hostí, ktoré mladomanželia dávajú svadobčanom pri odchode zo svadby. Na niektorých dedinách je dokonca zaužívané, že pred svadbou sa roznášajú koláče aj v susedstve pre tých, ktorí sa svadby nezúčastnia. Tento zvyk má pôvod v starom Ríme a je spojený s pečením chlebov na svadbu. Pečenie koláčov je milá povinnosť, ktorú rada prevezme mama nevesty s babičkami a kamarátkami.
Noc odlúčenia
Budúca nevesta a budúci ženích spia pred svadbou oddelene. Túto tradíciu stále niektoré páry dodržujú. Je to na vás, ako sa rozhodnete, aby ste boli v čo najväčšej pohode.
Zdobenie brány
Jednou zo známych predsvadobných tradícií, hlavne na dedinách, je zdobenie brány nevesty (niekde aj ženíchovej) kvetmi alebo stužkami. Táto brána symbolizuje vstup do nového života a oznamuje celej dedine, že sa v dome koná svadba. Čím viac a farebnejšie zdobená brána, tým veselší vstup. V niektorých regiónoch východného Slovenska sa svadobná brána symbolicky vytvára z dvoch mladých brezových stromčekov, tiež bohato zdobených, najčastejšie farebnými stuhami.
Svadobný deň
Svadobné šaty a závoj
V minulosti boli nevesty obliekané do čiernych alebo fialových odevov. S bielou farbou šiat prišla až kráľovná Viktória v roku 1840. Biela farba predstavuje čistotu a vyriešenú minulosť snúbenice. Svadobné šaty by si nevesta nemala šiť sama, aby si nezašila cestu ku šťastiu. Tradičná biela farba je najčastejšia, no v súčasnosti sa stretávame už s rôznymi farbami a trendmi šiat. Závoj mal svoju symboliku najmä v minulosti. Predstavoval pokoru a poslušnosť, zakrýval nevestu a jej nastávajúci ju uvidel až pred oltárom. Tiež sa verilo, že závoj odoženie zlých duchov. V súčasnosti sa táto tradícia nosí menej.
"Niečo staré, nové, modré a požičané"
Tento zvyk hovorí o tom, že nevesta by mala mať v deň svadby na sebe:
- Niečo staré: Symbolizuje koniec životnej etapy nevesty ako dievčaťa a pripomienku toho, odkiaľ pochádza. (napr. rodinný šperk)
- Niečo nové: Nový začiatok, novú etapu života.
- Niečo modré: Symbol nevestinej čistoty, lásky a vernosti. (napr. svadobný podväzok, mašľa)
- Niečo požičané: Predstavuje dobré vzťahy a priateľstvá, v minulosti aj symbol plodnosti. Požičiavať by sa mali veci od šťastne vydatej ženy, aby sa prenieslo šťastie do manželstva.
niečo modré.
Oblečenie ženícha a pierka
Tradícia hovorí, že ženích by sa mal v deň svadby vyvarovať noseniu motýlika, pretože by mohol neveste rýchlo uletieť
a viac sa nevrátiť. Ženíchov svadobný oblek sa vyznačuje aj nosením pierka, ktoré mu pripína nevesta a vyjadruje tak, že patria k sebe. Pierka majú rozlíšiť svadobných hostí. Nevesta má za úlohu pripnúť pierko svojmu ženíchovi a družičky zas svadobným hosťom. Najlepšie je pripínať pierka ešte pred samotným obradom alebo pred odobierkou. Na ich výrobu sa tradične používa rozmarín (symbolizuje lásku, vernosť a šťastie) alebo krušpán (symbol dlhovekosti a stálosti). Pierka štandardne pripínali hosťom po vypýtaní nevesty počas odobierky slobodné družičky. Niekde dostali pierka aj všetci slobodní svadobčania, aby sa mohli ľahšie rozpoznať.
Svadobná kytica
V minulosti nemali nevesty až do stretnutia so ženíchom potuchy, ako bude vyzerať ich kytica, ktorú zaobstaral vždy ženích. Kytica mala byť oknom do duše nevesty. Chudobnejšie rodiny si museli vystačiť s kvetmi, čo natrhali na lúke. Kytica mala byť silno aromatizovaná, aby vyhnala zlých duchov, preto pri jej zhotovovaní boli použité aj rôzne bylinky a cesnak. Svadobné kytice majú svoj pôvod dávno v minulosti ešte z čias antiky. Teraz už slúžia iba ako doplnok, ktorý neveste ženích prinesie, keď sa s ňou stretne. Dnes si kytice nevesty vyberajú prevažne samy, ale ich nastávajúci ich aspoň vyzdvihujú v kvetinárstve.
Družičky a družbovia
Družičky sú pomocníčky nevesty. Pomáhajú neveste s prípravou dekorácií na svadbu, ale aj s obliekaním šiat. Niekedy chcú mať budúce nevesty družičky oblečené v rovnakej farbe šiat a strihu. V minulosti bolo podobné oblečenie družičiek a družbov zaužívané s nevestou a ženíchom, aby sa zmiasli zlí duchovia. Družbovia sú zapojení do tradícií, kde ide skôr o zábavu a alkohol. Ich úlohou môže byť postavenie prekážky na ceste alebo únos nevesty.
Odobierka a rodičovské požehnanie
Odobierka nevesty prebieha pred obradom u nevesty doma, väčšinou len v rodinnom kruhu. Ženích príde so svadobčanmi k neveste domov (veľakrát v sprievode hudby) a pýta si od jej rodičov svoju budúcu manželku. Najprv sa mu ukazujú falošné nevesty a až na záver tá jeho. Niekedy si páry tento zvyk upravia tak, že ženích príde po nevestu, ktorá ho víta chlebom a soľou bez falošných neviest. Odobierka je dojímavý obrad, pri ktorom sa nevesta symbolicky lúči so svojimi rodičmi. Súčasťou je aj odprosenie rodičov - veľmi starý zvyk, kedy nevesta a jej budúci manžel prosia svojich rodičov o požehnanie do ich spoločného života a prosia o prepáčenie za trápenia, ktoré im spôsobili. Koná sa iba za prítomnosti rodičov, prípadne najbližšej rodiny a svedkov. Niektoré páry dávajú pri odprosení rodičom aj darčeky.
Odobierka nevesty - Janka & Kristián
Prekážka na ceste / Brána
Tento zvyk, populárny skôr na dedinách, spočíva v tom, že ženíchovi kamaráti (alebo nevestin otec/brat) postavia pred svadbou na utajenom mieste prekážku z dreva (alebo šnúru, reťaz). Ženích sa cez ňu musí vykúpiť a prepíliť k neveste. Kamaráti mu dávajú rôzne nástroje na pílenie dreva (nožík, detská pílka, normálna píla alebo motorová). Čím lepšie nástroje chce použiť, tým musí kamarátov lepšie podplatiť, či už alkoholom alebo peniazmi. Niekedy to je aj nazývané Vykúpenie nevesty
.
Videnie nevesty pred svadbou
Hovorí sa, že ak ženích uvidí šaty svojej nevesty alebo dokonca ju uvidí oblečenú v svadobných šatách ešte pred svadbou, môže im to priniesť nešťastie. Táto tradícia je založená na tom, že ženích do dňa svadby netuší, aké šaty bude mať jeho budúca manželka a prvý raz ju uvidí až v deň ich svadby (pri odobierke alebo pri obrade).
Svadobný sprievod a hurhaj
Či už ide o odchod od nevesty do kostola alebo príchod na hostinu, musí sa to dať vedieť na známosť poriadnym hurhajom. Rámus má podľa tejto tradície vyhnať všetky negatívne nadpozemské sily. V minulosti sa práskalo bičom, dnes trúbia autá. Sprievod sa presúva autami, mikrobusmi alebo prenajatým autobusom.
Okvetné lístky
Pred tým ako nevesta prejde cez uličku, kde sa bude konať svadobný obrad, družičky púšťajú na zem lupene z kvetov. Mali by byť oblečené v podobných šatách tým nevestiným, aby sa zmiatli zlí duchovia a nespoznali nevestu. Táto tradícia je populárnejšia v zahraničí (Anglicko, Francúzsko), kde namiesto dospelých družičiek rozsievajú lupene malé dievčatá, prípadne chlapci. Lístky sú symbolom plodnosti.
Vedenie nevesty k oltáru
Otec nevesty dostáva česť odprevadiť svoju dcéru po uličke k oltáru za jej budúcim manželom. Tento zvyk má dlhú tradíciu z dôb, kedy sa manželstvá dohadovali alebo sa nimi pečatili vzťahy dvoch rodín. Veľa párov tento zvyk dopĺňa o vedenie ženícha k oltáru jeho matkou.
Horiace sviece
Zvyk so sviečkami sa týka sobášu v kostole. Počas obradu by sa mal sledovať plameň zo sviečky, ktorý napovie o budúcom živote manželov. Ak sa búrlivo mihotá, vraví sa, že búrlivejší bude spoločný manželský život. Zapálenie spoločnej sviečky je symbolom nového začiatku a manželského spojenia.
Svadobné obrúčky
Obrúčky sú súčasťou každej svadby. V starovekom Egypte boli symbolom nekonečnej lásky. V starovekom Ríme sa verilo, že žila, ktorá sa nachádza na prstenníku ľavej ruky, prúdi priamo do srdca, preto sa obrúčky nosili na tomto prste. So spadnutou obrúčkou v kostole sa v minulosti spájalo veľa povier. Dnes je hľadanie týchto šperkov spoločnou záležitosťou, v minulosti bol výber výhradne ženíchovou úlohou.
Hádzanie ryže
Po tom, čo sa stanete manželským párom, vás po ceste z kostola alebo obradnej siene neminie ryžová spŕška (prípadne konfety či bublinky). Ryža predstavuje symbol bohatstva, šťastia a plodnosti. Tento zvyk má novomanželom predpovedať, kam sa bude ich manželstvo uberať. V minulosti sa hádzalo obilie alebo oriešky.
Vypúšťanie svadobných holubov
Holubica je symbolom lásky, vernosti, prosperity, šťastia a nových začiatkov. Smer ich letu by mal napovedať, či budú ako manželia kráčať bok po boku alebo sa ich cesty rozídu. Túto tradíciu sme prevzali zo zahraničia.
Tradície počas svadobnej hostiny
Uvítanie a prípitok
Pred tým ako sa hostia usadia, novomanželia si spoločne pripijú. Niekde dokonca čaká personál novomanželov aj s chlebom a soľou. V niektorých regiónoch je zvykom si pripíjať tvrdým alkoholom (napr. voda a tvrdý alkohol do jedného štamperlíka). Niekde vás privíta personál a s prianím všetkého dobrého vám ponúkne prípitok. Prípitok sprevádza krátky príhovor, ktorý prednáša otec nevesty, prípadne svedok alebo starejší.
Zametanie črepov a rozbíjanie taniera
Pred vstupom do svadobnej sály víta mladomanželov personál reštaurácie s nachystaným tanierom a metlou. Tanier sa rozbije o zem a úlohou mladomanželov je spoločne pozametať rozletené črepiny. Svadobní hostia im to sťažujú, črepiny rozkopávajú. Tento zvyk symbolizuje začiatok nového spoločného života, prekonávanie problémov a ukázanie spolupráce. Črepy prinášajú šťastie.
Prenášanie nevesty cez prah
Ženích prenesie svoju nevestu cez prah ich spoločného príbytku, aby jej ukázal svoju silu a schopnosť postarať sa o ňu. Zároveň sa hovorí, že týmto zvykom má ženích oklamať zlých duchov, aby si mysleli, že do príbytku vstúpila iba jedna osoba a nepokúšali sa im ublížiť. Tento zvyk je skôr taká napodobenina zvyku Prenesenie cez prah
, robí sa pred svadobnými hosťami. Ženích prenesie svoju nevestu až za stôl, kde budú spolu sedieť.
Spoločné jedenie polievky
Tradícia káže, dať novomanželskému páru spoločný podbradník a postaviť pred nich jeden tanier polievky s jednou deravou lyžicou. Vzájomné kŕmenie symbolizuje manželskú spoluprácu a rovnomerné delenie. Mnohé regióny pri jedení svadobnej polievky začnú lyžicou búchať o tanier a spievať: Polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná!
, čím chcú povzbudiť mladomanželov, aby sa pobozkali. Niekedy sa to opakuje, alebo hostia pridajú iné rýmy: Polievka je samá vňať, nech pobozká svokru zať.
Prvý manželský tanec
Prvý tanec otvára svadobnú zábavu. Je zvykom, že novomanželia tancujú sami na parkete. Páry sa zväčša už dopredu dohodnú s DJ-om, akú pieseň im má zahrať. V posledných rokoch si mladomanželia vopred tanec nacvičia, často ide o vtipné vystúpenie.
Rodičovský tanec
Rodičovský tanec patrí medzi najemotívnejšie a najkrajšie momenty. Symbolizuje vďaku a úctu, ktorú novomanželia vyjadrujú svojim rodičom. Najčastejšie sa koná po prvom manželskom tanci a pred redovým tancom. Ženích si zatancuje so svokrou aj mamou a nevesta zas so svokrom a otcom.
Krájanie svadobnej torty
Torta sa podáva ako dezert. Krájanie začínajú novomanželia, ktorí ju nakroja. Nôž by mala najskôr uchopiť nevesta a po nej ženích na znak jeho opory. Podľa inej verzie, kto sa noža chopí neskôr a má tak svoju ruku hore, ten bude mať v spoločnom živote hlavné slovo. Svadobná torta by sa mala dostať ku každému svadobčanovi, inak sú novomanželia ochudobnení o šťastie.
Únos nevesty
Táto tradícia bola pridelená ženíchovým družbom, ale zväčša ju organizujú priatelia mladomanželov. Pri únose nevesty je ženíchovou úlohou nájsť svoju manželku. Tá je unášaná do najbližšieho baru, na diskotéku alebo do krčmy, kde sa zabáva s ostatnými, kým ju ženích nenájde a nevykúpi. Únos nevesty má svoje korene na Balkáne. V Rumunsku je unášanie neviest počas svadby veľmi obľúbenou tradíciou doteraz. V minulosti sa únos praktizoval ešte pred svadbou, keďže ľudia nemali peniaze na veľkú svadbu. Tento zvyk však môže narušiť zábavu.
Čepčenie nevesty
Čepčenie nevesty je pre mnohých veľmi krásna a populárna tradícia, ktorá symbolizuje premenu slobodného dievčaťa na vydatú ženu. Odohráva sa spravidla po polnoci. Podoba čepčenia závisí od súboru, ktorý ho robí, no jeho princíp je vždy rovnaký. Slobodné dievčatá prichádzajú za svetla sviečok k neveste, spievajú tradičné ľudové piesne a vydaté ženy jej počas toho sňajú závoj a nasadia čepiec alebo šatku. V minulosti sa družba pýtal nevesty otázku: Vienok sňať, a či hlávku sťať?
a nevesta na tretí krát s plačom odpovedala, že vienok sňať
. Vienok sa sňal šabľou (prípadne nožom alebo kosou) a družba rozplietol neveste vrkoč.
Hádzanie kytice
Hádzanie kytice je jedna z najrozšírenejších tradícií. Nevesta hádže svoju kyticu slobodným dievčatám, ktoré sa postavia za ňu. Tá, ktorá kyticu chytí, by sa mala vydať najbližšie. Týmto hodom má nevesta preniesť kúsok svojho šťastia aj na ostatné dievčatá. Niekedy sa namiesto kytice hádže medzi slobodné dievčatá nevestin závoj.
Sťahovanie a hádzanie podväzku
Princíp je podobný ako pri hádzaní kytice. Ženích musí najskôr bez pomoci rúk dať neveste ústami dolu podväzok. Potom ho hádže medzi slobodných chlapcov. Niektoré zvyky naopak vravia, že hodený podväzok, teda kus nevestinho odevu, predstavuje pre všetkých svadobných hostí šťastie.
Redový / biely tanec alebo vykrúcanka
Redový tanec nasleduje po čepčení, kedy sa nevesta prezlieka do kroja alebo červených šiat. Každý, kto chce s nevestou tancovať, si musí za tanec zaplatiť. Za tanec im dá nevesta výslužku v podobe koláčov alebo torty. Niekde je ešte zvykom, že v kruhu tancujú obaja mladomanželia. Hostia stoja v kruhu a každý si môže na chvíľu zatancovať s nevestou alebo ženíchom, za čo prispeje do klobúka. V závislosti od kraja sa môže tento tanec líšiť.
Vyberanie do venca
Tento zvyk by sa mal konať pred čepčením nevesty. Hlavná družička a družba obchádzajú svadobčanov s pleteným košíkom a vyberajú finančné dary, ktoré následne odovzdajú mladomanželom. Je to tradícia na finančnú podporu novovzniknutej rodiny.
Svadobná noc
Svadobná noc je určená len pre oči samotných novomanželov. Mala by začať prenesením nevesty cez prah, údajne preto, aby sa tým zmiatli domáci duchovia, ktorí by nevestu, pre nich cudzinku, vyhnali. Samotný dej svadobnej noci potom vychádza z kresťanstva, pre ktoré až prvé oddanie sa sebe navzájom robí manželstvo právoplatným.
Regionálne a zahraničné vplyvy
Na Dolnú zem si predkovia priniesli zvyky z pôvodnej krajiny, ktoré sa tam líšia z obce na obec. Podobne na Slovensku existuje pestrá paleta regionálnych svadobných zvykov. V Nemecku sa s rozbíjaním riadu začína už večer pred svadbou. V Rumunsku je unášanie neviest veľmi obľúbenou tradíciou doteraz, pričom ak muž unesie ženu a má ju po svojom boku minimálne dva dni, stáva sa jeho zákonitou manželkou. Francúzske páry preferujú diamanty ako symbol pevnosti. Vo Veľkej Británii malé družičky rozsievajú lupienky kvetov po cestičke k oltáru. V Albánsku má nevesta svadobnú oslavu tri dni, zatiaľ čo ženích oslavuje zvlášť. V Grécku je obrad záležitosťou celej rodiny. Indické nevesty sa maľujú hennou a sú odeté do červenej farby, obrad je niekoľkohodinový a po ňom sú zasypané dažďom z bankoviek. V Číne sa nevesty obliekajú do červených šiat, ktoré symbolizujú bohatstvo, hoci trendom sú už aj biele šaty. V Japonsku sa svadobného obradu zúčastňuje len najbližšia rodina.
Povery súvisiace s počasím
Staré príslovie, ktoré z mája robí pre svadbu nepriateľský mesiac
, hovorí: Svadba v máji, nevesta na máry
. Toto vychádzalo zo skutočnosti, že ženy, ktoré sa v máji vydali, hneď po svadbe otehotneli a vo februári porodili, pričom vzhľadom na kruté zimy a slabé zásoby často v šestonedelí ony alebo bábätká zomreli. Ďalšie legendy o počasí vo svadobný deň vravia:
- ak bude slnečno, rovnako jasné bude aj vaše manželstvo
- ak bude pršať, prší vám šťastie
- ak budú oblohu pretínať blesky, očakávajte búrky aj v manželstve
- ak bude snežiť, môžete sa tešiť na bohatstvo a požehnanie.
tags: #zvolavanie #do #stola #svadba