V tomto roku si Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) pripomína významné 50. výročie samostatného slovenského väzenstva. Tento míľnik je dôležitý pre históriu slovenskej justície a penitenciárneho systému.
Historické míľniky samostatného väzenstva
Samostatný orgán pre väzenstvo - Zbor nápravnej výchovy - bol vyňatý spod federálnej správy Zboru národnej bezpečnosti v pôsobnosti centralizovaného Ministerstva vnútra ČSSR dňa 1. januára 1969. Následne bol podriadený novovzniknutému Ministerstvu spravodlivosti SSR. Tento krok predstavoval zásadnú zmenu v riadení a fungovaní väzenského systému na Slovensku.
Oslavy výročia v ústavoch ZVJS
Oslavy 50. výročia sa postupne konajú v rôznych ústavoch po celom Slovensku. Prvým z ústavov, ktorý si toto výročie pripomenul, bol ústav Prešov. Ten okrem samostatného slovenského väzenstva oslavoval aj 50. výročie vzniku tohto ústavného zriadenia. Postupne si vznik samostatného slovenského väzenstva pripomenulo, respektíve ešte pripomenie ďalších 17 ústavov po celej krajine.
Slávnostné podujatie v Ružomberku
V rámci série osláv sa jedno z podujatí uskutočnilo aj v Ružomberku. Na túto slávnosť prijali pozvanie významní hostia, medzi ktorými bol aj generálny riaditeľ ZVJS Milan Ivan. Okrem neho boli prítomní aj prednostka Okresného úradu Ružomberok Anna Paráková, predsedníčka Okresného súdu Ružomberok Janka Majerčíková, Okresný prokurátor v Ružomberku Štefan Tomaško, zástupca Okresného policajného zboru Ružomberok Pavol Adamica, ako aj bývalí zamestnanci ružomberského ústavu.
Ocenenia a prejavy
Pri príležitosti 50. výročia samostatného slovenského väzenstva udelil generálny riaditeľ ZVJS Milan Ivan vybratým pracovníkom ružomberského zboru pamätné plakety ako prejav vďaky a uznania za ich prácu a prínos.
Na úvod sa príslušníkom ZVJS a hosťom prihovoril riaditeľ ústavu Ružomberok, Daniel Ševc. Vo svojom prejave pripomenul, že dejiny väzenstva v Ružomberku siahajú historicky až do obdobia 13. a 14. storočia a sú staršie ako dejiny známych ústavov v Leopoldove či Ilave. Tieto dejiny sú späté so sídlom Likavského panstva na hrade Likava, ale aj s kaštieľom svätej Žofie, kde sídlil panský súd a panská väznica až do 20. storočia.
„Dnes mi je cťou, že sa môžeme zaradiť medzi tých, ktorí sa stali nositeľmi takého bohatého dedičstva, akým sa tunajší ústav môže pýšiť. Zanechali ho za sebou ľudia, ktorí svojou snahou výraznou mierou ovplyvnili vývoj väzenstva v tomto regióne i na celom Slovensku,“ zdôraznil vo svojom príhovore D. Ševc.
Budúcnosť a priority ZVJS
Generálny riaditeľ ZVJS vo svojom príhovore načrtol aj kľúčové priority do budúceho obdobia. Uviedol, že: „V nastávajúcom období je prioritný záujem pokračovať na zlepšovaní podmienok výkonu služby a práce, zvýšení osobnej bezpečnosti.“
Rovnako tak sa podľa jeho slov postupne skvalitňuje vybavenosť, výzbroj a výstroj príslušníkov zboru. Generálny riaditeľ zdôraznil, že je potrebné pokračovať v realizácii investičných akcií zameraných najmä na zlepšenie technického stavu, modernizáciu a zvýšenie bezpečnosti objektov a zariadení väzenstva. Tieto investície budú realizované podľa možností rozpočtu, ako aj s využitím mimorozpočtových zdrojov zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
„Najdôležitejšie, čo v slovenskej justícii a väzenských zložkách je, sú ľudia. Na nich sú kladené enormné odborné, ale hlavne osobnostné predpoklady,“ uzavrel generálny riaditeľ ZVJS, čím podčiarkol kľúčovú rolu personálu v celom systéme.