Slovenská punkrocková legenda Zóna A si v týchto dňoch pripomína 32 rokov svojej existencie (1984 - 2016). Už tradične každý rok koncom apríla, vždy v domovskom bratislavskom Randal Clube, oslavuje svoje narodeniny koncertom s rôznymi pozvanými hosťami.
Založenie a rané roky (1984 - 1988)
Skupinu založili Peter „Koňýk“ Schredl (spev) a Jaro „Leďo“ Lederleitner (gitara), ktorí do tej doby hrali vo skupine Paradox, Petr „Ozi“ Hurtig (bicie), ktorý prišiel z Ex-Tipu, Sveťo Korbel (gitara) a Braňo Alex (basová gitara). Koncert, ktorý sa mal konať 15. 6. 1984, zatrhol Národný výbor, a tak si premiéru odbili v júli 1984 v Lamači, čo bol jediný bratislavský klub, kde v tej dobe mohli punkové skupiny hrať. Tam odohrali aj ďalšie koncerty. V decembri sa im podarilo predskakovať Abraxasu pred tisíckou ľudí, ale zaznamenali aj problémy - film o nich išiel do trezoru, sú im odobrané pasy (aby nemohli hrať v poľskom Jarocine) a taktiež sa im nepodarilo zložiť preverovačky. Zóna A potom skoro rok nekoncertovala, pretože všetky vystúpenia boli zamietnuté. V októbri 1986 vystupovali v Dome ROH pod falošným názvom Z. A. V marci 1987 sa im dokonca podarilo zložiť preverovačky, ale potom prichádza akcia v Horském parku. Polícia túto nepovolenú akciu rozprášila a tridsať ľudí, vrátane Koňýka, ktorý bol hlavným organizátorom, zadržala a vypočúvala. I napriek tomu smeli zahrať na veľkej akcii Čertovo kolo, kde okrem nich vystupovali napríklad aj HNF. Odišiel Sveťa Korbel a prišiel „stály hosť“ Ľudovít „Elvis“ Gálka, akordeonista, civilným povolaním príslušník Verejnej Bezpečnosti. V apríli 1988 nahrali tretie demo Útok na špicu hitparády.
Problémy s režimom a odmietanie kompromisov
Punkeri sa líšili dosť výrazne, čo v praxi znamenalo, že politika, respektíve režim na nich dolehol dosť tvrdou rukou. Boľševik si vlastne poštval pankáčov proti sebe sám tým, že do nich vôbec rýpal. Každá akcia vyvolá reakciu, a tak sme teda reagovali. Iná vec je, že keby sa vtedy policajti alebo eštebáci dostali k našim textom, rovno by nás pozatvárali alebo minimálne poslali do polepšovní. Keď sa nepríjemné veci stali bežnými, človek si na ne zvykol a nejako ich neriešil. Rodičia sa o väčšine výsluchov a bitiek ani nedozvedeli. Eštebáci ani policajti rodičom tieto zásahy neoznamovali. Dodnes však mám pocit, že polícia vtedy musela organizovať špeciálne nábory na úchylákov a hlupákov. Normálne sa postavili do kruhu, do stredu dali mladého chlapca, ktorého zbalili na ulici alebo v pivárni, a mlátili ho ako žito.
Osobná skúsenosť Sveťa Korbela s represiami
Na svoje pätnáste narodeniny som šiel na Zlaté piesky. Práve v tej chvíli tam hral volejbal vtedy 27-ročný eštebák menom Kováč. Keď ma zbadal, aj s kolegom ma zatiahol do turistickej chatky, ktorú mali prenajatú českí dovolenkári. Vyhnal ich s krikom, že „toto je policajná akcia“, a obaja ma začali doslova mučiť. Na to vytiahol pištoľ, namieril mi ju na hlavu, že ma zastrelí, kolega mu vraj dosvedčí, že ma zabil na úteku. Vtedy naňho skočil práve ten kolega a vykrútil mu ruku. Zjavne vedel, že je psychopat. Vtedy ma však odviezli na policajnú stanicu, kde ma potom celú noc mlátili aj s ďalšími úchylnými kolegami.
Pasy a koncerty
Problémy s koncertami boli stále, dokonca keď sme mali ísť hrať do Poľska, ráno nám pekne zazvonili doma policajti, pozdravili a odobrali nám pasy. Ani sme netušili dôvod. Prvým útočiskom bol Lamač, kde žil človek, u ktorého mal tento typ mládeže otvorené dvere. Zrazu tam hrávalo množstvo undergroundových kapiel, volalo sa to Lamačská amatérska dielňa. Chodili tam aj ľudia z disentu ako Ján Budaj, Ján Langoš, Agnes Snopko a ďalší. Hovoríme asi o roku 1984 a trvalo to možno rok či dva.
Preverovačky a komisie
Na to, aby kapely mohli oficiálne hrať ešte pred revolúciou, museli absolvovať takzvané preverovačky pred komisiou. To boli šialené veci. Raz nám z 36 textov schválili len štyri, takže na preverovačky nás ani nepustili. Potom sme s nimi chceli vybabrať - poslali sme im básničky komunistických spisovateľov s tým, že ich zhudobňujeme. Zároveň sme si na preverovačky nacvičili jednu diskotékovú pesničku. Zahrali sme ju, ale porote to nestačilo. Poroty sa obvykle skladali z eštebákov, ku ktorým pridali nejakých starších hudobníkov, často dychovkárov, a rôznych geriatrických pacientov, pre ktorých bol už aj Miro Žbirka tvrdý rock. No a táto porota nás požiadala, aby sme z nášho zoznamu zahrali aj skladbu Sex vládne svetu. A my, nepripravení na žiadnu alternatívu, sme ju teda museli zahrať. Keď sme spustili, zavládlo také pobúrenie, až jeden starý pán v porote takmer dostal infarkt. Normálne si musel dať pod jazyk nitroglycerín. Keďže sme však chceli odohrať už dohodnutý koncert s brnianskou kapelou Kern v Istropolise, čo bol vtedy Dom ROH, išli sme tam pod pseudonymom Z. A.
Obdobie po revolúcii a personálne zmeny
Po revolúcii zo Zóny A odišli Braňo a Ozi, ktorí založili Slobodnú Európu. Dočasne v Zóne hrali členovia Ex-tipu Miki Mikuška (baskytara) a Tibor Čech (bicie).
Vydané albumy
- V novembri 1990 vyšla prvá slovenská punková platňa Potopa, čo bol výber zo všetkých predchádzajúcich dem.
- Vo februári 1993 nahrali pre ANK Records druhé album Nie je to tak zlé.
- Ďalší album - Útok na špicu hitparády, vydaný v roku 1994, obsahoval predovšetkým staré nahrávky, vzniknuté pre oba predrevolučné filmy.
- Naopak, ďalší album V životnej forme (1996), vydaný u EMI/Monitor, obsahuje veci nové.
- Vydali aj kompiláciu starých demonahrávok z rokov 1988-1989 pod názvom Nech žijeme (1999), ovšem nie u „mamutieho“ labelu EMI, ale u Koňýkovho vydavateľstva Inflagranti Records.
- Druhým a posledným počinom pre EMI je album Nikto nevie, jak to dopadne (2000).
- K 27. výročiu skupiny vyšla v roku 2010 best of platňa Všetko najlepšie!
- Ich zatiaľ posledné radové album Na predaj vyšlo u Inflagranti Records, po tom, čo kapela ukončila spoluprácu s EMI/Monitor.
Ďalšie personálne zmeny a súčasné zloženie
V apríli 1991 nahradili Mikiho a Tibora Miro "Lump" Lederleitner (baskytara) a Miroslav „Mikki“ Šimboch (bicie), ktorí predtým hrali v Lord Alex. V roku 2002 odišiel zakladajúci člen kapely gitarista Leďo a na jeho miesto prišiel Martin „Revo“ Revický. Koňýk tak zostal posledným pôvodným členom. V januári 2016, po 24 rokoch, odchádza basák Lump a na jeho miesto sa po 26 rokoch vracia jeden zo zakladateľov kapely, Ozi. Sveťo Korbel sa v roku 1988 objavuje v obnovenom Ex Tipu. Elvis je stálym hosťom od júla 1988 a koncom roku 1989 založil Karpinu. Alex a Ozi (spolu so Sveťom) založili koncom roku 1989 Slobodnú Európu. Miki a Tibor, obaja z Ex Tipu, hosťovali jeden rok, kým sa čakalo na Lumpov návrat z vojny. Leďo už v lete 2000 začal hrať súbežne aj v Brickfielde, kde pôsobil až do podzimu 2002.
Skupina v súčasnosti hrá v zložení: Petr „Koňýk“ Schredl - spev, Martin „Revo“ Revický - gitara, vokály, Peter „Ozi“ Hurtig - basa, vokály a Rudo „Vajco“ Zelenay - bicie.
Oslavy 30. a 35. výročia
Dňa 1. mája 2014 v bratislavskom hudobnom klube Randal kapela oslávila 30. výročie svojej existencie. Zóna A nadalej patrí medzi najznámejšie a podľa mnohých ľudí aj najlepšie slovenské skupiny v štýle punku.
Tento rok, pri príležitosti osláv 35. výročia, budú koncerty dva, pričom oba budú mať aj obmedzenú kapacitu. V prípade prvého štvrtkového koncertu 28. apríla je k dispozícii 400 vstupeniek a v prípade druhého piatkového koncertu 29. apríla dokonca len 200 vstupeniek. Skupina sa tak rozhodla kvôli väčšiemu pohodliu ľudí, ktorí dorazia na koncerty. Predpredajová cena na štvrtkový koncert je 7,- € a na piatkový koncert 10,- €.
Sveťo Korbel o svojom pôsobení v kapele a po nej
Sveťo Korbel (1967) patrí k významným punkovým muzikantom na Slovensku, ako gitarista a skladateľ pôsobil v kapelách Ex-tip a Zóna A. Hoci sa časom už nepovažoval za pankera, naďalej sa s nimi stretával aj hral. Už necítil potrebu vyčleňovať sa ako fanúšik jedného štýlu, zdalo sa mu to zbytočné a lacné.
Rozdielne hudobné predstavy s Koňýkom
Veľmi rýchlo sme si prestali s Koňýkom hudobne rozumieť. Každému z nás sa páčili iné kapely, mne sa jeho pesničky ako Polka zdali ako také lacné dychovky, nemohol som ich ani cítiť. Pretláčal ich však čoraz viac, pričom moje pesničky odmietal. Nebol som tam spokojný, a tak som odišiel, respektíve bol vyhodený.
Pohľad na November 1989 a porevolučné sklamanie
Pre každého príčetného človeka musela znamenať obrovský pocit oslobodenia. Keď sa to začalo rúcať, padol mi najväčší kameň zo srdca. Zúčastňoval som sa na niektorých akciách, napríklad demonštráciách pred Justičným palácom za oslobodenie Bratislavskej päťky. Rovnako som bol na nepovolenom pochode študentov mestom 16. novembra. Netrvalo dlho a revolucionári z VPN sa rozhádali, čoraz hlasnejší v uliciach boli nacionalisti, k tomu to tu začal valcovať Mečiar. Prvé výrazné dezilúzie sa u mňa objavili už vtedy, keď som videl, že VPN vážne paktuje s komunistami, dokonca si ich natvrdo dala na svoju kandidátku do prvých slobodných volieb. Hudobné hviezdy z čias socializmu sa po roku 1989 začali boriť s vážnou konkurenciou interpretov zo Západu. Ich nahrávky sa sem zrazu valili naplno a domáce kapely šli na vedľajšiu koľaj.
Fenomén Slobodnej Európy a prístup k hudbe
Slobodná Európa vznikla ešte pred revolúciou, ale jej prvý koncert bol až po nej. Myslím si, že vtedy nám výrazne pomohli Whiskyho texty, ktoré odrážali skutočné pocity ľudí. Kým iné, dovtedy populárne kapely „zakapávali“, my sme šli hore. Zrejme aj preto, že sme sa nehrali na veľkých umelcov. Stavili sme na úprimnosť, čo popri množstve falošných posolstiev doslova svietilo. Hudba je magická záležitosť. Ak nie je primárne o egu, pokojne to celé môže byť jednoduché, zahrané či zaspievané aj trochu falošne a ľudia tomu uveria. My popri našich hráčskych a speváckych limitoch sme vlastne ani nemali inú šancu, než robiť to bez kalkulovania a čisto od srdca.
Koňýkov „prerod“ a stratené priateľstvá
Na otázku, ako sa z pankera môže stať xenofób, rasista, prívrženec extrémnej pravice a nepriateľ menšín, Sveťo Korbel odpovedá, že jeho prerodu nerozumie. Niečo sme spolu prežili, preto sa nechcem púšťať do kritiky jeho osoby. Môžem však otvorene povedať, že je mi to veľmi ľúto. To, že tým úplne pochoval Zónu A, je najmenší problém. To, že však využíva svoj vplyv na šírenie tejto agendy, je dosť smutné. A nielen on, lebo podobnou cestou sa vydalo viac mojich kamarátov. Škoda, lebo nevedieť odlíšiť, čo je pre nás dobré a čo zlé, je vážnym ľudským zlyhaním.
Súčasný život a práca
Sveťo Korbel pracoval v leteckej spoločnosti, kde nahadzoval letové poriadky a vybavoval cateringy. Počas pandémie prešiel do RTVS, kde pracuje ako osvetľovač. Alkohol nepije, je dlhoročný abstinent. Prestal fajčiť, ale keď zomrel Braňo Alex, zapálil si a odvtedy fajčí IQOS. Behať prestal počas covidu-19. Za sebou má veľmi depresívne obdobie po rozchode s manželkou.
Vnímanie súčasnej doby
V prvom rade tu už nemáme autoritársky režim. To je najväčší prínos celej zmeny, nič dôležitejšie nie je. Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale máme sa tak, ako sme sa nemali nikdy predtým. Za hranicami máme vojnu, keďže Rusko napadlo Ukrajinu. To sa zdravou hlavou nedá nijako pochopiť. Pozerám sa na niektorých kamarátov, ktorí nikdy neboli sympatizantmi Rusov, ale zrazu nimi sú. Nechápem to, zdá sa mi to ako paranormálny jav. Ako sa niekto až tak veľmi môže obrátiť? Ako môže stratiť pamäť?