Dňa 20. februára 1999 odštartoval do kozmu prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella. Z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane sa na obežnú dráhu Zeme vydal na rakete s kozmickou loďou Sojuz TM-29, čím sa Slovenská republika zapísala do histórie kozmonautiky. Dvadsať rokov po tomto významnom momente, 20. februára 2019, sa v Bratislave konala konferencia a stretnutie so zahraničnými účastníkmi misie pri príležitosti 20. výročia letu.
Príprava a výber kozmonautov
Na ceste k vesmíru: Deblokácia ruského dlhu
Možnosť letu kozmonauta zo Slovenska do vesmíru v rámci ruského programu kozmických letov bola prvýkrát spomenutá ruským premiérom Viktorom Černomyrdinom v apríli 1997. Tento historický let bol dohodnutý v rámci takzvanej deblokácie ruského dlhu voči Slovenskej republike. Rokovania o vesmírnej expedícii prebiehali už od roku 1997.
O necelé dva mesiace po prvom návrhu prijala slovenská vláda uznesenie, ktoré uložilo ministerke školstva a predsedovi Slovenskej akadémie vied (SAV) pripraviť pre let slovenského kozmonauta program kozmického výskumu. Ministrovi obrany bolo zároveň nariadené zriadiť stredisko prípravy budúcich adeptov, ktoré viedol náčelník štábu letectva a protivzdušnej obrany Generálneho štábu Armády SR Štefan Gombík. V decembri 1997 sa Rusko a Slovensko predbežne dohodli na komerčnej expedícii slovenského kozmonauta, ktorý mal na palube ruskej orbitálnej stanice Mir pracovať vo februári 1999.
Prísny výber a intenzívny výcvik
Do vyhláseného konkurzu sa mohli prihlásiť nadzvukoví piloti. Pôvodne sa prihlásilo 32 adeptov, ktorí museli absolvovať stovky lekárskych, psychologických a fyzických testov. Na základe týchto náročných skúšok sa okruh postupne zúžil na 11, až nakoniec zostali štyria kandidáti. Boli nimi plukovník Martin Babjak (38 rokov), podplukovník Michal Fulier (42 rokov), major Ivan Bella (33 rokov) a kapitán Milan Grošaft (31 rokov).
Štvorica kandidátov priletela 5. februára 1998 na podmoskovské letisko Čkalovskij, ležiace neďaleko Hviezdneho mestečka. „V Centre prípravy kozmonautov J. A. Gagarina sme absolvovali ďalší maratón rôznych vyšetrení na špeciálnych zariadeniach, akými sú centrifúgy a podobne. Taktiež sme boli vyšetrovaní v špeciálnom výskumnom lekárskom zariadení v Moskve, ktoré je určené pre letcov a kozmonautov. Tam sa rozhodlo, že ja a Fulier sme vhodní kandidáti na to, aby sme mohli letieť do vesmíru. Potom to už zobralo veľmi rýchly spád," prezradil Bella pre TASR.
Samotná príprava budúcich kozmonautov trvala 11 mesiacov. Prvá etapa zahŕňala všeobecnú kozmickú prípravu, ako je teória lietania kozmických telies, kozmickú navigáciu a kozmickú medicínu. Druhá časť prípravy bola zameraná na praktický výcvik. Medzičasom obe zainteresované strany 28. mája 1998 podpísali v Moskve medzivládnu dohodu o zabezpečení letu slovenského kozmonauta na orbitálnu stanicu Mir.
O slovenskom kozmonautovi číslo jeden sa rozhodlo 4. augusta 1998. Stal sa ním Ivan Bella a Michal Fulier bol jeho náhradníkom. Bella si uvedomil, že celá zodpovednosť je na ňom: „Keď som sa dozvedel, že som kandidát číslo jeden, bolo to veľmi radostné, zároveň ale veľmi zaväzujúce. Keď človek odchádza priamo na štartovaciu rampu, keď sa postaví na schodíky a zamáva dolu ľuďom, vtedy si uvedomí, že ten okamih je už tu. Sú to len zlomkové okamihy, ktoré prebehnú človeku mysľou, ale inak musí byť maximálne na sto percent sústredený na to, čo má robiť.“
Misia Sojuz TM-29 a pobyt na stanici Mir
Štart a posádka
Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 o 5. hodine 17. minúte stredoeurópskeho času z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré z Francúzska.
Bella priblížil kľúčové okamihy letu: „Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú ´veget´ a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne.“
Spojenie so stanicou Mir a vedecký program
Sojuz TM-29 sa o dva dni neskôr úspešne spojil so stanicou Mir. Náročný približovací manéver prebiehal vo výške 350 kilometrov nad Zemou v rýchlosti približne 28-tisíc km/h. Po spojení ako prvý "vplával" do Mir-u Bella so slovenskou vlajočkou, kde sa zvítal s kozmonautmi Gennadijom Padalkom a Sergejom Avdejevom.
Počas pobytu na stanici Mir sa Ivan Bella podieľal na vedeckom programe Štefánik. Tento program, navrhnutý Ministerstvom školstva v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV), pozostával zo štyroch projektov z oblasti medicíny a po jednom z oblasti biológie a fyziky. Jeho súčasťou bol napríklad endotest - pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze vesmírneho letu, keď sa človek ocitne v bezváhovom stave.
V rámci výskumu musel Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad si podať inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi, na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu. Takisto riešil matematické rovnice. Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave.
💫Charizmatický vlastenec a vizionár | Milan Rastislav Štefánik 🔭
Návrat na Zem
Po osemdňovom pobyte vo vesmíre sa Ivan Bella 28. februára 1999 úspešne vrátil na Zem. Spúšťací aparát sa dotkol zasneženej kazašskej stepi o 3:15 h SEČ. Spolu s ním sa vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka.
Stretnutie po rokoch: 20. výročie misie
Zmysel a organizácia podujatia
Podujatie k 20. výročiu letu Ivana Bellu bolo jedinečné a na Slovensku sa v takomto rozsahu zatiaľ neuskutočnilo. Ivan Bella o zmysle stretnutia povedal: „Cieľom je využiť toto výročie, aby sa do povedomia Slovákov dostalo, že u nás sa oblasť výskumu a mierového využívania vesmíru nezačala mojím letom a ani sa ním neskončila. Môj let bola len určitá epizóda tohto cyklu.“ Dodal: „Bol to môj sen poďakovať ľuďom, ktorí pred 20. rokmi pomohli zviditeľniť Slovenskú republiku, a to nielen počas samotného letu, ale aj počas celej prípravy.“
Podujatie, ktorého súčasťou bola aj konferencia, zorganizoval Slovenský letecký zväz generála Dr. M. R. pod ministerskou záštitou.
Účastníci výročného stretnutia
Na stretnutie prišlo 14 z 15 pozvaných kozmonautov. Svetový rekordér Gennadij Ivanovič Padalka, ktorý strávil na obežnej dráhe 878 dní, sa napokon nestihol vybaviť potrebné formality pre zlyhanie amerických úradov. V čase Bellovho letu bol Padalka na stanici Mir ako veliteľ posádky.
Do Bratislavy prišli členovia hlavnej posádky misie Sojuz TM-29 - Viktor Michajlovič Afanasiev a Francúz Jean-Pierre Haigneré. Zúčastnili sa aj členovia záložnej posádky: Saližan Šakirovič Šaripov, Claudie Haigneré a Slovák Michal Fulier, ktorý sa s Bellom dostal do najužšieho výberu.
Medzi významnými hosťami bol aj kozmonaut Sergej Vasilievič Avdejev, ktorý obýval stanicu Mir v čase Bellovho pobytu. Na stretnutí nechýbal ani prvý československý kozmonaut Vladimír Remek a jeho náhradník Oldřich Pelčák. Podujatie poctili svojou prítomnosťou aj kozmonauti zo susedných krajín.
Ohlasy a ocenenia
Vtedajší minister povedal: „Letom prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu do vesmíru sa Slovenská republika zaradila medzi krajiny, ktoré sa úspešne zapojili do vedeckého výskumu kozmického priestoru. Bola to jedinečná príležitosť, ktorá sa už pravdepodobne nikdy nezopakuje.“ Pri tejto príležitosti pamätnú medailu získali účastníci misie: Viktor Afanasiev, Sergej Avdejev, Ivan Bella, Michal Fulier, Claudie Haigneré, Jean-Pierre Haigneré, Gennadij Padalka a Saližan Šaripov.
Pohľad kozmonautov na vieru a mimozemský život
Otázky Nového Času
Nový Čas využil príležitosť stretnutia a položil astronautom dve zásadné otázky: či veria v Boha a v mimozemské civilizácie.
Ivan Bella
- „Som latentný spiaci veriaci. Ani tento kozmický let ma neutvrdil o existencii alebo neexistencii Boha.“
- „Slnečná sústava je len jedna z mnohých, ktoré sa nachádzajú len v našej galaxii. Keď vznikol život v našej galaxii, nie je vylúčené, že nevznikol aj niekde inde.“
Viktor Michajlovič Afanasiev
- „Nemôžem povedať, či v Boha verím, alebo nie. Verím v kozmický rozum.“
- „Verím, že je civilizácia aj mimo našej Zeme a je ich veľmi veľa.“
Jean-Pierre Haigneré
- „Nie, neverím v Boha, nestretli sme ho. Nie je to o viere, len zatiaľ sa to nestalo.“