Židovský svietnik je jedným z najvýznamnejších symbolov judaizmu, ktorý v sebe nesie hlboký duchovný aj historický význam. Najznámejšími typmi sú sedemramenná menóra a deväťramenná chanukija, pričom každý z nich má špecifické postavenie v židovskej tradícii a obradoch.
Menóra: Symbol judaizmu a chrámovej tradície
Menóra (hebr. מְנוֹרָה, doslova: svietnik) je sedemramenný svietnik a spolu s Dávidovou hviezdou jeden z hlavných symbolov judaizmu. Považuje sa za najstarší židovský symbol, hoci sa často mylne predpokladá, že je ním Dávidova hviezda (Magen David). V preklade menóra znamená "lampa" alebo "svetlo".
Historický kontext a biblický opis
Menóra patrila k výbave tabernákula (hebr. miškan), prenosnej svätyne Izraelitov počas putovania púšťou, a neskôr bola neoddeliteľnou súčasťou Jeruzalemského chrámu. Podľa židovskej symboliky je menóra spájaná s horiacim krom, z ktorého prehovoril Boh k Mojžišovi, a počet jej ramien má byť odkazom na sedem dní stvorenia.
Podrobný postup, ako zhotoviť menóru, je popísaný v Tóre, konkrétne v časti Šemot (Exodus). Svietnik mal byť vyhotovený z čistého zlata, pričom podstavec a ramená boli kované:
- Z hlavného svietnika mali vychádzať kvetné kalíšky, hlavičky a kvety.
- Z bokov malo vychádzať šesť ramien: tri z jedného a tri z druhého boku.
- Na každom ramene boli tri kvetné kalíšky mandľovníkovej podoby s hlavičkou a kvetom.
- Všetko bolo kované z jedného kusa rýdzeho zlata.
Prapôvodná zlatá menóra stála vo stane stretávania aj v Šalamúnovom chráme. Po jeho zničení sa stratila, no po vybudovaní Druhého chrámu bola vyrobená nová. Túto menóru ukradli Rimania po zničení Chrámu v roku 70 n. l., čo dodnes dokazuje vyobrazenie na víťaznom oblúku cisára Tita v Ríme.
Chanukija: Sviatok svetiel a zázrak oleja
Chanukija (iné názvy: chanukia, chanuková menora; hebr. חנוכייה) je špeciálny deväťramenný svietnik používaný počas osemdňového sviatku Chanuka (Sviatok svetiel). Jej história siaha do obdobia Makabejského povstania proti Seleukovcom (167-165 p. Kr.).
Symbolika a tradícia zapaľovania
Po dobytí a znovuzasvätení Jeruzalemského chrámu chceli Makabejci zapáliť chrámovú menoru. Mali však k dispozícii len malé množstvo rituálne čistého olivového oleja, ktorý by vystačil iba na jeden deň. Podľa tradície sa stal zázrak a olej horel v svietniku celých osem dní, kým sa nepodarilo pripraviť ďalšiu dávku.
Chanukija má osem ramien v rovnakej výške a deviate pomocné rameno, nazývané šamaš (dosl. sluha, pomocník). Šamaš je umiestnený vyššie než ostatné ramená a slúži na zapaľovanie ostatných svetiel.
| Deň sviatku | Počet zapálených svetiel (okrem šamaša) |
|---|---|
| 1. deň | 1 |
| 8. deň | 8 |
Utorok po 4. pôstnej nedeli (17.3.2026)
Súčasné podoby a materiály
Dnešné židovské svietniky sa vyrábajú v rôznych štýloch, od tradičných mosadzných vyhotovení až po moderné dizajnové kúsky z niklu, skla či striebra. Často sú zdobené ornamentmi, symbolmi dvanástich kmeňov Izraela alebo jeruzalemskými motívmi. Okrem chrámových replík existujú aj špeciálne varianty, ako napríklad cestovné rozkladacie svietniky či nástenné svietniky s figúrami.