História niekedy prichádza nečakane, napríklad vo forme ošúchaného kúska papiera, ktorý prekonal oceán a celé storočie. Takýto príbeh začala Brittany Keech, 31-ročná Američanka žijúca v Michigane, keď si ráno otvorila svoju poštovú schránku. Medzi letákmi a bežnou poštou našla niečo, čo jej vyrazilo dych - 100-ročnú pohľadnicu.
Záhada halloweenskeho pozdravu z roku 1920
Na pohľadnici bola nalepená poštová známka s podobizňou Georgea Washingtona v hodnote 1 centu a pečiatka s dátumom 29. októbra 1920. Išlo o halloweensky pozdrav, na ktorého prednej strane bola nakreslená čierna mačka, tekvice, čarodejnica, sova a lietajúca metla. Súčasťou bol nápis so slovnou hračkou: "Witch would you rather be... a goose or a pumpkin-head?", čo v preklade znamená: „Čím by ste boli radšej... husou alebo svetlonosom?“
Adresátom pohľadnice bol istý Roy McQueen. Z textu správy sa Brittany dovtípila, že odosielateľom bol niekto z rodiny, konkrétne sa podpísala Flossie Burgess. V texte sa uvádzalo: "Drahí bratranci, máme sa celkom dobre, ale matka je hrozne slabá v kolenách. Je tu tiež hrozná zima. Nezabudnite nám odpísať." Flossie sa v závere ešte pýtala, či si už Roy dal opraviť nohavice.
Pátranie po príbuzných
Brittany Keech sa rozhodla vyhľadať príbuzných adresáta a so 100-ročným oneskorením im pozdrav doručiť. Do pátrania sa zapojili odborníci na rodokmene. Robby Peters z knižnice v Grand Rapids zistil, že Roy McQueen pochádzal z Kanady, oženil sa s Norou Murdock a žili v Beldingu v Michigane. Hoci Roy s Norou pravdepodobne nemali deti, Sheryl Ackerman, ktorá sa rodokmeňom venuje od roku 1976, nakoniec vypátrala praneter Roya a Nory, ktorá o pohľadnicu svojich predkov prejavila veľký záujem.
Mindy Ponover z pošty v Michigane vysvetlila, že pohľadnica mohla zapadnúť za triediaci stôl alebo do diery v podlahe a objavili ju až počas nedávnej rekonštrukcie budovy. Pošta sa v takýchto prípadoch vždy snaží nájsť aspoň príbuzných adresáta cez tzv. "kanceláriu mŕtvych listov".
Veľké Kapušany v čase Veľkej vojny
Kým v Amerike sa v roku 1920 posielali halloweenske pozdravy, obyvatelia Veľkých Kapušian mali za sebou tragické obdobie prvej svetovej vojny. Táto vojna sa dotýkala každej jednej rodiny v meste, v ktorej skoro každý živiteľ odišiel bojovať. Naši vojaci bojovali v radoch Rakúsko-Uhorskej monarchie najčastejšie na ruskom a talianskom fronte (Galícia, Halíč).
V októbri 1915 pochodovali ulicami mesta noví mobilizovaní vojaci vo veku 42-50 rokov. Už v novembri 1915 boli povolaní 19-roční chlapci a v máji 1916 prišlo ďalšie povolanie pre mužov vo veku 19-50 rokov. Odhaduje sa, že z mesta narukovalo približne 400 mužov a vrátila sa len tretina.
Významné osobnosti a vyznamenania
Aj v tomto ťažkom období sa prejavila odvaha a obetavosť miestnych obyvateľov. Viacerí boli ocenení za svoje zásluhy:
- Alexander Szilágyi (vrchný slúžny) a Ľudovít Márkos (okresný zverolekár) - obaja získali Čestný odznak Červeného kríža II. za zásluhy v roku 1915.
- Pavol Nagy (okresný strážmajster) - v novembri 1916 mu bol udelený strieborný záslužný kríž na stuhe medaily hrdinov za odvahu tvárou v tvár nepriateľovi.
- Július Bacsár (učiteľ a kantor) - po padnutí do ruského zajatia v roku 1915 viedol v tábore Tobolsk táborovú poštu a učil negramotných zajatcov čítať a písať.
- Heiman Vilmos - majiteľ tlačiarne, ktorý sa remeslu vyučil v Amerike a pohľadnice si tlačil sám. Od roku 1915 do 1918 bojoval na ruskom fronte.
Život v meste a hospodárske následky
Obyvateľstvo Veľkých Kapušian sa zapojilo do vojnového úsilia účasťou na vojnových pôžičkách. Iba Veľkokapušianska sporiteľňa vyzbierala do konca roku 1916 sumu 277 100 korún na vojnové účely. Zbierky organizovali aj školy a mládež, napríklad na pomoc slepým alebo invalidným vojakom.
Vojna však priniesla aj biedu a tzv. rekvirácie. V novembri 1916 vojenská správa zrekvirovala 161 kg vážiaci zvon z reformovaného kostola. Situácia v zásobovaní bola kritická:
| Komodita | Rok 1914 / 1915 | Rok 1917 / 1918 |
|---|---|---|
| Hovädzie mäso (1 kg) | - | 5 - 9 korún |
| Drevo na kúrenie (siaha) | 16 korún | 50 korún |
| Nafta (1 kg) | 30 halierov | 1 koruna |
Postupne z obchodov vymizli sviečky, mydlo, petrolej a obuv. Kvôli extrémnemu nedostatku oblečenia úrady v októbri 1918 nariadili pochovávanie mŕtvych v papierových šatách. Mesto navyše zasiahli epidémie - v máji 1915 cholera a na sklonku vojny v roku 1918 španielska chrípka.
Demografia a úloha žien a detí
Pred vojnou ovplyvňovala región silná feminizácia spôsobená migráciou mužov za prácou do Ameriky. Populácia Užskej župy bola veľmi mladá, priemerný vek bol len 23,8 roka a takmer 41 % obyvateľov tvorili deti. Po odchode mužov na front vytvorili ženy, starci a deti v zázemí "druhú armádu".
Deti v školách zbierali suroviny pre vojsko (gaštany, žalude, černicové listy) a dievčatá štrikovali oblečenie pre vojakov. Mnohí chlapci museli narukovať už ako 16-roční. Matky a prababky prebrali všetku ťažkú prácu na poliach a pri orbe, aby uživili svoje rodiny.
Koniec tisícročnej kapitoly
Pre Veľké Kapušany sa prvá svetová vojna a tisícročná kapitola v uhorskom štáte skončili 12. januára 1919, keď územie obsadilo československé vojsko pod velením talianskeho generála Piccioneho. Vzniklo Československo, ktoré však viac vyzdvihovalo légie než osudy vojakov, ktorí prežili vojnu v uniformách Rakúsko-Uhorska.
Dnes si pamiatku padlých pripomíname symbolom červeného maku. 11. november je Dňom vojnových veteránov, kedy vzdávame úctu všetkým, ktorí trpeli v zákopoch. Vo Veľkých Kapušanoch sa v súčasnosti pracuje na databáze padlých vojakov, aby ich mená neostali zabudnuté, hoci mestu stále chýba dôstojný pamätník, ktorý by tieto konkrétne obete pripomínal.
tags: #zena #z #kapusian #pohladnica