Tradícia pečenia Zemplínskeho koláča na východnom Slovensku vychádza z prípravy obradných koláčových chlebov. História obradných chlebov sa vo východnej časti našej krajiny začala písať na prelome 19. a 20. storočia, keď boli piekvané predovšetkým na Vianoce a boli známe pod označením kračún. Od tohto času prešli určitým vývojom v oblasti surovín aj prípravy.
Označenie Zemplínsky koláč sa začalo používať až v posledných desaťročiach. Cieľom bolo odlíšiť ho od iných koláčov vyrábaných na Slovensku a zároveň vyjadriť jeho regionálnu príslušnosť. Tento koláč sa pripravuje z jemnej pšeničnej múky a má podobnú chuť ako vianočka, no je ľahší, nadýchanejší a menej sladký. Vyrába sa podľa tradičnej receptúry a vyznačuje sa špecifickým tvarom, chuťou aj vôňou.
Charakteristika a regionálne využitie
Tvarom Zemplínsky koláč pripomína spletenec vytvorený z troch alebo štyroch vetiev. Jeho povrch je zafarbený do tmavohneda, zatiaľ čo striedka je jemná a pružná. Na východnom Slovensku, predovšetkým v regióne Zemplín, sa koláč pripravuje pri rôznych príležitostiach. Je neodmysliteľnou súčasťou sviatkov, svadieb, karov a iných hostín, kde niekedy nahrádza tradičný chlieb.
Špecifické použitie má aj počas tradičných sviatkov:
- Na Vianoce sa podáva k štedrovečernej kapustnici.
- Je neodmysliteľnou súčasťou Veľkej noci, kde tvorí prílohu k mäsitým pokrmom ako šunka či klobása, a podáva sa aj s cviklou a chrenom.
V niektorých rodinách sa špecifický druh koláča, nazývaný križľak alebo hrudka, pripravuje aj na Veľkú noc. Aj keď jeho pôvod je naznačený v Podkarpatskej oblasti, stal sa súčasťou východoslovenskej tradície. Tento slaný variant, zvyčajne pletený zo štyroch prameňov, sa potiera pred pečením maslom, po upečení studenou vodou pre zjemnenie kôrky a prikrýva sa utierkou.
Svadobné tradície a obradové koláče
V kontexte svadobných tradícií sa objavuje viacero regionalizovaných obradových koláčov. Zemplínsky svadobný koláč, známy aj ako radosňík v oblasti Príbeliec, mal osobitné miesto. Jeho príprava a zabezpečenie bola zodpovednosťou nevestinej krstnej matky, ktorá na svadbu okrem neho prinášala aj ďalšie špeciality, ako napríklad orechové a „hoľie“ koláče, ktoré sa piekli z rovnakého cesta.
Hlavný obradový koláč, radosňík, sa líšil od ostatných najmä zdobením, ktoré zahŕňalo papierové kvety. Vykysnuté cesto sa zvyčajne rozdeľovalo na štyri časti, z ktorých sa ušúľali tzv. „fúľke“ - šúľky. Tieto sa následne splietli do pletenca, ktorý sa ukladal na okrúhly plech s vrúbkovaným okrajom do tvaru kruhu. Od 60. rokov 20. storočia sa začali používať aj špeciálne upravené plechové pekáče ("brotvany"), kde sa pletenec ukladal priamo. Koláč, ktorý mohol dosahovať výšku 25 - 30 cm, sa piekol pomaly pri nízkej teplote.
Prínos radosňíka na svadbu bol spojený s tradičným rituálom. Koláč prinášal do domu nevesty družba, niesol ho na lopári na hlave, prikrytý vyšívaným obrúskom („kľinovňíkom“). Počas tejto ceremónie svadobčania spievali špecifickú pieseň. Družba s koláčom na hlave pritom predvádzal tradičné tance - jednokročku, dvojkročku a krúžil okolo svojej osi. Po skončení piesne družba tradične vinšoval.
SVADOBNÉ (Ú)LETY: VIDEÁ, KTORÉ ZABÁVAJÚ SVET
Zemplínsky svadobný koláč bol zaznamenaný aj v rámci projektu Svadobné obradové koláče, kde ho pre dokumentačné účely upiekli Mária Celengová a Anna Balážová pod vedením výskumného tímu.
tags: #zemplinsky #svadobny #kolac