Úvod: Historický míľnik 28. októbra 1918
Vznik samostatného Česko-Slovenska 28. októbra 1918 bol prelomovým procesom, ktorý viedol k vytvoreniu nového štátu na mape Európy. Tento dátum predstavuje mimoriadne významný deň v dejinách slovenského i českého národa, spoločný štát bol založený na princípoch slobody a demokracie. Pre Slovákov znamenal vznik prvej Československej republiky (ČSR) radikálnu zmenu, keďže z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov. Vytvorila sa tým šanca pre Slovákov stať sa štátotvorným národom a rozvíjať sa v demokratickom a modernom štátnom útvare.
Predpoklady vzniku: Národnostné otázky a Prvá svetová vojna
Už pred vypuknutím prvej svetovej vojny v Rakúsko-Uhorsku existovalo „dusno“ kvôli mnohým národom, ktoré sa chceli odtrhnúť, medzi nimi aj Česi a Slováci. Slovenský národný politický program bol sformulovaný už od polovice 19. storočia, pričom jedným z jeho hlavných autorov bol Ľudovít Štúr. Ten vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Program však nemal šancu na realizáciu najmä po neúspešnom povstaní Slovákov voči Maďarom v rokoch 1848 - 1849 a po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867. Začiatkom prvej svetovej vojny boli národnostné otázky v Rakúsko-Uhorsku odsunuté do úzadia. Práve neriešenie národnostných otázok však viedlo niektorých českých a slovenských politikov k uprednostneniu požiadavky samostatnosti pred federálnym usporiadaním monarchie. Oživenie slovenskej otázky priniesla prvá svetová vojna, ktorá vypukla v lete 1914. Keď priebeh vojny naznačoval, že Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrajú, začali sa rodiť rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe, pričom ako najvýhodnejšie sa ukázalo riešenie vytvoriť československý štát.
Zahraničný odboj a kľúčové osobnosti
Lídrom zahraničného československého odboja sa stal Tomáš Garrigue Masaryk. Popri ňom sa kľúčovými a najdôležitejšími postavami aktívneho odboja stali generál Milan Rastislav Štefánik a diplomat Edvard Beneš. Títo traja presadzovali počas vojny u mocností Dohody vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov. Myšlienka čechoslovakizmu, ktorej priekopníkom bol Masaryk, bola pre Slovensko výhodná, pretože v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, a optimálnym bolo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín.
Československé légie
Úspechy československých légií výrazne dopomáhali diplomatickému úsiliu Masaryka, Štefánika a Beneša. Tieto légie boli ozbrojenými zložkami budúceho československého štátu a podliehali Československej národnej rade (ČSNR). Pôvodne boli vytvorené z Čechov a Slovákov žijúcich v Rusku, pričom 28. septembra 1914 vznikla Česká družina. Následne bola doplnená o vojnových zajatcov, ktorí odmietali zostávať v zajateckých táboroch a dobrovoľne sa rozhodli vstúpiť do československého vojska a bojovať proti Rakúsko-Uhorsku a Nemecku. Dialo sa tak aj napriek tomu, že im v prípade zajatia hrozil trest smrti za vlastizradu. Riziko zajatí sa zvýšilo aj tým, že česko-slovenskí legionári boli poväčšine nasadení do prvej línie bojov alebo slúžili pre dobrú znalosť nemeckého aj slovanského jazyka ako vyzvedači. Ich vojenské úspechy (napríklad bitky pri Zborove, Bachmači, Kazani) zvýšili povedomie o nespokojnosti českého a slovenského národa. Slovákov bolo v légiách okolo 5 500, Čechov až okolo 100 tisíc. Milan Rastislav Štefánik aktívne organizoval vznik česko-slovenských légií predovšetkým náborom slovenských a českých vojakov, ktorí dezertovali alebo boli zajatí z cisársko-kráľovskej armády na talianskom a francúzskom fronte a v Rusku. Československé vojsko v zahraničí (celkovo okolo 140 000 tisíc mužov), neskôr nazývané česko-slovenské légie, pôsobilo na viacerých frontoch najmä v Rusku, Francúzsku a Taliansku.
Diplomatické úsilie a medzinárodné uznanie
Slovenská komunita v Spojených štátoch amerických (USA) sa postavila za myšlienku česko-slovenského štátu, a 22. októbra 1915 spolu s českými predstaviteľmi podpísala Clevelandskú dohodu. Vo februári 1916 vznikla v Paríži Československá národná rada (ČSNR), na sformovaní ktorej sa výrazne podieľal aj Slovák Milan Rastislav Štefánik. Predstaviteľmi ČSNR boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik. Neskôr, 30. mája 1918, predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a predseda Československej národnej rady Masaryk podpísali Pittsburskú dohodu.
Kľúčové deklarácie a uznanie
Domáci politici sa objavili na scéne pri Trojkráľovej deklarácii na začiatku januára 1918. Tento dokument reagoval na zdanlivo bezvýznamné rokovania o separátnom mieri s Ruskom, na ktoré neboli pozvaní zástupcovia národov Rakúsko-Uhorska. Deklarácia obsahovala požiadavku samostatnosti a nebolo v nej ani slovo o Rakúsko-Uhorsku. Dňa 8. januára 1918 bolo vyhlásených 14 bodov prezidenta USA Woodrowa Wilsona. Ich význam pre budúci česko-slovenský štát je nesporný, ale toto vyhlásenie ešte negarantovalo jeho vznik, iba požadovalo autonómiu pre rakúsko-uhorské národy.
T. G. Masaryk dosiahol v priebehu roka 1918 prísľub uznania nezávislosti od hlavných západných mocností Dohody. V Paríži ustanovil dočasnú česko-slovenskú vládu. Už v priebehu roku 1918 bol budúci Česko-Slovenský štát medzinárodne prijatý a česko-slovenské légie boli de facto uznané za spojeneckú armádu. Česko-Slovenskú národnú radu uznali za základ budúcej česko-slovenskej vlády postupne 9. augusta Spojené kráľovstvo (Veľká Británia), 3. septembra Spojené štáty americké, 9. septembra Japonsko a 3. októbra Taliansko. Dočasnú česko-slovenskú vládu, zriadenú 14. októbra s predsedom T. G. Masarykom, uznali už 15. októbra Francúzsko, 23. októbra Spojené kráľovstvo a Srbsko, 24. októbra Taliansko, 4. novembra Kuba, 12. novembra Spojené štáty americké a 24. novembra Belgicko.
17. októbra bolo T. G. Masarykom zaslané prezidentovi Wilsonovi "Vyhlásenie nezávislosti česko-slovenského národa", ktoré bolo neskôr označené ako Washingtonská deklarácia. Dňa 18. októbra Wilson odpísal Masarykovi, že deklaráciu čítal, dojala ho a už dáva odpoveď Rakúsku, s ktorou bude Masaryk spokojný. Washingtonská deklarácia Čechoslovákov bola ešte v ten istý deň vyhlásená v Paríži. Dôležitejšie však je, že 18. októbra dostal tiež švédsky veľvyslanec pôsobiaci vo Washingtone Wilsonovu odpoveď pre Rakúsko-Uhorsko. Na začiatku Wilsonovej odpovede prezident USA nenechal rakúske vládne kruhy na pochybách o tom, že samotná autonómia rakúsko-uhorských národov nemôže už slúžiť ako podklad pre mier. Citát: "Medzi Čechoslovákmi a ríšou nemeckou aj rakúsko-uhorskou je stav vojnový a Národná rada je de facto bojujúca strana...". Dňa 20. októbra o 15. hodine bola americkým veľvyslanectvom v Paríži úradne Benešovi oznámená odpoveď prezidenta Wilsona rakúsko-uhorskej vláde, teda, že mier bude len za podmienky uznania samostatnosti Čechoslovákov a Juhoslovanov. Toho dňa Rakúsko-Uhorsko prestalo právne i medzinárodne existovať.
Udalosti v októbri 1918: Od prevratu k vzniku štátu
Vznik Česko-Slovenska v skutočnosti prebiehal v priebehu niekoľkých dní v októbri 1918. Dňa 5. októbra 1918 prišlo Nemecko s ponukou prímeria, ku ktorej sa pridali Rakúsko aj Turecko. 16. októbra bola zverejnená posledná rakúska ponuka adresovaná prezidentovi Wilsonovi, odovzdaná Rakúskom švédskej diplomacii už 7. októbra, kedy sa Karol I. ešte na poslednú chvíľu snažil zachrániť svoju monarchiu. Jeho ponuka, zahŕňajúca autonómiu len pre Čechov, bola zo strany USA za dva dni odmietnutá. Odmietnutím Karlovho manifestu jeho hlavnými protivníkmi, teda Spojenými štátmi, Francúzskom a Spojeným kráľovstvom, došlo k rozpadu monarchie a v tejto súvislosti k vzniku Česko-Slovenska. Dňa 22. októbra sa zišiel cisár Karol I. s podpredsedom Národného výboru Česko-Slovenského Václavom Klofáčom a žiadal ho, aby sa nasledujúce udalosti zaobišli bez krviprelievania. Aj velenie pražskej vojenskej posádky súhlasilo, že nebude klásť udalostiam žiadny odpor a úloha vojska sa obmedzí iba na udržanie poriadku.
Vyhlásenie samostatnosti 28. októbra
Dňa 28. októbra 1918 začala v Ženeve delegácia Národného výboru vedená Karlom Kramářom rokovania s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného česko-slovenského štátu. V ten istý deň prišlo Rakúsko-Uhorsko pod podmienky definitívnej kapitulácie. Večer toho istého dňa vydal Národný výbor československý prvý, tzv. recepčný zákon, a následne bolo zverejnené vyhlásenie Národného výboru "Lide československý. Tvoj odveký sen sa stal skutkom...". Pod oboma dokumentmi boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup - neskôr nazývaní ako "Muži 28. októbra". Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika.
Dňa 29. októbra rokoval Národný výbor s českým miestodržiteľom Maxom Coudenhovom o prevzatí moci, výsledkom bol kompromis, keď sa Národný výbor prihlásil k dočasnému zriadeniu verejnej správy. V ten istý deň sa nemeckí poslanci uzniesli vydeliť zo severného pohraničia Čiech provinciu Nemecké Čechy a začleniť ju ako autonómnu jednotku do budúceho Nemeckého Rakúska.
Martinská deklarácia
Dňa 30. októbra 1918 bol záverečným dňom pražského prevratu. Rakúske vojenské veliteľstvo kapitulovalo pred Národným výborom, pretože maďarskí a rumunskí vojaci odmietli bojovať. Na Slovensku bola v Turčianskom Svätom Martine prijatá Martinská deklarácia, na základe ktorej sa Slováci jasne prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Stalo sa tak v zasadnutí Slovenskej národnej rady v Turčianskom Svätom Martine, pričom o udalostiach v Prahe spred dvoch dní ešte nevedeli. Po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska sa konali v mestách aj v obciach oslavy, slávnostné sprievody a bohoslužby. Ľud jasal nad nadobudnutou samostatnosťou, aj nad koncom vojny. Pri týchto oslavách dochádzalo k ničeniu štátnych symbolov Rakúsko-Uhorska, ale tiež k ničeniu vecí, ktoré Habsburskú monarchiu hoci len pripomínali.
Upevňovanie štátnosti a prvé výzvy
Dňa 4. novembra 1918 bola v Skalici ustanovená dočasná slovenská vláda a na Slovensko zároveň vstúpil prvý oddiel česko-slovenského vojska. 13. novembra vyhlásil Národný výbor Dočasnú ústavu, ktorá prenášala moc na Národné zhromaždenie. Nasledujúci deň, 14. novembra, sa konala prvá schôdza Národného zhromaždenia, na ktorej bol česko-slovenský štát vyhlásený republikou a Tomáš Garrigue Masaryk bol zvolený jej prvým prezidentom. Bola vytvorená vláda na čele s Karlom Kramářom. Národné zhromaždenie ďalej vydalo zákon o zrušení šľachtických titulov a poriadkov a zákon o osemhodinovom pracovnom čase. Samostatná ČSR znamenala pre Slovákov vybudovanie základných spoločenských, kultúrnych a školských ustanovizní, ktoré im na rozdiel od väčšiny národov Európy chýbali.
Vojenské konflikty a územné spory
V novembri 1918 došlo k prvým stretom v maďarsko-československej vojne. 15. novembra 1918 vydala maďarská vláda vyhlásenie proti postupu českých jednotiek na Slovensko a sama sem vyslala vojenské oddiely. 11. decembra 1918 vyhlásil Viktor Dvorčák ako predseda Východoslovjackej národnej rady v Košiciach samostatnú Slovenskú ľudovú republiku, ktorá proklamovala nezávislosť od Prahy a úzke spojenie s Maďarskom. Následne sa stal prezidentom tohto útvaru a postavil sa na čelo jeho vlády. Po obsadení Košíc česko-slovenskými vojskami 29. decembra 1918 bol Viktor Dvorčák zatknutý.
Dňa 29. novembra obsadila vznikajúca česko-slovenská armáda Most a začala tak vojenskú likvidáciu sudetonemeckých provincií. Do konca roka prevzala armáda správu týchto území. Nálada sa v nemeckých oblastiach opäť vyostrila v marci 1919, keď české úrady zakázali českým Nemcom zúčastniť sa volieb do rakúskeho parlamentu. Pri následných demonštráciách 4. marca 1919 bolo českou armádou zabitých 54 osôb a 84 osôb bolo zranených. Tento marcový incident značne poznamenal ďalšie česko-nemecké vzťahy. Dňa 24. decembra 1918 sa Maďarsko podvolilo nóte Dohody o stanovení demarkačnej čiary na Slovensku a do 20. januára 1919 obsadila Česko-slovenská armáda zvyšok Slovenska. Dňa 21. januára 1919 zaslala česko-slovenská vláda poľskej vláde memorandum, ktoré fakticky ohlasovalo vojenské obsadzovanie Tešínska. Boje trvali do 30. januára 1919.
Dňa 25. marca 1919 bolo na Slovensku vyhlásené stanné právo proti vodcom boľševického hnutia, čo bolo reakciou na vznik Maďarskej republiky rád. 27. marca prekročili oddiely česko-slovenskej armády demarkačnú čiaru s Maďarskom a začali intervenciu proti Maďarskej republike rád. 20. mája 1919 prešla Maďarská republika rád do protiútoku a vtrhla na Slovensko, kde bola na juhu 16. júna vyhlásená Slovenská republika rád.
Ďalšie udalosti a Masarykov návrat
Dňa 25. februára 1919 bol vydaný zákon o okolkovaní bankoviek Rakúsko-Uhorskej banky a bolo začaté vytváranie vlastnej česko-slovenskej meny. Dňa 16. apríla bol prijatý zákon o pozemkovej reforme, ktorý rozhodol o zábere pozemkového majetku nad 150 ha poľnohospodárskej pôdy alebo 250 hektárov pôdy vôbec. Tragická udalosť zasiahla mladý štát 4. mája 1919, keď pri leteckej nehode zahynul Milan Rastislav Štefánik.
Na mierovej konferencii v Paríži zastupoval Česko-Slovensko Edvard Beneš, ktorý predložil štátnikom celý rad memoránd, týkajúcich sa novovzniknutého Česko-Slovenského štátu. Jedným z dokumentov bola Nóta o národnostnom režime v Česko-Slovenskej republike, v ktorej prisľúbil, že táto novovzniknutá republika "zamýšľa vybudovať organizáciu štátu na prijatie národných práv a zásad, uplatňovaných v ústave švajčiarskej republiky". Ďalej bolo v nóte uvedené napríklad to, že oficiálnym jazykom v Česko-Slovensku bude slovenčina a čeština a rovnoprávnym jazykom s nimi bude nemčina, alebo tiež, že verejné úrady budú otvorené všetkým národnostiam obývajúcim územie republiky.
Dňa 20. decembra 1918 bol prezident Tomáš Garrigue Masaryk slávnostne privítaný Národným zhromaždením v železničnej stanici Horní Dvořiště a verejne prvýkrát vystúpil na úplne zaplnenom veľkom námestí v Českých Budějoviciach. Pri jeho triumfálnej ceste vlakom ho v železničných staniciach na trase do hlavného mesta vítali tisícky občanov. K Slovensku a Slovákom mal prezident Masaryk srdečný vzťah.
VZNIK ČESKOSLOVENSKA - Republika náhodou
Vznik ČSR ako štátny sviatok
Výročie vzniku Československa, ku ktorému oficiálne došlo 28. októbra 1918, má rozdielny status v nástupníckych štátoch. V Českej republike je 28. október štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja, kedy prezident republiky a politici pri tejto príležitosti kladú kytice a vence na hrob prvého prezidenta Tomáša G. Masaryka a udeľujú štátne vyznamenania.
Na Slovensku sa vznik ČSR po roku 1993 pripomínal ako pamätný deň - Deň vzniku samostatného Československa. V novembri 2020 však poslanci Národnej rady (NR) SR schválili dve novely zákona, na základe čoho sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Tento sviatok však nie je dňom pracovného pokoja. SR si vznik ČSR pripomína ako štátny sviatok. Na Slovensku sa iniciatívy, aby sa 28. október stal dňom pracovného pokoja, objavujú len sporadicky. Politici, inštitúcie a občianske združenia kladú vence a kytice na hrob prvého československého prezidenta Tomáša G. Masaryka či Milana R. Štefánika, alebo organizujú spomienkové stretnutia.
Prezident SR Peter Pellegrini si uctil 106. výročie vzniku prvej ČSR slovami: "Československá republika vytvorila prvý raz v histórii Slovákom šancu stať sa štátotvorným národom a rozvíjať sa v demokratickom a modernom štátnom útvare. Nevznikla by však, ak by Slovenky a Slováci po stáročia neukazovali svoju nezdolnosť a vitalitu, spolu s túžbou hovoriť vlastným jazykom a zachovať si svoju národnú identitu. Nevznikla by ani bez viacerých nesmierne dôležitých osobností, medzi ktorými na slovenskej strane žiari predovšetkým Milan Rastislav Štefánik. Dnešný sviatok nám však nepripomína len zrod našej demokratickej štátnosti, ale aj zväzky s bratským českým národom."
Dedičstvo Československej republiky
Spoločná štátnosť Čechov a Slovákov preklenula tragické obdobie druhej svetovej vojny, ale aj socialistického Československa. K prijatiu federatívneho usporiadania spoločnej republiky došlo v roku 1968, k pádu komunistickej diktatúry v roku 1989. Spoločný štát Čechov a Slovákov - Česká a Slovenská federatívna republika - sa rozdelil na dva samostatné celky 1. januára 1993 po vzájomnej dohode.
tags: #den #vznik #ceskej #slovenskej #sviatok