Zemplínske vianočné vinše a tradície

Vianoce sú obdobím, ktoré sa spája nielen s oslavou narodenia Ježiša Krista, ale aj s bohatou tradíciou posielania prianí. Okrem bežných prianí, ako sú „Veselé Vianoce a Šťastný Nový rok“, existuje množstvo tradičných, veselých a charakteristických vinšov, ktoré nesú odkaz na minulé generácie a regionálne zvyky. Slovensko je malá krajina s veľkým bohatstvom, nielen prírody, ale aj kultúrnych tradícií. Vianoce sú toho najlepším dôkazom. Hoci ich oslavujeme v rovnakom čase, každý región od západu po východ ich prežíva trochu inak. V každom kúte Slovenska začínajú Vianoce rovnako, adventom. Vence so štyrmi sviečkami zdobia stoly, deti otvárajú adventné kalendáre a pečú sa prvé koláče.

Význam a typy vianočných vinšov

Ľudové vinše - dedičstvo minulosti

Ľudové vianočné vinše sú cenným dedičstvom našich tradícií. Často sú dlhšie, veršované a tradične sa prednášali pri koledovaní alebo počas štedrovečernej večere. Tieto vinše často odrážajú špecifický charakter daného regiónu, pričom východoslovenské a šarišské vinše sa vyznačujú osobitným šarmom, mäkkosťou, humorom a úprimnosťou.

Kresťanské vinše - oslava narodenia Krista

Vianoce ako kresťanský sviatok sa prirodzene odzrkadľujú aj v prianiach. Kresťanské vinše často odkazujú na udalosti súvisiace s narodením Ježiša v Betleheme, spomínajú hviezdu, jasličky, Božie dieťa, pokoj a požehnanie.

Príklady kresťanských vinšov:

• „Na jedličke hviezdy svietia, v jasliach leží Božie dieťa.“
• „S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš. Tomuto domu buď požehnanie, nech vám ho udelí dieťa narodené.“
• „Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.“

Vtipné a detské vinše - radosť a humor

Nie všetky vinše však musia byť vážne. V okruhu priateľov, súrodencov či kolegov sú často vítané odľahčené a vtipné priania. Vtipné vinše sú ideálne na posielanie prostredníctvom SMS, v chatových aplikáciách alebo ako súčasť vianočných pohľadníc. Špeciálnou kategóriou sú detské vianočné vinše, ktoré sú plné nevinnosti a radosti z očakávania darčekov a sviatočnej atmosféry.

Príklady vtipných vinšov:

• „Snehuliačik maličký, zatiaľ iba z mrazničky, prináša vám správičku: prichystajte jedličku, aj koňaky vaječné a majte sa báječne.“
• „Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí.“
• „Morka, kačka, hus aj kura, na Vianoce ťažká kúra. Pivko, vínko, slivovička, hneď je dobrá náladička.“

Príklady detských vinšov:

• „My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom. Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká.“
• „Prišli štedré Vianoce, stromček sa nám ligoce. Veľ a darov pod stromčekom, veľa sánok pod kopčekom.“
• „Kde sa vzal, tu sa vzal, zrazu stromček v izbe stál. Pod ním ležia balíčky, pre veľkých aj maličkých.“

Univerzálne a stručné priania

Nie vždy je potrebné prednášať dlhé a zložité vinše. Aj krátke prianie dokáže vyjadriť úprimné city a potešiť.

Príklady stručných prianí:

• „Pokojné a požehnané Vianoce.“
• „Prajem krásne sviatky plné pokoja, radosti a blízkosti.“
• „Lásky, šťastia hodiny, v kruhu svojej rodiny, užite si spoločné, krásne sviatky Vianočné a nech dlho prevláda novoročná nálada.“

Regionálne špecifiká vinšovania na východnom Slovensku

Vinšovanie na Šariši a Zemplíne

Po domoch na dedinách v regióne Šariša tradične chodili vinšovať šťastné vianočné sviatky výlučne chlapci a mládenci. Podľa etnológa Krajského múzea v Prešove Lukáša Jonova sa navštevovali všetky gazdovstvá, pričom vinšovanie prebiehalo na prvý a druhý sviatok vianočný. Mládenci chodili s Betlehemom, vinšovali dobrú úrodu tradične spojenú s hojnosťou statku a aby ľudia boli zdraví. Priania boli zväčša upravené do jednoduchých rýmovačiek. Na Šariši bola až svätá povinnosť, aby sused susedovi išiel zavinšovať na sviatky. No vždy išiel nižšie bývajúci vyššiemu, nikdy nie naopak. Smer hore znamenal viac peňazí, zdravia a šťastia v gazdovaní, viac hydiny, zveriny, bohatý dvor.

Zvyk chodenia po domoch a vinšovania na Vianoce prežíva aj na južnom Zemplíne. Napríklad v obci Slivník v okrese Trebišov si stále chodievajú na Vianoce susedia želať všetko dobré. Je to príležitosť na návštevu, porozprávanie sa, aj vypitie pohárika na zdravie.

Goralské a hornotemplínske vinše

V goralskej oblasti Horného Spiša sa podľa Juraja Švedlára z Podtatranského osvetového strediska dochovali vianočné vinše v typickom goralskom nárečí podobne, ako je tomu doteraz v rázovitej obci Lendak. Erik Marcin z Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou predstavil typický vinš z Horného Zemplína.

Príklady východoslovenských vinšov:

• „A ja vam vinčujem na totu svatu viľiju hojnejši pokornejši ľepše ročki dožic jak šme prežili, pri ščescu a zdravu, boskim požehnaňu, a po šmerci slavu večnu, korunu anďelsku.“
• „Vinčujem vám na tieto sviatky, aby ste nepili vody ani kvapky, len víno, pálenku a horec, aby vám narástol veľký jarec.“
• „Vinsujym vum, vinsujym, na zdrovje, na scenšče, žeby šče še docekali drugego cenščlivego roku. Pri scenšču, pri zdrovju, pri dobrym pokoju, mnej gnivuf, vjynksyj radošči, hojnejsyf a urodnejsyf rockuf, jak my doteros pŕezyli.“ (Goralská oblasť, Lendak)
• „Vinšujem vám, vinšujem, tento slávny svätý rok nový, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojnejšieho božského požehnania, po smrti kráľovské nebeské obsiahnutie.“ (Vajnory)

Jeden z tradičných vinšov prezradil TASR miestny obyvateľ Ondrej Ferko: „Vinšujem, vinšujem, na to bože narodzeňe hojňejši pokojňejši ročki dočekac, ňe taki smutni, ale vešeli, že by vaša pľevenka tak stala medzi stoškami jak jasni mešačok medzi hvizdočkami.“

Prehľad kultúrnych regiónov východného Slovenska

Zemplín, Šariš, Spiš a Abov patria medzi regióny s najsilnejšími vianočnými tradíciami. Na východe Slovenska sú kultúrne regióny: Horný Zemplín, Dolný Zemplín, Abov, Šariš, Zamagurie, Tatry, Spiš a Gemer. Horný Zemplín je najvýchodnejším regiónom Slovenska. Tvoria ho okresy Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou a Stropkov. Centrum regiónu je najväčšie mesto Horného Zemplína Humenné, ktoré je zároveň najstarším mestom.

Tradičné vianočné zvyky na Zemplíne a Šariši

Štedrý deň - Kračún a Viľija

Najočakávanejší deň vianočného obdobia, Štedrý deň, mal na Slovensku viacero pomenovaní. Často sa používal názov Kračún, ktorého názov pravdepodobne vychádza z latinského slova creatio (narodenie). Ďalším dosť používaným názvom je Viľija, odvodený od latinského slova vigília, čiže predvečer veľkého sviatku. Známy je aj Dohviezdny večer alebo Badňak.

Prísny pôst, ktorý sa má podľa starých zvykov dodržiavať počas celého Štedrého dňa, na Zemplíne a Šariši nazývaného ako "vilija", padne vo večerných hodinách objavením sa prvej hviezdy na oblohe. Podľa informácií z tamojších múzeí sa obyvatelia Zemplína v minulosti nesmeli napiť ani glg vody. Inde mohli zjesť trocha kyslej kapusty so suchým chlebom alebo odhryznúť z posúchov. Privilegovaní boli gazdovia, ktorí mohli po celý uvedený deň piť pálenku. V niektorých dedinách mohli zjesť iba po jednom upečenom zemiaku a zajesť ho kyslou kapustou.

Príkazy a zákazy viažúce sa k tomuto dňu boli iracionálne, ale zároveň z praktického hľadiska veľmi pozitívne. Základom bolo mať na sviatky všetko čisté, upratané a na svojom mieste. Zákaz priasť, šiť, tkať a prať od Vianoc až do Troch kráľov, udeľoval ženám zaslúžený odpočinok, bez toho, aby boli obviňované z leňošenia. Gazdinky taktiež počas Štedrého dňa nemali chodiť z domu, ani nič požičiavať. Rovnako tak muži pripravili všetko potrebné pre statok v predstihu. Ráno, hneď po polnoci ženy zamiesili cesto na chlieb a vianočné pečivo, aby bolo ešte pred úsvitom hotové. Pečivo muselo byť krásne, lebo nevykysnuté koláče alebo puknutá kôrka chleba boli predzvesťou úpadku hospodárstva. V niektorých oblastiach do chleba pridávali plodiny s magicko-ochrannou funkciou, najmä cesnak, posvätené bylinky, či petržlen. Chlebové placky pripravovali aj pre dobytok alebo kúskami cesta oblepili ovocné stromy, aby bola v nasledujúcom roku dobrá úroda. Do studne dávali štipku soli, aby v nej bola po celý rok zdravá voda.

Na Štedrý deň nesmela byť prvou návštevou v dome žena. Prišla iba tá s úmyslom uškodiť. To využili malí chlapci, koledníci, chodiaci skoro ráno vinšovať. Nič z domu sa nepožičiavalo, nič nevynášalo, dokonca ani smeti, nesmela sa ani voda vyliať, lebo by sa vynieslo bohatstvo a bosorky by mohli s požičanými predmetmi čarovať a uškodiť. Dievča, ktoré vydržalo o hlade, sa malo dobre vydať, chlapec mal dostať dobrú ženu a deťom sľubovali, že uvidia na stene zlatú krokvu, koníka, koč či prasiatko. Ľudia verili, že ako bude v tento deň, tak taký bude celý rok. Preto sa vyhýbali hádkam, plaču, zlej nálade a mrzutostiam. Podľa počasia posudzovali úspešnosť budúceho roka. Tmavé nebo a veľa snehu symbolizovalo plnú stodolu, veľký mesiac neúrodu, množstvo hviezd veľa hydiny a hmla bola predzvesťou smrti.

Štedrovečerná hostina a obrady

Štedrá večera sa kedysi začínala vinšom gazdu, zapálením sviečky a spoločnou modlitbou. Na celom území platilo, že si ľudia nemali sadnúť k štedrovečernému stolu pohnevaní. Museli ísť a zmieriť sa s tými, s ktorými mali naštrbené vzťahy. Pred večerou sa všetci umyli a obliekli do nových šiat. V niektorých oblastiach začínali štedrovečerným vinšom a obyčajne modlitbou.

Stôl a jeho výzdoba

Na prestretom stole nesmel chýbať vianočný koláč "kračun", ktorý mal v strede dierku a v nej bol uložený cesnak a med. Sviatočný stôl bol zdobený skromne, zväčša doma tkaným obrusom s červenou výšivkou (červená farba mala ochranný význam), pod ktorý sa dávalo obilie, strukoviny alebo drobné mince, neskôr aj šupiny z kapra. Počas večere sa zvykla okolo nôh stola obkrútiť hrubá reťaz. Tá symbolizovala jednotu, súdržnosť - aby rodina vždy držala spolu. Nohy stola zvykli zopnúť reťazou, ktorá symbolizovala pevnosť a svornosť rodiny. Všetci si na ňu položili nohy, aby ich v nasledujúcom roku neboleli. Pod stôl sa uložil rýľ, sekera, či iné železné predmety symbolizujúce pevné zdravie.

Obrady pred jedlom

Ešte pred tým, ako sa začalo so samotnou štedrou večerou, tak si v niektorých domácnostiach museli všetci členovia rodiny umyť ruky v lavóre s vodou, kde boli vysypané mince. Verili, že tak budú mať po celý rok dostatok peňazí. Rovnako tak ešte pred tým, ako sa začalo s jedením, hlava rodiny zvykla porozhadzovať po izbe do jej kútov orechy. Tie predstavujú symbol hojnosti. Gazdiné nosili na štedrovečerný stôl orechy, hrach a jablká. Každý člen rodiny z každého zobral a hodil do štyroch kútov izby, aby bolo v ďalšom roku hojnosti v dome. Zaujímavým zvykom je aj rozkrojovanie jablka. Podľa vyobrazenia si tak rodina vyveštila svoj osud. Ak zrniečka zobrazovali hviezdu, mohli sa radovať - tá je totiž symbolom zdravia. Ak ale naopak znázorňovali kríž, pre rodinu to malo značiť smutnú nepríjemnosť. Jablko rozkrájal väčšinou otec na toľko častí, koľko bolo ľudí pri stole. Ak po priečnom prekrojení jablka sa zjavila hviezda, znamenalo to šťastie. Následne bol medový krížik na čelo a každý musel zjesť kúsok cesnaku, aby bol chránený od zlého a trochu medu, aby bol k ostatným dobrý. Na žiadnom štedrovečernom stole nesmeli chýbať oblátky, cesnak, med, soľ, jablká, sušené slivky, pálenka a obradný chlieb. Cesnakom namočeným v mede si robili krížik na čelo.

Štedrovečerné menu

Jedálny lístok štedrovečernej večere mal obsahovať všetky plodiny vypestované na gazdovstve, čo sa odrážalo v jeho podobe naprieč celým Slovenskom. Medzi najstaršie jedlá, ktoré boli súčasťou štedrej večere, patrili bobaľky, hrachová kaša, šošovica, hubová polievka a kapustnica. V katolíckych rodinách sa jedli iba bezmäsité pokrmy, najčastejšie hrachová alebo šošovicová polievka. Evanjelici pripravovali kapustnicu s klobásou a bravčové mäso. Magické účinky sa pripisovali nielen jednotlivým jedlám, ale aj počtu chodov - spravidla sa ich podávalo sedem až deväť. Ryba sa dostala na štedrovečerný stôl ako pôstny kresťanský pokrm. Odložené šupiny z kapra symbolizovali bohatstvo. V niektorých lokalitách Zemplína sa večera začínala pitím pálenky, potom nasledovali oblátky s medom, "kozare" a bobáľky s kapustou, makom, či tvarohom. Miestami sa jedla aj mliečna kaša, "poplanok", pirohy a podobne. V severných častiach regiónu sa staré tradície udržali dlhšie ako na juhu.

Existoval aj zvyk, ako sa jedlo mäso počas sviatkov. „Na Štedrý deň sa smelo jesť iba mäso beznohých zvierat, čiže ryby. Na Prvý sviatok vianočný sa smelo jesť už aj mäso dvojnohých zvierat, hydina, a na Štefana už aj bravčovina a divina," konštatovala riaditeľka múzea.

Zákazy počas večere

Počas štedrej večere domáca pani nesmela vstať od stola. „V minulosti sa jedlo z jednej misy drevenými lyžicami. Na stole nemal byť nôž, preto sa z chleba odlamovalo, nepoužívala sa ani vidlička. Jedlá boli jednoduché, skromné, a predsa sa Vianoce pokladali za najkrajšie sviatky. Aj vďaka tomu, že v rodinách sa preciťovala hlboká duchovná hodnota tohto obdobia ako sviatkov narodenia Vykupiteľa. Navyše, tú radosť, ktorá na Vianoce zavládla, prežívala rodina spolu,“ hovorí Katarína Nádaská. Po štedrej večeri sa neodkladali jedlá zo stola, ale ostávali tak najmenej do druhého dňa.

Vianočný stromček - od Betlehema k ozdobenej jedličke

Tradičným symbolom Vianoc v katolíckej cirkvi bol spočiatku iba drevený betlehem, až v 19. storočí do slovenského prostredia prenikol z nemecky hovoriacich krajín vianočný stromček. Najskôr sa vianočné stromčeky udomácnili v bohatých šľachtických rodinách, no koncom 19. storočia tento zvyk prechádza i na slovenský vidiek. Stromček sa stal pre bežných ľudí i symbolom prosperity, na východnom Slovensku bol zavesený v rohu izby nad stolom. Ľudia z dediny mali lepší prístup k stromčekom, zatiaľ čo ľudia z mesta si ich kupovali na trhoch alebo priamo u horára. Kupovať stromček na trh chodila celá rodina. Ozdobený stromček sa stal postupne nevyhnutným vianočným inventárom slovenských domácností.

Zdobenie stromčeka bolo spočiatku pomerne jednoduché. Najskôr sa zdobil sušeným ovocím, stužkami, drevenými figúrkami alebo vysušenými listami kvetov. Lepili sa reťaze z papiera, gazdinka piekla vianočné pečivo, medovníky s malou dierkou tak, aby mohlo visieť práve na stromčeku. V chudobnejších rodinách sa obaľovali aj kocky cukru, alebo, keď ani to nebolo, nakrájané zemiaky. "Vianočné stromčeky do vidieckeho prostredia na Slovensku prenikli až koncom devätnásteho storočia. Vešali sa na stropnú hradu izby a zdobili slamenými ozdobami, jabĺčkami, orieškami, papierovými ozdôbkami, medovníčkami či sušeným ovocím. Mladé dievčatá tvorili pôvabné ozdôbky aj vyšívaním a šitím. Na prelome 19. a 20. storočia sa už kupovali aj čokoládové ozdoby,“ vysvetľuje Katarína Nádaská, slovenská etnologička. Zdobenie domácností stromčekom, vetvičkami a slamou má svoj magický pôvod. Ihličie malo chrániť pred zlými silami, slamený venček alebo snopček slamy znamenal kontinuitu úrody a spomienku na narodenie Božieho syna.

Zvyky po večeri a vianočné dni

Po večeri sa v mnohých obciach vybrali do záhrad "strašiť stromy", aby dávali v budúcom roku viac úrody. Mládež sa večer schádzala na tzv. "kračunske kormacanki". Darčeky boli len symbolické a väčšinou ich dostávali iba deti. Po večeri nastal v dedinách čulý ruch. Blízky priatelia si chodili vinšovať a spievať vianočné piesne a koledy.

Na Božie narodenie - 24. decembra (zrejme ide o preklep, malo by byť 25. decembra, keďže pôvodný text uvádza "Na Božie narodenie" po Štedrom dni, a ďalej spomína 25. december ako Prvý sviatok vianočný) - začínali po obciach Zemplína a Šariša chodiť betlehemci, ktorí svoje účinkovanie ukončili na Troch kráľov.

Prvý sviatok vianočný, ktorý celé Slovensko oslavuje 25. decembra, kedysi prežívali Zemplínčania veľmi radostne, pretože sa končil pôst a začala sa oslava narodenia Krista. V tento deň sa ľudia nenavštevovali. V úzkom rodinnom kruhu zvykli zopakovať v tento deň obrady, ktoré mali súvisieť s ovplyvnením zdravia a bohatstva rodiny.

Druhý sviatok vianočný sa na Zemplíne niesol v znamení návštev a osláv, ktoré pretrvávali až do nového roka. „Gazdovia vynášali slamu, viazali z nej povriesla, obtáčali tými povrieslami stromy, aby lepšie rodili."

Vo východných častiach Slovenska (napr. okolie Medzilaboriec, Svidníka či Sniny) žije rusínska komunita, ktorá slávi pravoslávne Vianoce až 6. januára. Aj keď sa v súčasnosti zvyky a obsah večere značne zmenil, duchovná podstata slávnostnej večere - prianie šťastia, lásky a radosti z toho, že je celá rodina svorne spolu, naďalej zostáva.

Uchovávanie tradícií prostredníctvom kultúrnych inštitúcií

Tradičné slovenské Vianoce na dedine v minulosti približuje aktuálna výstava s názvom Kračunska chiža, ktorú pripravilo Múzeum a Kultúrne centrum južného Zemplína v Trebišove. Návštevníci si ju môžu pozrieť vo virtuálnom priestore na sociálnych sieťach múzea. Výstava prezentuje tradičné ľudové Vianoce a poukazuje na predmety späté s Vianocami. Sledovateľom stránok ponúkne múzeum virtuálne on-line prehliadky v dvoch častiach. Časť druhá - Služobníctvo (ukážka výstavy Kračúnska chyža) poukáže ako trávili Vianoce obyčajní ľudia. Vidieť na nej, čo si naši predkovia pripravovali na štedrovečerný stôl, ako si zdobili svoje domovy, aj aké zvyky boli s týmto obdobím spojené.

Riaditeľka múzea Beáta Kereštanová uviedla: „Výstavou chceme previesť návštevníkov tradičným vianočným príbytkom našich predkov na vidieku v období okolo 19. storočia. Majú možnosť vidieť zariadenie izby, ktorá je štýlová a pripomína život práve počas Vianoc, počas Kračuna.“

Vinšovačky sa premietli aj do programov mnohých folklórnych skupín a súborov na východe Slovenska. Šarišské tradície uchováva aj Folklórny súbor Rozmarija, ktorý vinšuje divákom na vianočných podujatiach. Šťastné sviatky priamo v prešovskej pešej zóne ľuďom zavinšovali aj členovia tohto folklórneho súboru.

tags: #zemplinske #vianocne #vinse