Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský (krstený Gustáv Ján Nepomuk Kazimír Zechenter), známy aj pod pseudonymami Ďuro Pinka, Laskomerský, Štefan Pinka virkli kaprál či Dr. Lesebuch, bol významnou osobnosťou slovenského národného života a literatúry 19. storočia.
Životopis a Pôvod
Narodil sa 4. marca 1824 v Banskej Bystrici a zomrel 20. augusta 1908 v Kremnici. Jeho otec bol Ignác Zechenter (*1772, Banská Bystrica - † 28. augusta 1836, Banská Bystrica) a matka Katarína, rod. Aschnerová (*1784, Kremnica - † 25. marca 1876, Kremnica). Medzi jeho blízkych príbuzných patrila aj teta Alžbeta a starší brat Ignác Zechenter alias Nácko (*20. január 1812, Moštenica - † 7. decembra 1888, Krupina). Mal aj staršiu sestru prezývanú „Fánka“ (*8. február 1809 - † 27. marec 1884).
Manželstvo a Rodina
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský bol ženatý s Emíliou, rod. Grozerovou/Kerestfalvy (*16. máj 1837, Brezno - † 13. august 1920, Kremnica). Ich rodina sa rozrástla o deti a ďalších potomkov:
- Dcéra Berta Zechenterová (*26. február 1859, Brezno - † 22. júl 1917, Kremnica)
- Dcéra Mária Teschlerová (*10. október 1860, Brezno - † 16. september 1944, Banská Bystrica)
- Dcéra Oľga Zechenterová (*14. december 1862, Brezno - † 5. november 1867, Brezno)
- Syn Gustáv Zechenter (*9. júl 1867, Brezno - † 2. december 1952, Bratislava)
Medzi jeho vnučky patrili Katarína Sepešiová, rod. Teschlerová (*29. marec 1880, Kremnica - † 18. marec 1947, Kremnica) a Mária Balážová, rod. Teschlerová (*16. júl 1881, Kremnica - † 12. január 1968, Banská Bystrica). Pravnučkou bola Karolína Szigethyová, rod. Balážová (*1901, Kremnica - † 30. máj 1965, Levice).
Vzdelanie a Profesijná Kariéra
Ľudovú školu navštevoval v Ponickej Hute. V rokoch 1832 - 1840 študoval na katolíckom gymnáziu v Banskej Bystrici. Filozofiu študoval na akadémii vo Vacove a neskôr na filozofickej fakulte univerzity v Budapešti. V roku 1842 prestúpil na medicínu, pričom bol poslucháčom lekárskej fakulty univerzity v Budapešti (1842 - 1846) a vo Viedni (1846 - 1850). V roku 1850 získal titul Med.D.R.
V rokoch 1850 - 1853 pôsobil ako c. k. stoličný lekár v Banskej Bystrici. Následne bol v období 1853 - 1868 banskolesným lekárom v Brezne a od roku 1868 v Kremnici.
Spoločenská a Národná Činnosť
Gustáv Kazimír Zechenter-Laskomerský bol popredným činiteľom národného emancipačného pohybu, najmä v memorandovom a matičnom období. Bol účastníkom revolúcie v rokoch 1848 - 1849. Stal sa spoluzakladateľom a členom výboru Matice slovenskej, rovnako ako spoluorganizátorom Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Bol stúpencom česko-slovenskej vzájomnosti a osobitný význam pre kultúru a literárne zblíženie oboch národov malo jeho priateľstvo s Boženou Němcovou.
Literárne Dielo
Vo svojej literárnej tvorbe sa zaraduje do obdobia medzi romantizmom a realizmom. Začínal písaním satirických článkov pre periodiká ako Černokňažník a Národnie noviny, a neskôr prispieval aj do rôznych iných periodík, vrátane Slovenských pohľadov, Obzoru, Sokola, Orla a Slovenského obrázkového kalendára. Je autorom krátkych foriem humoristickej prózy, ktoré publikoval v novinách, časopisoch a kalendároch.
Jeho dielo sa skladá najmä z humoresiek, satirickej publicistiky a cestopisov, no okrem toho písal aj poviedky a vlastný životopis. Ďalší žánrovo-tematický okruh v jeho spisovateľskom diele tvorili cestopisné črty a rozsiahle beletrizované cestopisy. Do mnohých diel vkladal vlastné príbehy a skúsenosti z rozličných období svojho života, čím sa stávajú čiastočne autobiografickými. Vo svojich dielach často využíva slovnú i situačnú komiku, pričom ich neochudobňuje ani o dej.
Pútavo spracoval svoj Vlastný životopis pod názvom „Päťdesiat rokov slovenského života“, v ktorom zachytil udalosti v slovenskom emancipačnom hnutí 30. - 80. rokoch 19. storočia.
Vybrané Diela a ich Tematika
Poľovačka na medveďov
Tento príbeh z 27. októbra 1860 opisuje vzrušujúcu poľovačku. Spolu s Jožkom sa vydali na medveďov, pričom ich myseľ sa upínala iba na nich, krása prírody bola pre nich včas ráno nezaujímavá. Tri hodiny sa niesli na koňoch. Približne 500 chlapov sa roztiahlo v dlhom páse, oblečení v čierno-bielom a s valaškou v pästi. Rozprávač opisuje túto scénu ako „samú číru pôvodnosť, silnú, nepokalenú prírodu.“ Zvláštne city ovládali slovenské srdce pri pohľade na to. Každý si nabil pušku a potom sa občerstvil. Rozdelili sa a napokon, keď našli stopu, bolo ich desať. Rozprávačovo stanovisko bolo pod vysokým javorom, kde si sadol, nahrabal suchého lístia a chystal sa tam stráviť dlhší čas. Okolo neho preletel divý holub, prebehol jeleň a líška. Potom počul výstrel kdesi na hornom konci streleckej čiary, zvláštny zvuk, viac piskot ako hrmot. Všetci napäto čakali, ale nič sa nedialo. Potom počuli ešte jeden výstrel. Rozprávač sa cez čučoriedky dostal na miesto, kde stál Jožko so strelcami a honcami a s bruchatým vlčiskom. Zobrali ho a šli dolu na určenú poľanu, kde ich čakali šuhaji s potravou. Rozhodli sa vyjsť ešte raz smerom nadol.
Rozprávačovo stanovisko bolo na čistine. Čakali, keď tu zrazu počuli trúbky, hlasy, klepanie obuchmi, ale medzi strelcami ani šuchot. Zrazu počuje: „lístie šuchotať, ráždinu a sucháre pukať - a tak sa mi zdalo, akoby sa dačo čierne bolo tým jazykom oproti mne prevalilo…“ Zastrelili ho, ale padlo 5 výstrelov. Vzali vlka, medveďa a šli dole. V Pálenečnom posadali na kone, ale rozprávačov kôň stúpil na osy, tie ho uštipli, zhodil jazdca a psy napadli aj jeho a zaplietli sa mu do dlhej brady.
Radvanský jarmok
Dielo opisuje atmosféru radvanského jarmoku, ktorý sa koná 8. septembra. Rozprávanie je z pohľadu chlapca, ktorý si zarobil pár mincí ako miništrant. Trikrát prešiel celý jarmok, všímal si ľudí, ich odev, konanie a podrobne opisuje jednotlivé „stánky“, predavačov i tovar, čo predávajú. Tento text predstavuje výrazný posun k realizmu s opismi a rozprávaním z bežného života s humorným až satirickým nádychom.
364. Radvanský jarmok
Študentský majáles
V tomto diele Zechenter-Laskomerský spracúva spomienky z mladosti. Študenti dostali tri týždne dopredu vedieť o konaní majálesu. Ostrili si valašku, chystali veci, a jeden z nich dokonca v noci vstal, zobudil domácich a utekal na miesto stretnutia. Keď prišli na miesto, čakali ich tam dvaja lesníci, ktorí mali dávať pozor, aby neškodili stromom, ale študenti ich opili. Jedli guláš a halušky, zatiaľ čo profesori si užívali pečienku a štrúdle. Keďže žien tam veľa nebolo, tancovali jeden s druhým. Večer sa unavení vracali rovnou cestou domov. V diele sú použité motívy zo sveta, ako napríklad Achillles, Dávid tancoval pred archou, kameň v Mekke, Aja Sofia v Carihrade, ópium Číňanov. Ako v každej poviedke z mladosti, aj táto obsahuje latinské slová, citáty a poučky.
Prvý tanec
V diele sú skĺbené zážitky z gymnázia, kde pán profesor spájal slovíčko „ty“ so „somár“ (čo znamenalo študenta), so zážitkom z prvého bálu na fašiangoch. Rozprávač si vybral radšej takú, ktorá sedí, lebo tá zrejme nevie dobre tancovať. Opisuje ju: „Dcérka bola chudá ako rebro, vysoká sťa žŕdka… Na hlave rozprestieral sa celá záhradka. Neviem, či som dobre videl, bol to šalát a bobkový list. Obe tieto zeleniny ozdobúvajú, ako mi pamätné, i varenú teľaciu hlavu…“ A v zúfalstve potom chytí svojho „dlhonohého pavúka a či pavúčicu…“ a „letia okolo“. Ani nevedel, čo hrajú, ale tancoval polku, visela mu však z vrecka ocieľka s kresadlom, a tým trieskal po hlavách utekajúcich tanečníkov.
Cestovanie na vakácie
Pre žiaka, ktorý bol 10 mesiacov mimo domova, je slovo prázdniny čarovné a krásne. Dielo opisuje cestu z Pešti na Slovensko, do „Tótországu“. Cestovali štyri dni na vozoch.
Upečený kocúr
Táto poviedka predstavuje postavu dr. Terpentína - lekára a starého mládenca, ktorý mal dve slúžky, Boru a Doru. Bora mala jedno oko, Dora jednu nohu. Doktor mal rád svojho kocúra Mura a pečené čvíkoty (vták väčší ako drozd, menší ako holub, prilieta v neskorú jeseň zo severu). Jeseň roku 1872 bola neobyčajne teplá, a tak čvíkoty ešte neprileteli. Napokon však Bora zbadala dva a priniesla ich. Doktor nadšene príde a sadne si k jedlu, ale pred ním na mise leží akási opacha. Bora vidí chvost z mačky, doktor obojček z Mura. S ťažkým srdcom vykonal pitvu. Bora vložila ošklbané, slaninkou obložené čvíkoty do rúry a podpálila sporák. Muro… nezbadaný sa vtiahol do rúry a dal sa do chrúmania pečienky. Bora zatvorila dvierka a odišla. Doktorovi prestalo chutiť, kŕče mu lomcovali srdcom. Rozprávač ho navštívil „v kríži“.
Vedecké a Umelecké Záujmy
Ako absolvent všeobecného praktického lekárstva sa venoval viacerým medicínskym odborom, zameriavajúc sa najmä na očné lekárstvo. Bol jedným zo zakladateľov pracovného lekárstva, zaoberal sa štúdiom hygieny života lesných robotníkov a ich chorôb. Zaujímal sa aj o geológiu, mineralógiu, kryštalografiu, speleológiu a botaniku. Výsledky svojich výskumov a pozorovaní, ako aj odborno-popularizačné príspevky a vedecké štúdie z rozličných odborov uverejňoval v domácej i zahraničnej tlači. Udržiaval osobné kontakty a korešpondoval s poprednými prírodovedcami a umelcami.
Záľubu v maľovaní využíval pri ilustrovaní vlastných literárnych diel. Jeho portréty rodinných príslušníkov a priateľov, kresby a menej olejomaľby zátiší a výjavov zo života majú predovšetkým dokumentárnu hodnotu.
tags: #zechenter #laskomersky #svadba #dej