**Strop** je kľúčový konštrukčný systém, ktorý zhora oddeľuje horný a dolný priestor a ktorého hornú stranu nazývame podlahou. Stropný systém pozostáva z troch funkčných vrstiev: skladby podlahy, nosnej štruktúry a stropného podhľadu. Pretože zvolená nosná štruktúra je dominantná vrstva, označujú sa stropné systémy podľa tejto nosnej vrstvy.
Základné požiadavky na stropné konštrukcie
Návrh stropného systému by sa mal odvíjať od požiadaviek, ktoré závisia predovšetkým od charakteru prevádzky budovy. Vhodnosť konkrétneho konštrukčného riešenia vodorovnej stropnej konštrukcie sa posudzuje z hľadiska:
- Únosnosti: Strop musí byť dostatočne únosný aj pri extrémnom zaťažení a nesmú na ňom vznikať neprípustné priehyby či deformácie. Mal by uniesť záťaž viac ako 100 kg/m2. Dôležité je tiež, aby strop umožnil dodatočné a bezpečné riešenie priestupov nosnou konštrukciou bez narušenia jeho schopnosti bezpečne prenášať vlastné zaťaženie a zaťaženie ďalšími konštrukciami. Hodnota zvislého zaťaženia výrazne ovplyvňuje návrh nielen samotného stropu, ale aj dimenzovanie zvislých nosných konštrukcií a základov.
- Tepelnoizolačných parametrov: Je mimoriadne dôležité, aby strop spĺňal požiadavky na tepelnú izoláciu.
- Akustickej izolácie: Pre zamedzenie prenosu zvuku vo vnútri budovy sú potrebné rôzne opatrenia pre zvuk šíriaci sa vzduchom a pre zvuk šíriaci sa pevným materiálom. Zvuk šíriaci sa vzduchom sa redukuje zvýšením hmotnosti a dvojplášťovým prevedením. U zvuku v pevnom materiáli sa musí dbať na to, aby do konštrukcie nebol zavedený kročajový hluk, nebol odovzdaný ďalej a vyžarovaný. Ochrana proti zvuku šíriacemu sa vzduchom je tým lepšia, čím vyššia je hodnota dB.
- Požiarnej odolnosti: Nakoľko strop rozdeľuje objekt po výške, je mimoriadne dôležité, aby spĺňal najmä požiadavky na bezpečnosť z hľadiska požiarnej odolnosti.
Architektonické možnosti stvárnenia budovy významne ovplyvňujú únosnosť, stavebné rozpätie a fyzikálne parametre stropu. Pozornosť si tiež vyžaduje pripojenie stropu ku stenám.
Drevené trámové stropy
**Trámové stropy** sú vytvorené z prútových konštrukčných prvkov. Drevené stropy vzájomne oddeľujú jednotlivé poschodia alebo slúžia ako horný uzáver miestností a priestorov. Do rodinného domu sa odporúča skôr keramický alebo betónový strop, ktorý má lepšiu únosnosť i zvukovú izoláciu. Ak však hľadáte lacný strop do chalupy alebo na chatu, drevený strop môže byť správnou voľbou.
Výhody a špecifiká drevených stropov
Výhodou drevených stropných systémov je rýchla a suchá montáž, úspora hmotnosti, bezprostredná plná statická účinnosť a v neposlednom rade ekologické prednosti, ako je napríklad príjemná obytná atmosféra.
Realizácia pochôdzneho dreveného stropu v podkroví
Pri starých chalupách a podkroviach skladových priestorov je situácia iná. Pre podkrovie, ktoré má byť nebytový priestor, je možné zvoliť drevený pochôdzny strop na základe nízkych vstupných nákladov. Aby strop spĺňal podmienku únosnosti viac ako 100 kg/m2, v súčasných stavbách sa na drevené nosné hrady skrutkujú hrubšie (22 - 24 mm) OSB dosky.
Alternatívou môže byť najskôr pripevnenie strešných lát s rozmermi 50 × 40 mm na stropné hrady. Na tieto laty sa následne upevnia naimpregnované dosky z masívneho dreva s hrúbkou 22 mm. Pri porovnaní cien, OSB doska s hrúbkou 22 mm stojí približne 8,40 €/m2, zatiaľ čo masívne dosky môžu stáť okolo 2,99 €/m2. K masívnym doskám je potrebné prirátať cenu strešných lát a impregnácie.
Je pravda, že OSB dosky vďaka svojmu veľkému formátu (3,125 m2) dokážu lepšie rozložiť záťaž, pričom 100 kg sa rozloží na celú plochu a nie na tri dosky. Ak však spočítame ceny za klasické dosky a prirátame cenu strešných lát, dostaneme priemernú cenu, ktorá môže byť takmer rovnaká ako v prípade 22 mm OSB dosiek. Rozdiel je však v premostení 80 cm medzier medzi hranolmi, spevnení stropu, v možnosti jeho väčšieho zaťaženia a v hrúbke podlahy 34 mm (o 12 mm väčšej). Rozloženie váhy a tlaku na podlahu by v tomto prípade mohlo byť rovnaké.
Klasické dosky sa vysúšajú, a pretože sa chce zabrániť možnému prepadávaniu nečistôt cez strop, je potrebné zvážiť vhodnú montáž.
Impregnácia dreva
Pri stavbe z dreva treba myslieť na jeho **impregnáciu**. Drevo je dôležité impregnovať proti škodcom, hnilobe a plesniam. Impregnáciu je možné vykonať svojpomocne moridlom alebo si ju objednať ako službu. Aplikácia štetcom je zvyčajne dôkladnejšia ako striekaním, navyše striekaním dochádza k stratám. Napríklad, naimpregnovať takmer 500 m2 môže byť náročná úloha, pri ktorej môže byť služba nakoniec výhodnejšia ako samotné moridlo.
Montáž drevených hrách a dosiek
Stropné hrady sa voľne ukladajú na vyrovnávací betón na vzdialenosť 80 cm. V múre sa záhlavie každej hrady obalí asfaltovým pásom a zo strán oddelí polystyrénom hrubým 20 mm, ktorý sa položí aj na hornú stranu hrady. Na dobetónované stĺpy prístreška sa na závitové tyče (Ø 14 mm) osadia nosné hrady (krajné), ktoré budú niesť budúce stropné hrady (uložené naprieč). Rozmery nosnej hrady môžu byť napríklad 180 × 150 × 7 000 mm v prístrešku a 180 × 150 × 4 000 mm nad terasou. Tam, kde sa hrady spájajú na stĺpoch, sa ich záhlavia čapujú a osadia na závitovú tyč. Zabetónovaný stĺp na terase sa nosnými hradami spojí s múrmi. Potom sa uložia stropné hrady. Následne sa začne so skrutkovaním dosiek. Dosky sa skrutkujú na každú druhú strešnú latu, a to „cikcakovo“ (raz na hornú, raz na dolnú stranu dosky), aby sa minimalizovalo krútenie dosiek. Dosky sa ukladajú asi 2 cm od kraja steny kvôli prípadnej vlhkosti, ktorú by dosky mohli od steny nasať.
Problémy s vlhkosťou dreva a ich riešenia
V stavebníctve platí zlaté pravidlo: konštrukčné drevo by malo mať vlhkosť maximálne 20 %. Používa sa však aj čerstvé rezivo priamo z píly, ktoré má vlhkosť často 35 - 40 %. Mokré drevo má výrazne nižší modul pružnosti. Zjednodušene povedané, mokrý trám sa začne krútiť a prehýbať už pod jeho vlastnou váhou. Ak na takýto podklad namontujete sadrokartón, praskliny sú len otázkou času. Zlé tuhostné parametre spôsobené vysokou vlhkosťou vedú k dotvarovaniu a deformáciám.
Moderné riešenia: I-nosníky
Novodobý stropný systém z **I-nosníkov** predstavuje evolúciu v práci s drevom. Spája overenú tradíciu s modernou technológiou lepenia a lisovania. Pásnice (horná a spodná časť) sú vyrobené z vrstveného lepeného dreva (LVL). Ich výhody zahŕňajú:
- Garantovaná suchosť: Nosníky majú z výroby vlhkosť max. 12 %.
- Tvarová stálosť: Kde sa mokrý trám časom prehne, I-nosník drží rovinu.
- Veľké rozpätia: Umožňujú otvorené priestory.
- Nízka hmotnosť: Hmotnostne sú nepomerne ľahšie ako mokré trámy.
Hoci sú I-nosníky ľahké a montážne priateľské, ich návrh patrí do rúk odborníka. Nestačí len „od oka“ nahradiť drevený hranol 200×200 mm za I-nosník podobnej výšky.
Vence a ich rola v stropných konštrukciách
**Vence** sú kľúčovými prvkami na spevnenie stavby a zabezpečenie jej stability.
Spodný obvodový veniec (vyrovnávací betón)
Aby bolo možné uložiť oceľový nosník a drevené hrady, je potrebné zhotoviť spodný obvodový veniec, tzv. **vyrovnávací betón**. V najširšej časti stavby, kde bude v strede múru oceľový nosník, sa pripraví sedlo na obidvoch stranách, do ktorého bude nosník osadený. Nosné stĺpy sa zadebnia do výšky sedla.
Vencová výstuž a betónovanie
Tepelný most v styku stropnej konštrukcie, obvodových múrov a vonkajšieho prostredia eliminuje obmurovka vencovými tvárnicami. Dôraz treba klásť najmä na správne pripojenie tepelnej izolácie v rohoch. Do medzery medzi vencové tvárnice a dielce sa vloží výstuž budúceho venca, ktorej úlohou bude spevniť celú stavbu.
Vencová výstuž sa zvyčajne zhotovuje z dopredu pripravených armovacích košov. Ak projekt statiky neuvádza inak, možno použiť minimálne 4 kusy 10 mm profilov v pozdĺžnom smere a priečne strmienky ∅ 6 mm v rozstupoch približne 250 mm. Spojovanie pozdĺžnej výstuže možno realizovať s presahom minimálne 600 mm. Do zalievacích drážok dielcov sa ukladá výstuž s minimálnym profilom ∅ 8 mm. Výstuž sa zakotvuje do výstuže obvodového venca pomocou hákov, ktoré má na svojich koncoch. Ak je celá výstuž uložená, možno opatrne vybetónovať stropný veniec. V tom istom kroku sa betónovou zmesou so zrnami frakcie maximálne 4 mm zalievajú aj drážky medzi dielcami.
Oceľové nosníky v stropoch
Oceľové nosníky zabezpečujú nosnosť na väčších rozpätiach. Nosník sa skladá zo 6 m dlhých oceľových U-profilov. Pre ich osadenie sa najskôr vyloží prvý profil a položí sa na stenu stavby do nachystaného výseku U a na jeden železobetónový stĺp. Takto sa ukončí jedna strana oceľového nosníka. Rovnako sa postupuje aj pri druhej strane. Obe strany nosníka sa osadia oproti sebe s medzerou 7 cm. Nakoniec sa previažu kusmi pásoviny 250 × 50 × 5 mm, ktoré sa prizvárajú na horné strany profilov vo vzájomných vzdialenostiach asi 80 cm. Oceľové profily musia byť v jednej výške, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu jedného kusa v porovnaní s inými, čo si môže vyžiadať dobetónovanie stĺpov. Nosník nesmie byť prichytený (maximálne na jednej strane), aby mohol dilatovať.
Alternatívne stropné konštrukcie
Stropné konštrukcie z bieleho pórobetónu
Súčasné požiadavky na stropné konštrukcie siahajú ďalej než len po zabezpečenie dostatočnej únosnosti. Biely **pórobetón** je jednou z mnohých možností realizácie vodorovných konštrukcií. Tepelnoizolačné vlastnosti sú vo všetkých smeroch bieleho pórobetónu rovnaké, čím jednotlivé prvky vytvoria homogénny celok, ktorý eliminuje vznik tepelných mostov. Stropné konštrukcie z bieleho pórobetónu sa odporúčajú predovšetkým pre stavby rodinných domov.
Stropné dielce sú rýchlym a jednoduchým spôsobom realizácie vodorovných konštrukcií. Pórobetónové veľkoformátové dielce sa vyrábajú presne na zákazku podľa rozmerov a požiadaviek na statické zaťaženie budovy. Umožňujú jednoducho eliminovať tepelné mosty, predovšetkým v mieste styku obvodových stien so stropom. Ich významnou výhodou je, že sú okamžite pochôdzne po položení na miesto určenia a výstavba tak nevyžaduje žiadne technologické prestávky. Ukladajú sa na základe špecifického plánu kladenia, ktorý treba navrhnúť ešte pred samotnou realizáciou. Pri manipulácii s týmito veľkorozmernými pórobetónovými prefabrikátmi je nevyhnutný žeriav alebo vhodná mechanická ruka namontovaná priamo na aute. Dielce sa kladú priamo na obvodové múry do tenkovrstvovej murovacej malty. Odporúča sa nechať medzi nimi medzeru asi 10 mm na vytiahnutie popruhov. Následne možno dielce priraziť tesne jeden k druhému pomocou oceľového páčidla. Dĺžka uloženia dielca na obvodovej stene nesmie byť menšia ako 100 mm. Stropné dielce budú plniť svoju funkciu dostatočne, iba ak budú zabudované správnym spôsobom. Výrobcovia indikujú správnu orientáciu prvkov označením šípkou, ktorá by mala smerovať dohora. Stropy musia byť správne zalícované, pričom nerovnosti možno zahladiť hoblíkom.
Stropný systém PORFIX
Montovaný strop
Ďalšou alternatívou na zhotovenie stropných konštrukcií je **montovaný strop**. Tento systém sa skladá z prefabrikovaných nosníkov, vložiek a monolitickej betónovej zálievky. Vzhľadom na hmotnosť a rozmery tvárnic si realizácia stropu týmto spôsobom nevyžaduje žiadnu mechanizáciu. Kombináciou betónu s pórovitou štruktúrou stropných vložiek nadobúda strop výborné akustické vlastnosti z hľadiska nadobudnutia dostatočných parametrov vzduchovej a krokovej nepriezvučnosti. Výhodná je aj variabilnosť riešenia priestupov a tvaru stropu. Otvory pre schodisko či komíny možno vytvoriť veľmi jednoducho.
Pred realizáciou montovaného stropu treba osadiť montážne podpery v rastri maximálne 1,60 × 1,60 m. Ich úlohou je podopierať železobetónové stropné nosníky, ktoré sa vyrábajú v rôznych variáciách vystuženia. Nosníky sa ukladajú do lôžka z tenkovrstvovej murovacej malty. Minimálna dĺžka uloženia nosníkov na obvodovej stene je 150 mm, pokiaľ nie je v statickom výpočte uvedené inak. Nosníky treba ukladať od kraja steny tak, aby koniec stropnej vložky ležal na obvodovej stene minimálne v šírke 20 mm. Krajný rad vložiek možno podľa potreby aj skrátiť. Osová vzdialenosť nosníkov je 680 mm. Po uložení vložiek na nosníky obmurujeme pomocou tenkovrstvovej malty kraj obvodových múrov vencovými tvárnicami. Vytvorí sa tak priestor pre stužujúci veniec. V prípade potreby upravíme stropné vložky tak, aby medzi nimi a vencovou tvárnicou zostala medzera približne 200 mm. Stropné vložky sa ukladajú tesne k sebe. Projektom predpísaná medzera sa ponecháva medzi vložkou a komínovým telesom. Do medzery medzi stropné vložky a vencové tvárnice vložíme výstuž venca. Pred betonážou sa musí konštrukcia očistiť a navlhčiť, medzery pri stropných nosníkoch sa polejú vodou. Zálievkový betón musí byť vystužený podľa predpisu statika oceľovou sieťou (napríklad ∅ 6/150/150) po celej ploche stropu s minimálnym krytím 10 mm. Rebrá trámov, vence a stropná doska sa následne vybetónujú podľa projektu. Po zmonolitnení vznikne tuhý železobetónový strop s konštrukčnou hrúbkou 250 mm. Strop je nosný najskôr po 28 dňoch, keď betón vyzrie.