Dnes je prvý deň nového školského roka a o tejto téme sa bude veľa hovoriť nielen medzi žiakmi a učiteľmi, ale aj v médiách. Istotne sa stretneme s výpoveďami ako „dnes sa začal nový školský rok“, „nový školský rok sme otvorili spoločným stretnutím všetkých žiakov“, ale aj „dnes sme zahájili nový školský rok“. Práve posledná menovaná formulácia je z hľadiska spisovnej slovenčiny nevhodná.
Prečo je sloveso „zahájiť“ nespisovné?
Vyjadrenia typu zahájiť schôdzu, zahájiť diskusiu či zahájiť školský rok počúvame pomerne často. Tieto výrazy sme prevzali z češtiny a v slovenčine sú nespisovné.
Sloveso zahájiť je utvorené od slovesa hájiť s významom „brániť, chrániť“. V spisovnej slovenčine má tento výraz úplne iný, konkrétny význam:
- Zatarasiť, zabrániť alebo nedovoliť prístup niekam.
- Urobiť prekážky či ohradu na nejakom mieste.
- Zakázať priechod, zahradiť alebo uzavrieť (napr. zahájiť cestu, lúku).
Nakoľko pri školskom roku či schôdzi o žiadne zahradenie cesty nejde, použitie tohto slovesa je nesprávne. Rovnako je chybné aj slovesné podstatné meno zahájenie. Správne povieme otvorenie alebo začiatok školského roka.
| Nespisovný tvar | Spisovný tvar |
|---|---|
| Zahájiť školský rok | Začať / Otvoriť školský rok |
| Zahájenie schôdze | Otvorenie / Začiatok schôdze |
Časté jazykové chyby v rečových prejavoch
Okrem nesprávneho používania slovesa zahájiť sa vo verejných prejavoch stretávame aj s ďalšími výrazovými nedostatkami. Jazykovedci dlhodobo upozorňujú na nasledujúce nepresnosti:
Sprevádzanie namiesto doprovodu
V jazykových prejavoch sa často vyskytuje slovo „doprovod“ (hudobný doprovod, v doprovode rodičov). Spisovná slovenčina má na vyjadrenie významu „niekoho alebo niečo sprevádzať“ iné tvary:
- Podstatné meno: sprievod
- Sloveso: sprevádzať
- Prídavné meno: sprievodný
Vada verzus chyba
Podstatné meno vada a od neho odvodené prídavné meno vadný sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka hodnotia ako nesprávne. Namiesto nich sa odporúča používať:
- Podstatné mená: chyba, kaz, nedostatok, porucha
- Prídavné mená: chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci
Rovnako neadekvátne sú v spisovnom jazyku aj odvodené výrazy ako vadnosť, závada, závadnosť či závadný.
Čiastka verzus suma
Slovo čiastka má v spisovnej slovenčine význam „časť z celku“ (napríklad čiastka domu alebo čiastka roka). Nemali by sme ho však používať vo význame istého množstva peňazí. V tomto prípade používame slovo suma (napr. zaplatiť požadovanú sumu, vyhrať veľkú sumu peňazí).