Pieseň „White Christmas“, alebo po slovensky „Bílé Vánoce“, je legendárna skladba, ktorú v roku 1940 zložil Irving Berlin. Jej text vyjadruje hlbokú nostalgiu po zasnežených Vianociach z detstva. Táto pieseň sa stala jedným z najväčších komerčných úspechov v hudobnej histórii a formovala moderné vnímanie vianočných sviatkov v populárnej kultúre.
Vznik a prvé uvedenie piesne
Irving Berlin, rodák z ruského Ťumeňa, napísal pieseň špeciálne pre Binga Crosbyho. Podľa jednej historky ju zložil v roku 1940 v teplej La Quinta v Kalifornii, hoci sa Arizona Biltmore tiež hlási k miestu jej vzniku. Často zostával hore celú noc, píšuc piesne, a jedného dňa povedal svojej sekretárke: „Chcem, aby ste si zapísali pieseň, ktorú som napísal cez víkend. Nie len najlepšiu pieseň, akú som kedy napísal, ale aj najlepšiu pieseň, akú kedy ktokoľvek napísal.“
Prvé verejné uvedenie piesne sa uskutočnilo na Boží Hod v roku 1941, keď ju Bing Crosby zaspieval vo svojom rozhlasovom programe The Kraft Music Hall. Stalo sa tak len niekoľko týždňov po útoku na Pearl Harbor, čo dodalo melancholickým textom osobitý význam. Crosby s ňou spočiatku nespájal žiadne výnimočné pocity.
Prvú gramofónovú nahrávku pořídil Crosby 29. mája 1942 so speváckym zborom Kena Darbyho a orchestrom Johna Scotta Trottera pre Decca Records. Nahrávanie trvalo iba 18 minút. Pieseň bola vydaná 30. júla ako súčasť albumu šiestich 78-otáčkových platní z filmového muzikálu Holiday Inn, ktorý mal premiéru 4. augusta 1942 a „White Christmas“ sa stala jeho ústrednou melódiou.
Historický a kultúrny kontext
Pieseň „White Christmas“ rezonovala s poslucháčmi najmä počas druhej svetovej vojny. Zmes melanchólie a túžby po domove - „presne ako tie, ktoré som poznal“ a „kde sa lesknú vrcholky stromov“ - sa silne spojila s pocitmi vojakov. Rádiá ozbrojených síl boli zaplavené žiadosťami o prehranie piesne. Howard Crosby, synovec Binga Crosbyho, spomínal, že Bingovi sa pri vystúpeniach pre vojakov v decembri 1944 v severnom Francúzsku spievala „White Christmas“ s plačúcimi vojakmi veľmi ťažko, bez toho, aby sa sám zrútil. „Neboli sme tam, aby sme ich rozosmutňovali,“ uviedol Crosby. Aj napriek tomu, že sa to snažil občas vynechať zo svojich vystúpení, vojaci ju vždy žiadali. Mnoho z týchto vojakov zahynulo v bitke o Ardeny len niekoľko dní nato.
Melanchólia piesne mala aj hlbší osobný základ v živote Irvinga Berlina. Hoci bol židovský imigrant a Vianoce neoslavoval, tento sviatok pre neho niesol pamiatku tragickej straty. Jeho jediný syn zomrel na Štedrý deň v roku 1928 vo veku troch týždňov. Berlin každý rok navštevoval synov hrob, zatiaľ čo iné rodiny trávili čas spolu pri vianočnom stromčeku. Autor Jody Rosen, ktorý napísal knihu White Christmas: The Story of an American Song, poznamenal, že pieseň môže byť Berlinovou reakciou na jeho smútok zo smrti syna.
„White Christmas“ tiež stanovila precedens pre komerčne úspešné sekulárne vianočné piesne, ktoré sú často ponorené do „zahmlenej túžby po minulosti“, ako uviedol Ronald D. Lankford Jr. Pred rokom 1942 vianočné piesne vychádzali sporadicky, ale táto pieseň zmenila pravidlá hry. Berlin využil žáner „domových piesní“, ktoré túžia po stratenom mieste alebo ideále, a pretransformoval ho do vianočného kontextu.
Komerčný úspech a ocenenia
Už v roku 1942 získala pieseň „White Christmas“ Oscara za najlepšiu pôvodnú pieseň. Podľa Guinnessovej knihy rekordov ide o komerčne najúspešnejšiu nahrávku všetkých čias, ktorej sa po svete predalo päťdesiat miliónov kusov. S coververziami sa celková predávanosť piesne odhaduje na sto miliónov. V USA sa pieseň stala symbolom vianočných sviatkov.
Crosbyho nahrávka strávila v roku 1942 jedenásť týždňov na čele rebríčka Billboard a v decembri 1943 a 1944 sa vrátila na prvé miesto. Pôvodná verzia sa taktiež dostala na prvé miesto rebríčka Harlem Hit Parade na tri týždne. V 40. rokoch 20. storočia dominovala aj v iných týždenných rebríčkoch, vrátane Songs with Most Radio Plugs, National record sales a National sheet music sales.
Pôvodný nahrávací master z roku 1942 bol častým používaním poškodený, preto Crosby v roku 1947 pořídil pre Decca Records novú nahrávku. Práve táto verzia je dnes najčastejšie počuť v rádiách počas vianočného obdobia.
Pieseň získala mnoho ďalších ocenení a uznaní:
- V roku 1999 ju National Public Radio zaradilo medzi „NPR 100“, teda stovku najdôležitejších amerických hudobných diel 20. storočia.
- Crosbyho verzia sa umiestnila na 2. mieste v zozname „Songs of the Century“ podľa hlasovania členov RIAA, hneď za „Over the Rainbow“ od Judy Garland.
- V roku 2002 bola pôvodná verzia z roku 1942 jednou z 50 historicky významných nahrávok, ktoré vybrala Knižnica Kongresu pre zaradenie do Národného nahrávacieho registra.
Filmové spracovanie a inšpirácia
Ako už bolo spomenuté, pieseň bola napísaná pre filmový muzikál Holiday Inn (1942), kde ju Crosby zaspieval ako duet s herečkou Marjorie Reynolds, ktorej hlas bol dabovaný Marthou Mears. Zaujímavosťou je, že podľa pôvodného scenára mala pieseň spievať iba Reynolds.
Komerčný úspech piesne bol taký ohromný, že Berlin navrhol, aby na jej základe vznikol ďalší film. To viedlo k vzniku muzikálu White Christmas (1954), v ktorom si hlavnú úlohu opäť zahral Bing Crosby, tentoraz po boku Dannyho Kayea, Rosemary Clooney a Vera-Ellen. Film sa stal najzárobkovejším filmom roku 1954.
Kontroverzie a hlbší význam
Pieseň „White Christmas“ má aj komplexnejšiu a potenciálne kontroverznú históriu. Jody Rosen uviedol, že veľká časť nostalgického tónu - tá túžba po nedotknutých, nevinných Vianociach - odkazuje na rasistické minstrelské piesne, ako napríklad „Old Kentucky Home“ Stephena Fostera. Berlin bol dôverne oboznámený s týmito „domovými piesňami“, ktoré vyjadrovali túžbu po stratenom mieste.
Okrem toho, film Holiday Inn, ktorý pieseň predstavil, je plný rasistických stereotypov a obsahuje dokonca scénu s blackface. V nej Crosby nanáša čiernu farbu na tvár svojej hereckej partnerke Marjorie Reynolds, zatiaľ čo orchester hrá „White Christmas“. Hoci sa táto scéna dnes z televízneho vysielania zvyčajne odstraňuje, v čase premiéry filmu bola blackface na javisku a obrazovke pre divákov 40. rokov bežným javom. Ako uviedla odborníčka Brynn Shiovitz, diváci si tak „spájali nostalgiu po Vianociach s nostalgiou po blackface“. Dnešné publikum a umelci nemusia o tejto histórii piesne vedieť, ale to neznamená, že tam nie je.
Napriek tomu, že história piesne je zložitá, každá generácia jej dodáva nové vrstvy významu, keďže sa každoročne vkladá do vianočného obdobia. Ľudia si s ňou vytvárajú nové spomienky a majú vlastné predstavy o tom, čo pieseň predstavuje.
Známé coververzie a ich úspech
„White Christmas“ inšpirovala desaťtisíce coververzií od rôznych umelcov po celom svete. Medzi najznámejšie verzie patria nahrávky od:
- Frank Sinatra (1944, dosiahol 7. miesto v rebríčku Billboard Hot 100)
- Elvis Presley
- Doris Dayová
- Tony Bennett
- Michael Bolton (1992, dosiahol 73. miesto v rebríčku Hot 100 Airplay)
- Barbra Streisandová
- Bette Midlerová (2003, dosiahol 15. miesto v rebríčku Hot Adult Contemporary Tracks)
- The Drifters (1954, dosiahol 2. miesto v rebríčku Rhythm & Blues Records)
- Andy Williams (1963, dosiahol 1. miesto v rebríčku Christmas Singles)
- Otis Redding (1968, dosiahol 12. miesto v rebríčku Christmas Singles)
- Garth Brooks (1995, dosiahol 70. miesto v rebríčku Hot Country Singles & Tracks)
- Martina McBride (1998, dosiahol 75. miesto v rebríčku Hot Country Singles & Tracks)
- Andrea Bocelli (2009, dosiahol 16. miesto v Portuguese Singles Chart)
- Lady Gaga (2011, na EP A Very Gaga Holiday)
- Pentatonix (a cappella skupina)
- The Glee cast (2018, vstúpil do UK charts)
- Meghan Trainor feat. Seth MacFarlane (2020, dosiahol 67. miesto v Billboard Holiday 100)
Tieto verzie, spolu s mnohými ďalšími, svedčia o trvalom vplyve a univerzálnej príťažlivosti piesne „White Christmas“, ktorá napriek svojej komplexnej minulosti zostáva neoddeliteľnou súčasťou vianočných sviatkov po celom svete.