Význam Párty ako Súčasti Tradičného Ľudového Kroja

V súčasnom svete, kde dominujú mainstreamové trendy a sériová produkcia, je vlastný a neokopírovaný štýl v obliekaní čoraz vzácnejší. Snaha o originalitu často vedie k inšpirácii staršími kúskami, oblečením zo sekáčov či dokonca z tradičného ľudového odevu. Práve slovenské tradície predstavujú bohatý zdroj pre oživenie šatníka a pre zachovanie kultúrneho dedičstva. Recyklácii tradičných ľudových motívov sa dnes venuje viacero slovenských značiek, ktoré ich spracúvajú do nositeľnej podoby pre moderného človeka.

Ľudový Odev na Slovensku: Historický Vývoj a Rozmanitosť

K slovenským tradíciám neodmysliteľne patrí ľudový odev, ktorý mal v minulosti silnú výpovednú hodnotu o spôsobe života daného ľudu. Každý región na Slovensku mal svoj typický kroj, pričom rozdiely spočívali napríklad vo výšivke, farebnosti, kompozícii, vzoroch, spôsobe šnurovania či množstve dekoratívnych prvkov. Folklórne bohatstvo je nepochybne dôkazom tvorivosti našich predkov.

Pojmom kroj označujeme predovšetkým slávnostné oblečenie, nie akýkoľvek tradičný odev. Ľudový odev sa delil podľa príležitostí, na ktoré sa nosil:

• Pracovný a každodenný odev

  Tento druh odevu mal primárne ochrannú funkciu a bol určený na prácu aj bežný deň. Vyrábal sa z pevných, hrubých a lacných materiálov, často z ľanového plátna. Typické boli krémové odtiene tkanín, ktoré neboli zdobené, prípadne len funkčne (napríklad lemovaním vlnenou priadzou). Niekedy išlo dokonca o opotrebovaný sviatočný odev.

• Sviatočný odev

  Sviatočný odev sa ďalej delil na odev pre menšie sviatočné príležitosti (návšteva kostola v bežnú nedeľu, trh, tancovačka) a odev pre významné cirkevné sviatky (Vianoce, Veľká noc). Tento typ odevu bol nosený len zriedkavo. Jeho vzhľad vyjadroval príslušnosť k regiónu, ekonomické postavenie či rodinný status. Pri materiáloch sa kládol dôraz na kvalitu, pričom sa používali priemyselne vyrábané tkaniny, bohato zdobené výšivkami. Čepce, najmä v okolí Trnavy, sa vyšívali zlatou a striebornou niťou, košele a rukávce mali snehobielu farbu. Z materiálov sa najčastejšie používala bavlna. Najbohatšie zdobené bývali odevy mladých mužov, ktorí nosievali navyše vestu.

• Obradový odev

  Obradový ľudový odev bol využívaný predovšetkým na významné životné udalosti, ako sú krst, uzavretie manželstva alebo úmrtie. Bol takmer identický so sviatočným, no doplnený o špecifické súčiastky. Dôležitá bola kvalita materiálov a často sa dedil v rodinách. Súčiastky mali znakovú funkciu, určovali rolu jednotlivca v rámci obradov. Typickými boli nevestin čepiec na svadbe, ktorý bol nosený do konca života, a čelenka mladých žien, tzv. parta.

Materiály a Ich Pôvod

Vznik odevov bol ovplyvnený klimatickými a životnými podmienkami, ako aj dostupnými prírodnými materiálmi. Pôvodne sa človek potreboval chrániť pred chladom a zraneniami, čo určovalo, z čoho bude odev vyrobený. V nižšie položených oblastiach bol odev skôr plátenný a voľnejší, zatiaľ čo v horských oblastiach sa popri plátne uplatnili aj vlnené textílie a kožušiny, a odev bol upätejší. Súčasťou odevov boli materiály ako ľanové a konopné plátno, súkno či kože zvierat.

• Konope: Konopné vlákno je jedno z najpevnejších prírodných vlákien na svete. Látka z konope je silná, drží tvar, je vysokoodolná voči treniu a má vysokú farebnú stálosť. V zime hreje a v lete chladí.
• Ľan: Ľan bol pre predkov jednou z najdôležitejších priemyselných rastlín. Vyrábala sa z neho jemná, ale trvácna látka, ktorá si ani po dlhodobom používaní nestrácala tvar a stávala sa jemnejšou a mäkšou.
• Bavlna: Bavlna bola cenená pre vysoký komfort, ktorý poskytovala telu, a pre to, že nedráždila pokožku. Patrí medzi pevné, no zároveň veľmi jemné tkaniny.

Ľudový odev pozostával zo štyroch základných častí: textílie, pokrytie hlavy, obuv a odevné doplnky a šperky. Súčasti krojov z obdobia 19. a 20. storočia, pre mužov i ženy, boli výsledkom zložitého vývoja. Postupom času sa prepracovanosť odevu aj obuvi vyvíjala. V druhej polovici 19. storočia však tradičný odev postupne zanikal, čo urýchlila vojna, ako aj hospodárske a spoločenské civilizačné premeny.

Parta: Ozdobná Čelenka a Symbol Dospelého Slobodného Dievčaťa

Parta je tradičná súčasť ľudového krojového odevu a predstavuje bohato ozdobenú čelenku. Smeli ju nosiť len dospelé slobodné dievčatá počas významných príležitostí, najmä nevesty pri vydaji, a bola súčasťou sviatočnej a obradovej úpravy vlasov. Keďže bola najdôležitejším a najkrajším prvkom svadobného kroja, vždy bola bohato zdobená a v každom regióne Slovenska sa odlišovala tvarom, veľkosťou, použitými materiálmi, stužkami a doplnkami.

Základ party tvoril pás lepenky stočený do kruhu, ktorý bol obšitý textilom, najčastejšie zamatom. Ten bol doplnený našitými korálkami, bortňami (ozdobné stužky) či kovovými čipkami. Súčasťou party boli aj viaceré stuhy rôznych dĺžok, ktoré viseli okolo tváre alebo dolu chrbtom. Parta bola tradičnou súčasťou ľudového odevu mladých bezdetných dievčat už v 17. storočí až do 20. storočia. Koncom 19. a začiatkom 20. storočia svadobnú partu postupne nahradil veniec mladuchy z umelých kvetov a so závojom. Party na Slovensku mali rozličné lokálne pomenovania, napríklad vinec, odkonka, pantlík, vjenec, stuški a podobne (Socháň, 1931).¹

Účesy a Pokrývky Hlavy v Kontexte Party

Rozdiely v úprave vlasov medzi slobodnými dievčatami a vydatými ženami sú doložené už najstarším ikonografickým materiálom z 11. a 12. storočia. Odlišovanie stavu účesom a pokrytím hlavy sa v kroji udržalo až dodnes. V 19. až 20. storočí si dievčatá vlasy rozdeľovali uprostred, sčesali za uši a v tyle si ich zaplietli do vrkoča z dvoch až siedmich prameňov, do ktorých vplietali rôzne tkanice a stuhy. Na západnom Slovensku si dievčatá zapletali dva vrkoče, ktoré si obkrútili okolo hlavy. Dievčatá chodili vždy prostovlasé.

V minulosti sa parta, rovnako ako veniec, nosila aj na sviatky, a v 20. storočí ako súčasť obradového sobášneho odevu mladuchy a družíc. K svadobnému obradu patrilo aj začepčenie (zavitie) mladuchy, po ktorom už mladá žena nesmela chodiť s nepokrytou hlavou a zmenila si účes aj pokrývku hlavy. Účes vydatých žien bol zložitejší a mnohotvárnejší. Účesy si vyžadovali veľa času, a preto sa ženy česávali raz do týždňa, v nedeľu.

Projekt „Party v 21. storočí“: Znovuzrodenie Kultúrneho Dedičstva

Parta, kedysi tradičná súčasť ľudového odevu, sa stáva ústredným prvkom jedinečného umeleckého projektu „Party v 21. storočí“. Tento projekt si kladie za cieľ znovuzrodiť slovenské skvosty, ktoré pomaly upadajú do zabudnutia. Vznikol vďaka etnológom a umelcom a prináša novodobý pohľad mladej generácie na takmer zaniknuté kultúrne poklady Slovenska. Projekt prechádza početným umeleckým spektrom, mapuje pestrosť a rozmanitosť takmer zaniknutých tradičných párt a vencov z regiónov Slovenska.

Limitovaná kolekcia obrazov takmer zaniknutých slovenských párt je veľkolepým spoločným projektom fotografov Ľubomíra Saba a Zuzany Sénašiovej (umelecké duo LSZ PHOTOGRAPHY) a etnologičky Kataríny Chabrečekovej. Tím doplnili maliarky Sarah Avni a Ivana Mintálová a facepainter Patrik Raga s Andreou Ľubockou. Zámerom je pomocou moderného umenia reprezentovať a spájať kultúru, tradičné hodnoty a históriu Slovákov a atraktívnym spracovaním ich priblížiť aj súčasnej generácii. V súlade s tradíciami a zvykmi predkov nafotilo umelecké duo LSZ PHOTOGRAPHY len mladé, slobodné a bezdetné dievčatá. Prostriedkom moderného vyjadrenia je umelecky podaná maľba na tvár, ktorá vychádza z tradičných ornamentov ľudového odevu, ku ktorému parta patrila.

Osobný Príbeh Simony Frantovej

Moderátorka a tvár projektu, Simona Frantová, obdivuje projekt „Party v 21. storočí“ už roky. Vzťah ku kultúrnym tradíciám a umeniu má po svojej starej mame Darine Laščiakovej, ktorá ju odmalička viedla k ľudovej kultúre, prihlásila ju do folklórneho súboru Čečinka, kde osem rokov nosila ľudový kroj. Práve Simona nafotila krásne portréty v dobovom kroji a svadobnej parte z Važca. Ako slobodná a bezdetná spĺňala kritériá pre úlohu važeckej nevesty. Fotenie sa realizovalo na miestnom Obecnom úrade, keďže važecká svadobná parta a kroj sú vzácnym kultúrnym dedičstvom obce. Na fotenie dokumentačnej časti v tradičnom svadobnom kroji, ktoré jej pripomenulo detstvo vo folklórnom súbore, nadviazalo maľovanie na tvár (face painting) s typickým geometrickým važeckým vzorom, aby sa projekt priblížil mladým ľuďom.

Realizácia a Dopad Projektu

Na fotografiách sa objavujú krásne Slovenky z filmového prostredia, speváčky, moderátorky, športovkyne a podnikateľky. Odkaz dobovej fotografie sa prelína so súčasným stvárnením umeleckej fotografie vo výraze modeliek, ktoré sa vžili do pocitov vtedajších neviest. Akrylovými maľbami umelkyne dotvorili fotografiám pozadie, ktoré vychádza z ľudových prvkov jednotlivých dedín a regiónov zaznamenaných párt. Výsledkom sú pútavé obrazy reprezentujúce hojnosť a rôznorodý ráz slovenského ľudu. Počas štvorročnej intenzívnej práce sa do projektu zapojilo vyše 500 ľudí, vrátane tímu etnológov, ktorí dohliadali na exaktnosť použitia sviatočných párt a vencov.

Doposiaľ autori vytvorili 50 originálnych obrazov a „vzkriesili“ a zdokumentovali 44 párt zo všetkých regiónov Slovenska, ako aj 6 párt zahraničných Slovákov zo srbskej Vojvodiny. Od roku 2018 navštívilo viac ako 400 000 ľudí 38 výstav a prezentácií po celom svete, vrátane miest ako Brusel, Berlín, Bratislava, Viedeň, Praha, Pyeongchang, Ottawa, New York, Washington, Košice či Brno. Jedinečnosť projektu podčiarkuje aj módna prehliadka historických párt a krojov, kde modelky „doslova“ vystupujú z obrazov, a originálne skomponovaná hudba, ktorá kombinuje pôvodnú ľudovú hudbu s prvkami aktuálnych moderných žánrov.

Tradičné Motívy v Súčasnej Móde: Značka PARTA

Popri umeleckých projektoch prispievajú k udržiavaniu slovenských tradícií aj výrobcovia, ktorí ich integrujú do každodennej módy. Jednou z takýchto značiek je PARTA, dlhoročný výrobca ľudových odevov a krojov s 15-ročnou históriou. Medzi ich zákazníkov už patrila kancelária prezidenta Slovenskej republiky, ako aj ľudové súbory SĽUK či Lúčnica.

PARTA ponúka nielen tradičné kroje a ich súčasti, ale aj moderné kúsky. Napríklad kvalitné biele vyšívané košele, kravaty s ľudovým vzorom či štýlové tričká a tašky s prekrásnymi ľudovými motívmi, ktoré sú skutočne zložito vyšívané, nie len potlačené. Takto vytvárajú dokonalú modernú podobu ľudového kroja, ktorý je možné nosiť denne, rovnako ako to bolo kedysi zvykom.

Značka PARTA tiež nedávno spolupracovala s módnou značkou WTF?!, za ktorou stoja návrhári Milan Švingál a Klementina Tomrecaj. Ukázali, že aj tradície a móda 21. storočia dokážu nájsť spoločný prienik. Skombinovali bežné súčasti kroja, ako vyšívaný lajblík, čepiec či brusliak, s modernou košeľou z dielne WTF?! Takéto značky sú vďačné, pretože slovenskými tradíciami uchovávajú a robia ich nositeľnými aj dnes. Ak ešte vo svojej skrini nemáte aspoň jeden nadčasový ľudový kúsok, mali by ste to určite zmeniť.

Ľudový odev v kultúre každého národa má svoje významné miesto a o spôsobe života daného ľudu toho prezrádza mnoho. Slovenský ľudový odev bol vždy krásny, pestrý a farebný, doplnený o mnoho súčiastok, ktoré dotvárali celok a mali aj ochrannú funkciu. Mnoho Slovákov sa dnes pýši bohatými zbierkami ľudového odevu, krojov či doplnkov. V mnohých domácnostiach sa stále nájde kus odevu, ktorý bol kedysi bežný, no dnes ide o veľkú vzácnosť a neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva nášho národa. Tieto dedičstvá nám pripomínajú, aké je dôležité uchovávať a oslavovať našu jedinečnú identitu.

¹KULTÚRU, Centrum pre tradičnú ľudovú. Parta ako ozdoba hlavy slovenských diev. Socháň, P.: Vence slovenských diev. In: Český lid, roč, 27, 1927, 23-26, 190-193. Parta. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska 2. Vyd. 1. Bratislava : Veda, 1995. 448 s. ISBN 80-224-0235-4. S. 16.

tags: #vyznam #party #sucast #kroja