Agrotechnika pestovania ozimnej pšenice

Pšenica (Triticum) je jednou z najstarších a najdôležitejších obilnín na svete. Pestuje sa na všetkých kontinentoch a je základom stravy pre miliardy ľudí. Hoci pestovanie pšenice nie je extrémne náročné, vyžaduje si vhodné podmienky a starostlivosť. Pšenica sprevádza ľudí už od staroveku, je nielen zdrojom života, ale aj symbolom plodnosti v mnohých kultúrach sveta.

Pšenica je rozdelená do niekoľkých druhov na základe rôznych vlastností, ako je textúra zrna, obsah bielkovín a čas zberu:

• Tvrdá pšenica (Triticum durum) - má vysoký obsah bielkovín a používa sa hlavne na výrobu cestovín.
• Mäkká pšenica (Triticum aestivum) - tento druh je najrozšírenejší a používa sa na výrobu múky pre chlieb, pečivo a ďalšie pekárenské výrobky.
• Jarová pšenica - pestuje sa na jar a zberá sa v lete.
• Ozimná pšenica - pestuje sa na jeseň a zberá sa na jar alebo začiatkom leta.
• Špalda (Triticum spelta) - starodávna forma pšenice, ktorá je známa pre svoje vysoké nutričné hodnoty. Je to jeden z najzdravších druhov pšenice, hoci má krehké uši, z hľadiska vlákniny, bielkovín, tukov a vitamínov prekonáva všetky ostatné odrody. Vedci našli špaldy v hrobkách egyptských faraónov, ktoré úplne zodpovedajú odrodovým charakteristikám moderných.

Ozimné obilniny majú v štruktúre osevu takmer každého pestovateľa trvalé zastúpenie, keďže disponujú dlhšou vegetačnou dobou s vyššou istotou vlahy, a preto sú produkčne stabilnejšie ako jariny. Hlavnou prednosťou ozimných obilnín je využitie jesennej a zimnej vlahy počas dlhšej vegetačnej doby, čo má za následok vyššiu produkčnú schopnosť. Pšenica ozimná okrem iných pozitívnych faktorov vytvára aj primeraný pokryv pôdy počas zimných mesiacov, čo vedie k obmedzeniu pôdnej erózie. Významné je aj využitie živín v neskorších mesiacoch roka, nakoľko vegetácia tejto plodiny pokračuje už pri teplotách nad +5 stupňov Celzia. V neposlednom rade je výhodou pestovania ozimných obilnín ich relatívne stabilná úrodová schopnosť a trvalo dobrá obchodovateľnosť na trhu s komoditami.

Výber predplodiny a jej vplyv

Pšenica ozimná zo všetkých obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu. Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe má pšenica v štruktúre plodín náročné postavenie. Najvhodnejšími predplodinami sú tie, ktoré potláčajú buriny (napríklad viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv) a zanechávajú v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny, ktoré zanechávajú pôdu v dobrom štruktúrnom i výživovom stave, ako sú repka, repa, zemiaky a olejniny.

Osevný postup je potrebné upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo ku pestovaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice možno očakávať po širokolistých plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice. Ďatelinoviny, najmä lucerna v suchších oblastiach v ročníkoch s nedostatkom zrážok, môžu zhoršovať vodný režim pôdy. Dôležitým faktorom zvyšujúcim úrodu zrna pšenice je včasné zaorávanie ďatelinovín.

Nevhodnými predplodinami pre pšenicu sú ostatné hustosiate obilniny vrátane samotnej pšenice. Obilná predplodina je najmenej vhodná pre ozimnú pšenicu z dôvodu možného prenosu chorôb a škodcov cez tzv. zelený most - vyklíčený výmrv predchádzajúcej obilniny po zbere prenáša patogény do ďalšej vegetácie. Vzídený výmrv treba nekompromisne potlačiť, najlepšie kombináciou mechanického a chemického zásahu. V prípade nutnosti zaradenia pšenice po inej obilnine, resp. po sebe, je potrebné použiť určité podporné opatrenia. Patria sem:

• výber vhodnej odolnej odrody,
• namorenie osiva proti chorobám päty stebla,
• kvalitná podmietka,
• zvýšenie dávky dusíka (o 10-15 %),
• podľa možnosti aj zapracovanie malej dávky maštaľného hnoja (do 15 t.ha-1),
• samozrejme, dodržanie agrotechnického termínu sejby,
• v horších podmienkach prípadne zvýšenie výsevku (o 5-10 %).

Príprava pôdy pred sejbou

Úspech pestovania ozimných obilnín závisí od viacerých faktorov. Spôsob prípravy pôdy pod oziminy závisí predovšetkým od predplodiny, zaburinenosti a vlhkostného stavu pôdy. Celý systém obrábania pôdy sa snažíme zosúladiť tak, aby ozimné plodiny včas a kompletne vzišli, zakorenili a obilniny primerane odnožili, čím sa vytvoria základné predpoklady na ich dobré prezimovanie.

Základné požiadavky na pôdu

Základnou požiadavkou správnej prípravy pôdy pod pšenicu ozimnú je dobre a prirodzene uľahnutá pôda. Táto požiadavka môže spôsobovať vrásky na čele, a to práve z časového hľadiska. Medzi orbou a sejbou by totiž mal byť ponechaný dostatočný čas na to, aby pôda stihla uľahnúť. V závislosti od stavu pôdy, vlahy a pestovanej predplodiny to môže trvať približne 4 až 6 týždňov. V prípade, ak je dostatok vlahy, je možné toto obdobie skrátiť na 2 až 4 týždne. Pôda by mala byť pred sejbou ozimných pšeníc pripravená v drobnohrudkovitej štruktúre s priemernou veľkosťou pôdnych častíc od 0,5 do 1 cm. Klíčenie zrna môžu obmedziť hrudy s priemerom viac ako 5 cm. Negatívne môže pôsobiť aj pôda pripravená príliš na jemno, v takejto pôde môže dôjsť k ohrozeniu prísunu pôdnej vlahy ku klíčiacim zrnám.

Špecifické postupy obrábania

• Po plodinách zanechávajúcich strnisko: Odporúča sa uplatňovať klasický spôsob obrábania pôdy a urobiť podmietku do hĺbky 0,08 až 0,12 m, s následným ošetrením bránami (za vlhka) alebo valcami (za sucha).
• Po kukurici siatej a slnečnici ročnej: Je potrebné rozdrviť pozberové zvyšky a zaorať ich hlbšie do pôdy (0,24 m). V prípade neskoršieho základného obrábania je potrebné primerané utlačenie ornice, najmä v suchom období.
• Po neskoro zberaných nezaburinených okopaninách: Povrch pôdy možno plytko obrobiť radličkovým náradím do hĺbky 100-120 mm, urovnať povrch v jednom slede a pripraviť pôdu tak k sejbe. Tanierové náradie sa na predsejbovú prípravu neodporúča, lebo vytvára nerovnako hlboké zvlnené osivové lôžko. Po okopaninách sa v širokej miere využíva minimálne obrábanie alebo sejba do neobrobenej pôdy.

Podmietka

Čas na vytvorenie podmietky prichádza spravidla čo najskôr po zbere predplodiny, čo prispieva k šetreniu pôdnej vlahy. Pri podmietke, ktorej podstatou je tzv. plytká orba, má dôjsť k prerušeniu pôdnej kapilarity, čím sa zabraňuje zbytočnému odparovaniu vody. Tá sa zadržiava v podpovrchovej vrstve pôdy a vďaka tomu dochádza k rýchlejšiemu klíčeniu zapravených semien burín, ale aj výmrvu semien ďalších rastlín, čo neskôr napomáha k efektívnemu odburineniu pôdy. Zvlášť veľkú pozornosť sa podmietke oplatí venovať vtedy, ak sú predplodinami napríklad strukoviny, obilniny, ale napríklad aj veľmi rozšírená repka olejná. Príprava podmietky má aj ďalší význam z pohľadu zapravenia hnojív či pesticídov. Predsejbovým plytkým kyprením dochádza zároveň k drobeniu a utuženiu pôdy. V humídnych oblastiach sa len zriedka vyskytuje nedostatok vlahy v pôde, väčšinou v nich prevláda nedostatočná prevzdušnenosť. V týchto prípadoch je významný aj obsah organickej hmoty, ktorá podporuje lepšiu štruktúru pôdy. Ak je obsah organickej hmoty nízky, odporúča sa pred založením porastov ozimín robiť hlbšiu kultiváciu pôdy.

Príprava osivového lôžka

Lôžko pre osivo pšenice ozimnej musí byť pri všetkých spôsoboch prípravy pôdy pevné, prirodzene uľahnuté, maximálne o 10 až 20 mm hlbšie než je optimálna hĺbka sejby. V klasických technológiách sa pripravuje súpravou smykov a brán (prednosť treba dať radličkovým bránam). Moderné spôsoby klasickej prípravy lôžka pre osivo preferujú otočné pluhy a lôžko pre osivo sa pripravuje aktívnymi bránami (vibračné, rotačné, vírivé). V súprave má byť valec utužujúci lôžko pre osivo. Správne pripravené osivové lôžko spoznáme podľa mierne utuženej vrstvy pôdy, na ktorej je uložené samotné osivo, ktoré je následne zahrnuté kyprou vrstvou pôdy. Týmto spôsobom sa zabezpečí pre osivo dostatok vlahy z kapilárnej vody, o ktoré sa postará utužená vrstva pôdy. Vrchná, rovnomerne kyprá vrstva pôdy zase zabezpečí, aby malo osivo prístup k vzduchu a vytvorené vhodné podmienky na vzchádzanie.

Termín a hĺbka sejby

Dodržanie agrotechnického termínu sejby je jednou z najvýznamnejších podmienok dobrého a rovnomerného vzchádzania a zakorenenia, upevnenia rastlín v pôde a založenia základov silnejších a vyrovnanejších odnoží. Termín sejby závisí od agroekologických podmienok pestovateľských oblastí a od biologických vlastností pestovanej odrody. V agroklimatických podmienkach Slovenska môžeme za optimálny agrotechnický termín sejby považovať obdobie od 15. septembra do 25. októbra, v závislosti od poľnohospodárskej výrobnej oblasti. Určiť správny termín sejby pšenice ozimnej je kľúčovým rozhodnutím agronóma. Pri pšenici ozimnej z hľadiska dobrého prezimovania treba zabezpečiť jesennú vegetáciu aspoň 31 až 51 dní.

Vplyv klimatických zmien a posunu termínov

V dnešnej dobe poznačenej dopadmi klimatických zmien, ako aj oklieštením osevných postupov, sa termíny menia a určiť ten správny nie je až také jednoduché. Z dôvodu klimatických zmien prinášajúcich dlhšiu a teplejšiu jeseň sa vytvorili podmienky, kedy aj neskôr založené porasty ozimných pšeníc stihnú do zimy vyrásť do požadovanej rastovej fázy a prezimovať bez závažnejších problémov. Podľa Ing. Romana Hašanu z Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch, posun termínu sejby súvisí aj so štruktúrou osevných postupov, ktoré sú výrazne redukované. Až v dvadsiatich percentách býva pšenica ozimná zaraďovaná do osevného postupu aj po slnečnici, sóji a dokonca aj kukurici, ktoré sa zberajú neskôr. Keďže do „normálneho“ agrotechnického termínu sejby pšenice by zostávalo málo času na kvalitnú a zodpovednú predsejbovú prípravu, termín sejby po kukurici býva posunutý na neskôr.

Skutočnosťou je, že naši pestovatelia neskorý termín sejby pšenice ozimnej využívajú. Poľský výskum, sledujúci vplyv termínu sejby na výšku úrody od roku 1986, ukázal, že z dlhodobého hľadiska hovoria výsledky v prospech sejby na začiatku agrotechnického termínu, alebo ešte skôr. Avšak, neexistuje jednoznačná odpoveď, či siať pred termínom, alebo po ňom. Boli roky, kedy o mesiac oneskorená sejba dala vyššie úrody ako sejba v optimálnom termíne. Podľa Tadeusza Oleksiaka z Národného výskumného inštitútu v Poľsku, najvyššie úrody z dlhodobého hľadiska dosahujú pestovatelia, ktorí sejú ešte pred odporúčaným agrotechnickým termínom. Zároveň poukázal na to, že nie je jedno, o koľko dní sa sejba posunie. Pestovatelia, ktorí sejbu posunuli len do desiatich dní od agrotechnického termínu, mali nižšiu úrodu ako tí, čo siali oveľa neskôr (viac ako 10 dní po termíne). Dôvodom dobrých výsledkov veľmi neskorej sejby môže byť používanie certifikovaných osív vhodných na neskorý výsev, ktoré majú až 54-percentný podiel na výške úrody.

Peter Johnson, odborník na pestovanie obilnín v Kanade, zdôrazňuje, že dôležitejšie ako dátum sejby sú vlahové podmienky pôdy. Ak je pôda príliš mokrá, nemali by sme na sejbu tlačiť len z titulu dodržania optimálneho termínu. Za týchto okolností odporúča počkať, kým pôda nepreschne a pšenicu zasiať neskôr, pokojne aj v prvej dekáde novembra. Úrody budú istejšie, ako keď zasejeme síce načas, ale do blata. V období sucha odporúča Johnson skoršiu a hlbšiu sejbu, tvrdí, že mať zrno v pôde a čakať na dážď je istejšie riešenie, ako vyčkávanie na dážď s následnou sejbou. Jesenné dažde sú totižto také, ktoré keď raz začnú, nevedia prestať.

Odporúčania pre neskorú sejbu

Pri neskorej sejbe by sme sa mali držať niekoľkých odporúčaní:

1. Používanie certifikovaného osiva odrôd vhodných na neskorý výsev.
2. Zvýšenie výsevku: Neskôr založené porasty nestihnú do zimy vytvoriť taký počet odnoží, ako rastliny zasiate v optimálnom termíne. Zvýšením výsevku o 50 - 60 % sa dá tento nedostatok vyriešiť, čím sa zabezpečí nielen úroda, ale aj vyššia istota prezimovania porastov.
3. Hlbšia sejba: Peter Johnson odporúča siať hlbšie, než je zvykom. Optimálna hĺbka uloženia osiva do pôdy je pri ozimných pšeniciach 2 až 4 cm. V ostatnom období sa z dôvodu čoraz častejšieho nedostatku vlahy v čase sejby odporúča hĺbku sejby zvýšiť. Hĺbka sejby by však nemala presiahnuť 5 až 6 cm, pretože ak je osivo vysiate hlbšie, dochádza k oslabeniu rastliny a zníženiu jej odnožovacej schopnosti.

Výsevok a vzdialenosť riadkov

Optimálny výsevok v dobrých podmienkach je pri väčšine odrôd pšenice ozimnej v rozpätí od 4 do 5 mil. klíčivých zŕn, v suchých oblastiach 5,5 mil. V súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha. Pšenicu sejeme najčastejšie do riadkov širokých 125 mm. Pri širších riadkoch 170 - 200 mm alebo pri siati do dvojriadkov je možné pšenicu plečkovať. Ak nevyužívame navigáciu, odporúča sa založiť v poraste koľajové riadky.

Už dlhšie neplatí, že zárukou vysokých úrod pšeníc sú vysoké výsevky. Tie v posledných rokoch vedú na jeseň k prehusťovaniu porastov, znižujú ich odolnosť proti vymŕzaniu a zvyšujú ich náchylnosť na napadnutie chorobami a škodcami. Súčasné moderné odrody ozimných pšeníc sa vyznačujú vysokou autoregulačnou a kompenzačnou schopnosťou, čo umožňuje znižovať výsevky až o polovicu. Kým v minulosti bolo možné za optimálne považovať výsevky na úrovni až do 6,5 milióna klíčivých zŕn/ha, v súčasnosti je to od 3 do 4,5 milióna klíčivých zŕn/ha. Výsevok ozimnej pšenice je 400 - 450 klíčivých zŕn/m2, t.j. 180 - 220 kg.ha-1. Výsevky sa môžu v rozdielnych oblastiach dosť podstatne líšiť. Odporúča sa využívať miestne skúsenosti a zvyklosti. U ozimnej pšenice je vhodné zvýšiť pri oneskorenom siati základný výsevok o poistnú dávku 10 - 15%. Ak sú porasty na jar príliš riedke, je príčinou obvykle nedostatok dusíkatej výživy a len zriedka nízky výsevok. Pri použití preskladneného osiva je nutné preskúšať klíčivosť.

Výživa a ochrana rastlín

Výživa pšenice je v ekologickom poľnohospodárstve predovšetkým zaistená živinami zo zapravených rastlinných zvyškov či hnojív aplikovaných k náročnej predplodine. Preto zohráva pestovanie leguminóz v ekologických osevných postupoch tak významnú rolu. Na ľahších pôdach, vzhľadom k dostatočnej mineralizácii, nie je na jeseň spravidla hnojenie pšenice nutné. Ku hnojeniu na list je možné použiť drobno rozptýlený kompostovaný maštaľný hnoj (skoro na jar) 10 - 15 t.ha-1 alebo močovku či hnojovicu 10 m3.ha-1 pre udržanie založených odnoží, ale predovšetkým pre tvorbu klasu a neskôr tiež pre zvýšenie obsahu dusíkatých látok v zrne. Používajú sa ich zvlášť po predplodine, ktorá zanecháva v pôde menej živín. Hnojenie maštaľným hnojom má dobrý výnosový efekt i pri jarinách. Vždy je potrebné prihliadať k nebezpečenstvu poškodenia pôdy (koľaje), resp. porastu.

Pšenica je veľmi tolerantná k mechanickým zásahom, okrem doby tvorby prvých listov. Dôležitým náradím k regulácii burín v obilninách sú prútové brány. Ich použitie je vhodné od zasiatia do počiatku vzchádzania rastlín a potom do fázy tretieho listu (začiatok odnožovania). Medzitým (vo fáze 1. - 3. listu) sú rastliny obilnín veľmi citlivé na vybránenie. Pri jarinách má bránenie pred vzídením pre reguláciu burín väčší význam než u ozimín. Okrem bránenia burín je súčasne bránením prevzdušnená povrchová vrstva pôdy, podporená mineralizácia, uvoľňovanie živín, predovšetkým dusíka, udržaná životnosť odnoží a podporený rast a vývoj. Na ťažkých, zlievaných pôdach a pri zaburinení metlicou obyčajnou je vhodné okrem bránenia i plečkovanie obilnín. Medziriadková vzdialenosť však pri predpoklade takéhoto zásahu musí byť väčšia než 170 mm. Plečkovacie telesá majú byť zavesené na paralelograme a plečka má mať rovnaký pracovný záber ako sejačka.

Pšenicu môžu napádať rôzni škodcovia, ako sú hlodavce, vošky, húsenice a hrdza. Pšenica môže byť náchylná na plesňové ochorenia, ako sú múčnatka alebo hrdza pšenice.

Výber odrôd pšenice

Ponuka odrôd ozimnej pšenice je na trhu pestrá. Pestovateľ by mal pri výbere odrody zohľadniť predovšetkým jej kvalitatívne parametre. Dnešné odrody ozimných pšeníc sú z hľadiska úrod vysoko plastické a dokážu zabezpečiť primeranú produkciu v širokom spektre poveternostných podmienok daného ročníka. Dôležitým faktorom pri výbere by mala byť aj primeraná odolnosť proti vyzimovaniu, niektorým chorobám a suchu. V súčasnosti sú medzi pestovateľmi obľúbené také ozimné pšenice, ktoré sú plastické z hľadiska agroekologických podmienok, majú vysoký úrodový potenciál a dobrú odolnosť proti patogénom.

Príklady odrôd a ich charakteristiky:

• IS RUBICON: Skorá, bezostinatá odroda s veľmi vysokým úrodovým potenciálom. Vyznačuje sa veľmi produktívnym klasom a vysokou HTZ.
• IS CARRIER: Stredne skorá až skorá ostinatá odroda s veľkým klasom a zrnami s vysokým obsahom lepku so špičkovou potravinárskou akosťou. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou proti mrazu. Vhodná do chladných oblastí.
• IS SPIRELLA: Spĺňa požiadavky na extra skorú vysokolepkovú pšenicu exportnej kvality. Klasí súčasne so stredne skorými odrodami ozimného jačmeňa. Odnožovanie je synchrónne, porast je jednotný, s klasmi vyrovnanej veľkosti. Vyniká veľmi dobrou odolnosťou proti poliehaniu.
• IS DIMENZIO: Univerzálna a veľmi spoľahlivá odroda, vhodná do všetkých agroekologických podmienok Slovenska.
• IS LAUDIS: Ostinatá odroda intenzívneho typu s vysokou potravinárskou akosťou, vhodná do všetkých poľnohospodárskych výrobných oblastí.
• IS FORTIDUR: Spĺňa parametre, ktoré očakáva každý pestovateľ od tvrdých ozimných pšeníc. Je stredne neskorá, výborne odnožuje, má vysoký úrodový potenciál a nadpriemernú stabilitu sklovitosti zrna, čo ju predurčuje na výrobu tých najkvalitnejších cestovín.
• IS KARMADUR: Odroda tvrdej ozimnej pšenice, ktorá vytvára klasy s veľkými zrnami.

Zber a spracovanie

Pšenica je pripravená na zber, keď sú klasy zlatohnedé a zrná sú tvrdé na dotyk. Najlepšie je počkať, kým sa listy a stonky rastlín úplne vysušia, čo naznačuje, že rastlina je pripravená na zber. Pšenica zvyčajne dozrieva približne 4-5 mesiacov po výseve, v závislosti od podmienok a druhu pšenice. Po zbere je potrebné pšenicu dôkladne vysušiť, aby sa zabránilo vzniku plesní. Zrná pšenice je možné uskladniť v suchom a tmavom priestore, kde vydržia niekoľko mesiacov.

Pšenica sa používa nielen na výrobu múky, ale aj na obilniny. Zrná sa spracovávajú na olej, ktorý je bohatý na vitamíny B a tokoferol. Extrakt "Cholef" sa pripravuje z obilných klíčkov a je určený pre pacientov so svalovou dystrofiou. Tento liek je predpísaný na liečbu popálenín, psoriázy a ekzémov. V ľudovom liečiteľstve sa prípravky z pšenice pripravujú na vnútorné a vonkajšie použitie.

Pšenica v dekoráciách a umení

Ucho chleba sa vyznačuje svojou krásou a pôvabom vďaka svojej prirodzenej štruktúre. Skúsení a začínajúci remeselníci vyrábajú krásne vence, kytice a kompozície z klásky obilnín, ktoré zahŕňajú rôzne prvky. Trendom je zdobiť svadobné stoly, pristávacie karty a pozvánky pre hostí malými zväzkami klátikov. V Európe je normou výťažok uší 60 - 80 zŕn. Ucho pšenice dosahuje dĺžku 4 - 15 cm v závislosti od odrody.

tags: #vyzdoba #zo #siatia #psenice