Fašiangy sú jedným z najveselších slovenských sviatkov, ktoré sa spájajú s obdobím hojnosti, radosti a bujarej zábavy pred príchodom štyridsaťdňového pôstu. Počas fašiangového obdobia to na Slovensku vyzeralo a na mnohých miestach stále vyzerá ako na karnevale, hoci s inými kostýmami a špecifickými zvykmi. Fašiangy sú pre cudzincov, ktorí sa učia slovenčinu, viac než len sviatok; sú mostom medzi jazykom a kultúrou, umožňujúcim pochopiť slovenskú mentalitu a naučiť sa slovnú zásobu, ktorá sa v bežných učebniciach často nenachádza.
Korene fašiangových zvykov siahajú do dávnej minulosti slovanských pohanských rituálov a písomné zmienky na našom území pochádzajú už z 13. storočia. Oslavy majú hlboké korene v slovanských i európskych tradíciách a sú často spojené s ľudovými zvykmi, sprievodmi masiek a symbolikou prechodu medzi zimou a jarou.
Pôvod a význam názvu fašiangov
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého slova „Fastenschank“ alebo „Faschang“, čo znamená „posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom“ alebo „posledný nápoj/výčap“. V minulosti sa na označenie tohto sviatku na území Slovenska, najmä vo Veľkomoravskom období, používal aj termín „masopust” alebo „mjasopust”, čo odkazovalo na koniec jedenia mäsa pred pôstom. Zapamätajte si, že slovo fašiangy sa používa iba v množnom čísle.
Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli a sú akýmsi veselým spojivom medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným.
Obdobie fašiangov: Od Troch kráľov po Popolcovú stredu
Fašiangy sa začínajú na Troch kráľov (6. januára) a končia sa pred Popolcovou stredou. Popolcovou stredou sa začína 40-dňový pôst, teda obdobie pokoja, zdržanlivosti a prípravy na Veľkú noc. Fašiangové obdobie má práve preto každý rok inú dĺžku, pretože presný dátum Popolcovej stredy závisí vždy od toho, kedy je v konkrétny rok Veľká noc. Ten je zasa podmienený vzájomným vzťahom jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.
V ľudovom kalendári sú fašiangy druhou polovicou zimy, ktorá je prechodným obdobím medzi zimou a jarou. Sú posledným obdobím spevu, tanca, hudby, zábavy a hodovania pred pôstom, ktorý cirkev zaviedla v 4. storočí a ktorý končí až Veľkou nocou.
Tradičné zvyky a aktivity fašiangového obdobia
Fašiangové obdobie bolo v minulosti spojené najmä so spoločenským životom, oslavami a dobrým jedlom. Ľudia sa stretávali, navštevovali sa navzájom a pripravovali jedlá, ktoré sa počas pôstu nemohli jesť, hlavne mäso. Z komôr vtedy zmizlo veľa mäsa a veľa pitia, ľudia si jednoducho túžili užiť.
Sprievody a masky
Najznámejšou súčasťou fašiangov sú masky a sprievody, teda organizované skupiny ľudí so spoločným zámerom. Po dedinách chodili ľudia v maskách, ktorí spievali, tancovali a robili rôzne žarty. V minulosti sa tento jav často označoval výrazom „svet naruby“, pretože maska dávala človeku slobodu, dočasne rušila zavedené poriadky a normy. Obyčajne sa sprievody konali na konci fašiangov, vo fašiangový pondelok a utorok. Dedinou sa presúval sprievod v maskách, plný karikatúr na dedinské osoby a masiek zvierat. Sprievod sa zastavil v každom dome, kde očakával nejakú výslužku.
Symbolika fašiangových masiek
Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat, ktoré symbolizovali silu, plodnosť a znovuzrodenie a mali zahnať zlých duchov. K tradičným maskám patrí medveď (symbol fyzickej sily a znovuzrodenia, odpudzoval škodlivé sily), tur (turóň), kôň/kobyla, koza, kohút či bocian. Postavy v maskách prechádzajúce dedinou tradične sprevádzal medvediar so svojim medveďom. Ten je symbolom plodnosti a tanec s ním má zabezpečiť dobrú úrodu v novom roku.
K ďalším typickým maskám patrili kominár, cigán, žid alebo čert, vojak, ženích s nevestou, šašo a slameník (človek obtočený slameným povrieslom). Tieto masky často robili hluk, poskakovali a strašili ostatných ľudí naokolo, no niektoré mali pobaviť a iné vystrašiť - hlavne zlých duchov, ktorí by sa mohli po okolí potulovať. Podobne i farby použité pri výrobe jednotlivých masiek mali určitú symboliku, napr. biela predstavovala smrť, čierna zase starobu.
Fašiangové hodovanie a typické pochúťky
Fašiangové hody boli a sú typické mastnými a vyprážanými jedlami. Bolo to obdobie zabíjačiek, ťažkého jedla a alkoholu. Na stoloch nesmeli chýbať mäso v rôznych podobách, slanina, jaternice, oškvarky, tlačenka a klobásky. K tradičným zabíjačkovým špecialitám sa pridávali sladké šišky z kysnutého cesta alebo ich alternatíva - fánky (tiež nazývané božie milosti, pampúšiky, guľky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki).
Gazdiné takisto vypekali rôzne záviny či koláče. Gazdovia varili huspeninu alebo piekli klobásy. Popritom pálili pálenku a na južnom Slovensku robili víno. Konzumácia veľkého množstva jedla a pitia mala rituálny charakter, s cieľom dosýta sa najesť pred obdobím pôstu a tradovalo sa aj, že človek potom nebude hladný po zvyšok roka. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu.
Tance a zábavy
Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. Odohrávalo sa veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal „mužský bál“, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši. Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube a preto niet divu, že všetci sa náramne radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke obdobie fašiangové bolo postrachom, o čom hovorí i pranostika: „Krátke fašiangy - tuhá zima.“
V mestách, kde žili remeselníci, sa konali cechové zábavy, kde sa jednotlivé cechy snažili o čo najatraktívnejší sprievod. Mlynári chodili na chodúľoch, debnári točili nad hlavami kovové obruče a pod. V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši po prejdení náročnými skúškami.
Magické obradné úkony a rituály
Najmä posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa robili magické obradné úkony na zabezpečenie dobrej úrody a plodnosti. Napríklad, na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode.
Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Na Liptove sa tancujúcemu sprievodu hovorí bursa, v iných oblastiach sa tancu mládencov hovorí „Turci“ alebo „Pod šable“.
Pochovávanie basy: Záver fašiangového veselia
Fašiangy vrcholia posledné tri dni pred pôstom. Ich symbolickým koncom je obrad s názvom „pochovávanie basy“, ktorý sa konal v utorok večer tesne pred polnocou. Pri pochovávaní basy ide o paródiu na pohreb, rozlúčkovú ceremóniu so zábavou. Nechýba smútočný sprievod, vtipné prejavy a humor. Tento akt symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí a nastáva obdobie pôstu, keď sa ľudia majú ponoriť viac do seba. Počas tohto obradu sa symbolicky vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky. Humorného pohrebu sa spravidla zúčastnila celá dedinská pospolitosť, ktorá "humorné odlučovanie" doprevádzala predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami.
Hromnice: Sviatok uprostred fašiangov
Počas fašiangov, konkrétne 2. februára, sa slávili Hromnice. Tento sviatok poznali už Slovania v dávnej minulosti a považovali ho za deň, kedy sa zima a leto stretávajú. Na Hromnice sa chodilo do kostola posväcovať sviečky, ktoré sa potom zapaľovali počas búrky alebo pri zomierajúcom, aby mu uľahčili odchod z tohto sveta. Bol to deň oddychu, kedy sa nesmelo prať, šiť a vyšívať. Gazdovia a gazdiné vychádzali pred dom, aby sledovali cencúle na strechách, pretože čím bol cencúľ dlhší, tým dlhšie bolo konope v nasledujúcom roku.
Fašiangové pranostiky
K fašiangom sa viaže aj viacero pranostík, ktoré predpovedali počasie alebo úrodu:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Fašiangy v regiónoch Slovenska
Hoci si na mnohých miestach ľudia slovo fašiangy v dnešnej dobe spájajú len s detskými karnevalmi, veľa miest a dedín tieto tradície stále udržuje pri živote. Mnohé slovenské regióny sú známe predovšetkým vďaka obradným sprievodom v maskách, ktoré za sprievodu hudby obchádzajú dediny. Dodnes sa táto tradícia dodržuje v oblastiach, kam patria Liptov, Sliač, Hont, Orava, Kežmarok, Turiec alebo Záhorie.
Symbolika sprostredkúvaná prostredníctvom fašiangového diania, ako aj fašiangových masiek či jedál, je rozšírená a známa na väčšine územia Slovenska. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli rôzne podoby, niektoré prvky sa vytratili, iné pretrvali do súčasnosti.
Oravský región
V oravských obciach sú fašiangy najintenzívnejšie oslavované práve posledné tri dni (nedeľa, pondelok a utorok) pred pôstom alebo Popolcovou stredou, nazývanou aj „Škaredá“ či „Popolečná“. Obradové veselie, parodovanie oficiálnych obradov (nevesty v sprievode masiek, pochovávanie basy) a povolaní (kňaz, kováč, mäsiar) sú typickými znakmi. Účastníkmi boli najčastejšie slobodná mládež, ktorá prechádzala dedinou a počas obchôdzky po domácnostiach vyberala dary. Tzv. „zapisovateľ“ si zapisoval, „kto čo dal“, čo sa zohľadňovalo pri vyberaní „vstupného na muzike“.
Tradičné masky vegetačného významu mali magický charakter aj vďaka materiálu, z ktorého boli vyrobené (slama, prevrátená kožušina) alebo takýto predmet niesli (bábka dieťaťa, ražeň). V oravských fašiangových sprievodoch boli zastúpené zvieracie i ľudské masky, nechýbal známy turoň, medveď, slameník a niekoľko cigánok. Bujaré správanie sa masiek počas obchôdzok bolo tolerované a vinníka ukrytého pod maskou domáci málokedy spoznali.
Párnica
V Párnici prechádzal tradičný fašiangový sprievod obcou od rána do neskorého večera a fašiangové masky postupne navštevovali všetky domácnosti. Na jeho čele kráčala jedna alebo dve „cigánky“, z ktorých jedna „krotiteľ“ držala na reťazi „medveďa“. Za nimi nasledovala skupina hudobníkov, mládenci v krojoch a muži nesúci ražne, vrecia, košíky a zapisovateľ. Maska medveďa pokrývala celé telo ovčou kožušinou, tvár zakrývala čierna kožušina s otvormi na oči a ústa. Gazdiné sypali mužom do vriec jačmeň, ovos, pšenicu a „švábku“ (zemiaky). Muzika hrala a mládenci „v tanci vykrúcali“ gazdinú i ostatné ženy. Sprievod sa v polovici cesty zdržal v krčme a večer sa v kultúrnom dome konala „koledova zábava“, ktorá trvala do polnoci, kým hudobníci symbolicky pochovali basu. Organizovali sa aj zábavy pre manželské páry („ženácka“), „krojové“ a „maškarné“ zábavy.
Vyšný Kubín
Vo Vyšnom Kubíne, obci so zemianskymi tradíciami, prebiehali najintenzívnejšie oslavy posledné tri dni pred Popolcovou stredou. Každý deň sa konali tri „muziky“ - zemianska (s cigánskou hudbou v krčme), sedliacka a muzika pre paholkov, čo svedčí o osobitne organizovaných oslavách v rámci jednotlivých spoločenských skupín. V pondelok chodili po dedine „kochári“ (muži z obecného výboru s bubeníkom), ktorí oznamovali dianie a kontrolovali vymetené pece a komíny. Za odmenu dostali potraviny, z ktorých si večer pripravili pohostenie s richtárom. V utorok prechádzal sprievod s hudbou celou dedinou, vytancúvali nežné pohlavie a za odmenu dostávali šišky, pálenku, vajcia a slaninu.
Horná Lehota
V Hornej Lehote sa fašiangy spájali s väčším počtom svadieb, „niekedy boli v jeden deň aj tri sobáše“. Obcou prechádzali na vyzdobených vozoch ťahaných koňmi maskované sprievody - „mládenci s ražňom“. Za vinše s prianím dobrej úrody, zdravia, šťastia a vytancovanie všetkých žien, im domáci napichli na ražeň slaninu, klobásu, do košíkov vložili vajcia a fľašu pálenky. Mládenci potom zorganizovali tanečnú zábavu s pohostením. V utorok pred Popolcovou stredou sa v domácnostiach najčastejšie pripravovali šišky s lekvárom a mládež symbolicky pochovala basu v starej krčme. V súčasnosti rozlúčku s fašiangami organizujú členovia obecného zastupiteľstva so spolkami, pričom sa podáva pečená klobása, prebieha zabíjačka a sprievod pozýva na zabíjačkové hody do kultúrneho domu.
Dlhá nad Oravou, Zábiedovo, Oravská Jasenica
- Dlhá nad Oravou: Hovorilo sa: „Čím bolo fašiangové obdobie dlhšie, mládenci mali čas medzi dievčatami vyberať a povydávali sa krajšie. Naopak, keď boli fašiangy krátke, brali od kraja.“
- Zábiedovo: Konali sa častejšie ako inokedy zábavy s pohostením pripraveným z vyzbieraných potravín. Po dedine chodili s tzv. „ďadom“, maskou z prevráteného kožucha, ktorý sprevádzaný muzikou vytancoval všetky dievky i ženy.
- Oravská Jasenica: Pri slove „fašiangy“ zvykli poznamenať: „Cez fašiangy čo týždeň, to svadba.“ Zimné obdobie bolo obdobím zabíjačiek, čo uľahčovalo uskladňovanie mäsa. Konali sa veselé zábavy, na ktoré mladí získavali potraviny a peniaze obchôdzkami.
Fašiangy vo svete
Bujaré fašiangové hodovanie a veselie nie je iba doménou slovenských miest či dedín. Oslavy tohto sviatku sa zďaleka neobmedzujú len na európsky kontinent. Hoci sa v cudzine fašiangové zvyky a tradície značne líšia od tých našich a pôvodný zmysel fašiangov sa na niektorých miestach viac či menej vytráca, to najdôležitejšie zostáva rovnaké bez ohľadu na to, kde sa fašiangy konajú. Žiadne fašiangové veselie sa totiž nezaobíde bez hudby, tanca, šialených masiek a dobrého jedla. Všetky katolícke krajiny dnes oslavujú fašiangy v rovnakých dňoch.
Benátsky karneval
V minulosti bol najslávnejším karnevalom iste ten, ktorý sa konal v talianskych Benátkach. Jeho počiatky siahajú až do 11. storočia. Slávnostné zahájenie karnevalu má každoročne na starosti anjel, ktorý sa v prestrojení znáša na lane k Dóžaciemu palácu. Pôvodné masky bývali skôr jednoduché, ale dnes sa ulicami Benátok preháňajú ručne maľované masky plné drobných detailov, zdobené perím, korálikmi alebo flitrami.
Kolínsky karneval
Pestré fašiangové tradície dodržujú aj v susednom Nemecku. Medzi najobľúbenejšie patrí karneval v Kolíne nad Rýnom, ktorý tamojší obyvatelia označujú za piate ročné obdobie. Jeho veľkolepé oslavy tu majú dlhú históriu, konajú sa už takmer 200 rokov. Oslavy začínajú už vo štvrtok, kedy sa koná tradičný Karneval žien. Už od rána tak môžete na uliciach stretnúť ženy v noblesných či bláznivých kostýmoch, ktoré si v tento deň môžu dovoliť tropiť rôzne vylomeniny.
Brazílsky karneval v Riu de Janeiro
Z Európy, kde sa fašiangy prvýkrát objavili a kde sú dnes známe hlavne ako karneval, sa vďaka kolonizácii neskôr rozšíril aj na americký kontinent. Najznámejším a tiež najveľkolepejším karnevalom na svete je momentálne karneval v brazílskom Riu de Janeiro, kde sa organizuje päťdňový festival spojený s obrovskými sprievodmi, počas ktorých juhoamerická metropola ožíva hudbou a tancom. Krásne a často aj bláznivé masky prechádzajú mestom na veľkolepých alegorických vozoch, na ktorých sa tanečníci vlnia do rytmu samby. Na pouličnom javisku menom Sambodromo potom vypukne súťaž o najlepšiu tanečnú skupinu.
Cologne Cathedral Through Time (Animated Timeline 2021-1499)
Fašiangy a ich priblíženie deťom
Fašiangové tradície možno priblížiť aj deťom. Predtým, než sa pustíte do fašiangových aktivít, je dobré deťom fašiangy krátko predstaviť a opýtať sa ich, či už o týchto oslavách počuli. Fašiangové pochúťky, ako sú šišky, poskytujú samostatné témy na rozhovor o jedle a tradíciách. Jednou z obľúbených hier pre deti je príprava pochúťok na tučný štvrtok v podobe výroby jaterníc zo starej ponožky alebo silonky, ktorú deti naplnia ryžou, vatou, odrezkami látok alebo povrázkami.
Medzi tradície, ktoré sa s fašiangovou dobou spájajú, patria samozrejme rôzne detské karnevaly, kde sa ratolesti môžu prezliecť za akúkoľvek rozprávkovú postavu, mýtickú bytosť alebo zviera. Kostým na fašiangy pre deti si jednoducho môžete vyrobiť doma, pričom je najlepšie, keď deti samy priložia ruku k dielu. Obľúbené sú napríklad masky z papiera, na výrobu ktorých môžete použiť farebné papiere, krepové papiere, pastelky, vodovky, vlnu alebo zvyšky látok. Kým medzi tradičné fašiangové masky patrí napríklad kominár, medvediari s medveďom, slamák, nevesta so ženíchom alebo stará baba, deti väčšinou preferujú postavy, ktoré sú im bližšie, ako princezná, drak, vodník, čert, šašo, zvieratá alebo obľúbené postavy z knižiek, filmov a hier.
Fašiangové veselie a bujaré oslavy môžete deťom priblížiť aj prostredníctvom pesničiek a tanca. Deti môžete zoznámiť aj s tradičnými fašiangovými pranostikami a porekadlami, ktorých význam s nimi následne preberiete. Jedna z najznámejších a najrozšírenejších fašiangových pesničiek na Slovensku je „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde...“.