Vlhké múry v dome: Príčiny, dôsledky a spôsoby sanácie

Vlhnúce múry v dome spoznáte najskôr podľa zatuchnutého zápachu, ktorý je predzvesťou nastupujúcich problémov. Tento nepríjemný zápach, ktorý možno cítiť najmä v starších domoch, býva poznávacím znamením zvýšenej vlhkosti a prvým krokom na ceste k nepríjemnostiam. Ak sa tento problém objaví, bude sa neustále zhoršovať.

Príčiny vzniku vlhkosti v murive

Najčastejšou príčinou vlhnutia múrov je nedostatočná, poškodená alebo chýbajúca hydroizolácia. Voda sa tak dostáva do muriva z podložia či okolitej zeminy. Kapilárnym vzlínaním v stavebných materiáloch sa dokáže dostať až do výšky 10 metrov.

Voda, ktorá vzlína kapilárami v murive, so sebou nesie aj rozpustné soli (dusičnany, chloridy a sírany), ktoré sa usádzajú v kapilárach. Tým sa zmenšuje ich priemer, čo je zlá správa, pretože tenšie kapiláry umožňujú vzlínanie vody do väčšej výšky.

Voda sa z povrchu muriva odparuje a zanecháva na omietke známe „mapy“ vysušených solí, podľa ktorých môžete sledovať postup skazy. Navyše, soli pri kryštalizácii zväčšujú svoj objem a vplyvom kryštalického tlaku sa rozrušujú stavebné materiály, čo sa na povrchu prejaví odlupujúcou sa omietkou.

Ďalšími možnými príčinami môžu byť:

• Nevhodné stavebné materiály bez dostatočnej odolnosti voči vlhkosti.
• Poškodenie strešnej krytiny alebo odkvapového systému, ktoré vedie k zatekaniu.
• Chyby pri výstavbe alebo rekonštrukcii, napríklad nesprávne prevedená izolácia základov.
• Vysoká vzdušná vlhkosť v interiéri, ktorá sa neprimerane odparuje do konštrukcií.
• Praskliny v murive alebo medzery, cez ktoré preniká voda.
• Betónový chodník bez izolácie vedľa domu, ktorý bráni odparovaniu vody a spôsobuje jej vzlínanie do muriva.

Dôsledky vlhkých múrov

Vlhké múry majú výrazne horšiu tepelnoizolačnú schopnosť, čo vedie k vyšším nákladom na vykurovanie. Okrem toho predstavujú vážne riziko pre zdravie obyvateľov domu a môžu spôsobiť:

• Rast plesní a hnilobných baktérií.
• Chronické dýchacie problémy, astmu.
• Bolesti hlavy.

Okrem zdravotných rizík dochádza aj k poškodeniu samotnej stavby:

• Rozrušovanie stavebných materiálov vplyvom kryštalického tlaku solí.
• Odlupovanie a opadávanie omietky.
• Postupné ničenie statiky budovy.
• Vznik vlhkých máp na fasádach.
• V prípade starších stavieb sa citlivejšie materiály, napríklad hlinené tehly, môžu v dôsledku veľmi rýchleho presušenia začať rozpadávať.

Metódy sanácie vlhkého muriva

Pred akoukoľvek sanáciou je nevyhnutné zistiť príčinu či zdroj vlhkosti a odstrániť ju. Posúdenie stavu muriva a návrh vhodného spôsobu sanácie by ste mali nechať na odborníka. Obvykle je potrebná kombinácia viacerých metód.

1. Mechanické bariéry proti vzlínaniu vody

Tieto metódy spočívajú vo vytvorení fyzickej prekážky, ktorá zabráni prenikaniu vody do muriva.

a) Podrezávanie muriva

Mechanická bariéra proti vzlínaniu vody sa vytvorí vsunutím izolačného materiálu (napr. asfaltových pásov) do celého prierezu muriva pri tzv. podrezávaní. Táto metóda funguje spoľahlivo, no v niektorých starších stavbách môže zapríčiniť nepríjemný efekt rýchleho presušenia citlivejších materiálov.

b) Vrážanie plechov

Do stien sa pomocou špeciálneho príklepového lisu zarazia vysokopevné antikorové plechy. Táto metóda je pomerne drahá a náročná na realizáciu.

c) Premurovanie hydroizolačnej škáry

Ide o postupné vyberanie vrstiev tehál a ich nahradenie novými vrátane vrstvy hydroizolácie.

d) Odkopanie múrov

Odkopanie múrov patrí k doplnkovým spôsobom odvlhčenia. Múry sa po celom obvode domu odkopú tak, aby neboli v styku so zeminou. Ryha sa potom oddrenážuje a zasype kamenivom. Rizikom je tu však vysypanie základov a narušenie statiky, preto je potrebné stenu a základ spevniť.

2. Chemické a hydrofobizačné metódy

Pri týchto metódach sa do muriva napustí suspenzia, ktorá reaguje s vodou a vytvorí chemickú, kryštalickú alebo inú hydroizolačnú clonu.

a) Injektáž

Tesniace clony sa vytvárajú technológiou injektáže. Pri beztlakovom napúšťaní - infúzii - sa využíva pôsobenie gravitácie. Pri tlakovom napúšťaní - injektáži - preniká látka do muriva pod tlakom. Technológia AXALL je založená na zdravotne ne neškodných polyméroch, ktoré dokážu viazať veľké množstvo vody. Výhodou je pomalšie vysušovanie a šetrnejšia metóda než doplnenie mechanickej bariéry.

b) Nízkotlaková injektáž mikroemulzie

Vodorovnú chemickú (hydrofobizačnú) bariéru proti vzlínajúcej vlhkosti možno vytvoriť napríklad aj nízkotlakovou injektážou mikroemulzie Mapestop. Materiál na báze silánsiloxánov je určený na zastavenie alebo výrazné zníženie vlhkosti prenikajúcej cez kapiláry.

3. Sanačné omietkové systémy

Sanačné omietkové systémy môžu doplniť predchádzajúce technológie alebo slúžiť ako samostatná ochrana. Vďaka špeciálnemu rozloženiu pórov zabezpečujú veľmi rýchle odparovanie vlhkosti z muriva, pričom samotná omietka zostáva suchá.

Sanačné omietkové systémy Baumit Sanova pozostávajú zo sanačného prednástreku a samotných sanačných omietok (cementovej, trasovej, ľahkej alebo tepelnoizolačnej), ktoré sú určené do interiéru alebo exteriéru na murivá s rôznou vlhkosťou a stupňom zasolenia.

Proces aplikácie sanačnej omietky:

1. Príprava podkladu: Mechanicky sa odstráni poškodená omietka až na pevné jadro (asi meter nad zasiahnutú oblasť). Na upravený podklad sa nanesie kontaktný mostík - sanačný prednástrek.
2. Nanesenie omietky: Ručne alebo strojovo sa v jednom kroku nanesie sanačná (odvlhčovacia) omietka v potrebnej vrstve, ktorá sa stiahne do roviny latou.
3. Finálna úprava: Finálnu úpravu fasády môže tvoriť fasádna farba alebo vhodná fasádna omietka.

4. Elektrofyzikálne metódy

Elektrofyzikálne metódy spočívajú vo vytvorení elektrického poľa, ktoré obráti kapilárne prúdenie opačným smerom, čím vytláča vlhkosť z muriva do zeme. Fungujú však len počas existencie vhodného elektrického poľa a na jeho vytvorenie je nutné dodávať do odvlhčovacieho systému elektrický prúd.

Pri elektroosmóze sa pomocou elektród zapustených v murive a v zemi vytvára jednosmerný prúd. Systém pracuje automaticky s veľmi nízkym napätím.

tags: #vytiahnute #mury #na #dome #oslava