Vyššie územné celky a ich výročia na Slovensku

Významné udalosti a rozhodnutia

V stredu 23. apríla 2025 sa na 86. rokovaní vlády Slovenskej republiky prerokúvali kľúčové témy týkajúce sa fungovania štátu a samospráv. Medzi hlavné body programu patrilo priebežné hodnotenie Plánu obnovy a odolnosti, úprava limitov verejných výdavkov verejnej správy na rok 2025, novela Štatútu Rady vlády pre národnostné menšiny a návrh na vyhlásenie štátneho smútku. Materiál sumarizoval splnené i oneskorené míľniky k 31. marcu 2025.

V oblasti komunálnej energetiky bolo z 86 miliónov eur určených na tento účel zazmluvnených 21 %. Avizuje sa zjednodušenie podmienok budúcej výzvy, vrátane zrušenia modelu energetickej služby (ESCO) a skrátenia hodnotenia na 30 dní. Pilotný modul „Moja obec“, ktorý v súčasnosti funguje v 24 sídlach, má byť v treťom štvrťroku 2025 rozšírený na 200 obcí. Dokument zohľadňuje dodatočný rast deflátora (+1,6 %) pre bežné výdavky obcí a vyšších územných celkov (VÚC). Kapitálové limity sa nemenia, avšak povoľuje sa interný presun do 5 % bez predchádzajúceho súhlasu Ministerstva financií (MF).

Rada vlády SR pre národnostné menšiny je odborným poradným orgánom vlády, ktorý analyzuje postavenie národnostných menšín, navrhuje opatrenia štátnej politiky a vyjadruje sa k právnym predpisom i dotačným schémam v tejto oblasti. Novela štatútu prináša:

  • Rozšírenie členstva: Po novom môže každá menšina navrhovať jedného člena aj prostredníctvom obce, mesta alebo vyššieho územného celku, v ktorom podiel príslušníkov danej menšiny presahuje 15 % obyvateľov.
  • Povinná konzultácia dotačných schém: Štatút explicitne ukladá Rade povinnosť byť prizvaná k príprave štátneho dotačného programu „Kultúra menšín 2026“ a k každej ďalšej výzve týkajúcej sa menšinových kultúrnych projektov.

Navrhovaný štátny smútok na deň 26. apríla bol tiež témou rokovania. V rámci presunu finančných prostriedkov bolo 40 miliónov eur presunutých z komponentu e-zdravie do komponentu „Komunitná energetika“. Definovaná bola výzva „Energia pre obce 2025+“ s grantom od 200 000 € do 1 milióna €.

Opatrenia pre mimoriadne situácie a kontrola zamestnanosti

Bol predložený integrovaný súbor opatrení pre prírodné a priemyselné mimoriadne situácie s vysokým rizikom vzniku rozsiahlych škôd na zdraví obyvateľov i majetku. Medzi konkrétne opatrenia patria:

  • Vytvorenie centrálneho rezortného Registra mimoriadnych udalostí (MŽP) pre rýchle zdieľanie dát o povodniach, suchu a priemyselných haváriách.
  • Zavedenie mechanizmu okamžitého uvoľňovania kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy do výšky 15 miliónov € pri vyhlásení mimoriadnej udalosti, s následným zúčtovaním do 60 dní.
  • Precizovanie postupu nasadenia ozbrojených síl pri evakuácii hospodárskych zvierat a ochrane skladov agrokomodít.
  • Stanovenie povinnosti okresných úradov aktualizovať evakuačné a záchranné plány každé dva roky.
  • Určenie Ministerstvu dopravy termínu do 30. júna na dokončenie relevantných úloh.

V oblasti kontroly zamestnanosti bolo v roku 2024 vykonaných 7 412 kontrol, pričom bolo identifikovaných 1 802 osôb nelegálne zamestnaných, čo predstavuje medziročný nárast o 6 %.

Rok 2014: Politické a spoločenské udalosti

Rok 2014 bol na Slovensku bohatý na politické a spoločenské udalosti. Agentúra TASR pripravila chronologický zoznam kľúčových momentov:

  • 2. júla 2014: Odštartoval 12. ročník Detskej Univerzity Komenského (DUK) slávnostnou imatrikuláciou. V ten istý deň minister hospodárstva SR Tomáš Malatinský a minister školstva Dušan Čaplovič podali demisiu.
  • 2. júla 2014: Prezident SR Andrej Kiska rozhodol o vymenovaní Jany Baričovej za novú sudkyňu Ústavného súdu SR na ďalších 12 rokov.
  • 3. júla 2014: Prezident SR Andrej Kiska prijal demisie ministrov Čaploviča a Malatinského. Stretol sa tiež s predsedníčkou Ústavného súdu SR Ivetou Macejkovou.
  • 4. júla 2014: Minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák odovzdal dirigentovi Viliamovi Karmažinovi Zlatú plaketu a Pamätný list za šírenie dobrého mena Slovenska.
  • 5. júla 2014: V Nitre sa začali oslavy 1151. výročia príchodu sv. Cyrila a sv. Metoda na Veľkú Moravu cyrilo-metodskou národnou púťou.
  • 7. júla 2014: Predseda Národnej rady (NR) SR Pavol Paška vyhlásil voľby do orgánov samosprávy obcí na 15. novembra.
  • 8. júla 2014: Prezident SR Andrej Kiska podpísal novelu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a novelu zákona o ochrane prírody a krajiny. Odmietol podpísať novelu zákona o sudcoch a prísediacich.
  • 9. júla 2014: Vláda SR schválila Rastislava Chovanca za štátneho tajomníka rezortu hospodárstva SR. Parlament definitívne schválil zákon o sociálnej práci. Ústavný súd SR prerokoval ďalší postup vo veciach ústavných sťažností Jozefa Čentéša.
  • 10. júla 2014: Jana Baricová sa stala novou sudkyňou Ústavného súdu SR.
  • 11. júla 2014: Smer-SD bol v roku 2013 najbohatšou parlamentnou stranou s majetkom viac ako 11,2 milióna eur.
  • 15. júla 2014: Prezident SR Andrej Kiska podpísal novely zákonov o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o ochrane spotrebiteľa.
  • 21. júla 2014: Ján Vanko sa stal novým podpredsedom Súdnej rady SR.
  • 22. júla 2014: Slovenský premiér Robert Fico označil za malý zázrak, že počas prívalovej vlny vo Vrátnej doline nikto neprišiel o život.
  • 26. júla 2014: Prezident SR Andrej Kiska vyzdvihol zomknutie ľudí a ich silu po galaprograme Medzinárodného folklórneho festivalu Jánošíkove dni.
  • 28. júla 2014: Vláda SR na mimoriadnom zasadnutí odsúhlasila prvú časť finančnej pomoci na odstránenie následkov živelnej pohromy vo Vrátnej doline.
  • 31. júla 2014: Členovia prípravného výboru politickej strany Jednota - ľavicová strana Slovenska odovzdali na ministerstve vnútra petičné hárky s vyše 12 000 podpismi občanov.
Ilustračná fotografia politikov počas rokovania

August 2014: Významné udalosti

  • 1. augusta 2014: Prezident SR Andrej Kiska sa najedol v jedálni Reedukačného ústavu v Hlohovci spolu s klientmi, ombudsmankou a riaditeľom zariadenia.
  • 7. augusta 2014: V Dunajskej Lužnej bolo slávnostne odovzdané do užívania zrekonštruované Národné tréningové centrum (NTC) Slovenského futbalového zväzu (SFZ).
  • 14. augusta 2014: Premiér Robert Fico ocenil priebeh prác na výstavbe City Areny - Štadióna Antona Malatinského v Trnave.
  • 15. augusta 2014: Mestský a krajský poslanec Ivo Nesrovnal oznámil svoju kandidatúru na post primátora Bratislavy ako nezávislý kandidát.
  • 22. augusta 2014: V Aule Univerzity Komenského v Bratislave sa slávnostne skončil 50. ročník Letnej školy slovenského jazyka a kultúry Studia Academica Slovaca (SAS).
  • 23. augusta 2014: Premiér Robert Fico zdôraznil význam Slovenského národného povstania (SNP) pre postavenie Slovenska.
  • 24. augusta 2014: V Košiciach sa konalo verejné zhromaždenie za zlepšenie bezpečnostnej situácie obyvateľov žijúcich v blízkosti osád.
  • 26. augusta 2014: Prezident SR Andrej Kiska vymenoval sedem kandidátov za sudcov bez časového obmedzenia, pričom odmietol vymenovať kandidátku Juditu Gabonaiovú Hrenčukovú pre pochybnosti o objektívnom prístupe výberovej komisie.
  • 27. augusta 2014: Vláda SR schválila novelu banského zákona, ktorá upravuje metódu kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata. Prezident SR Andrej Kiska vymenoval troch rektorov vysokých škôl.
  • 29. augusta 2014: Prezident Andrej Kiska pri príležitosti 70. výročia SNP v Banskej Bystrici vyhlásil, že sloboda, demokracia a štátna nezávislosť sa odvíjajú od rozhodnutia účastníkov SNP.
Fotografia baníkov pri práci

September 2014: Kľúčové udalosti v politike a práve

  • 2. septembra 2014: Hlava štátu Andrej Kiska otvoril nový školský rok na Gymnáziu P. O. Hviezdoslava v Kežmarku a na Základnej škole v Huncovciach. V obci Láb na Záhorí sa zrútila kostolná veža.
  • 2. septembra 2014: Bola zdôraznená potreba sprísniť kritériá výberu sudcov, vypracovať štandardizáciu výberových procesov a zabezpečiť ich otvorenosť a transparentnosť.
  • 3. septembra 2014: Ústavný súd sa zaoberal návrhom referenda o ochrane rodiny. Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR sa zaoberalo podaním Jána Vanka týkajúcim sa plošného preverovania sudcov.
  • 10. septembra 2014: Ján Havlát sa stal novým zástupcom vlády v Súdnej rade Slovenskej republiky (SR). Juraj Draxler nahradil Štefana Chudobu na poste štátneho tajomníka ministerstva školstva. Poslanci Národnej rady SR odvolali Dušana Čima zo Súdnej rady SR.
  • 10. septembra 2014: Podpredseda NR SR Ján Figeľ informoval prezidenta SR o vyradení niektorých návrhov zákonov z rokovania parlamentu a o reakcii opozičných strán. Prezident Andrej Kiska navrhol obnoviť dialóg medzi parlamentnými stranami.
  • 11. septembra 2014: Ján Slovinský, predseda okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, bol zvolený za nového člena Súdnej rady SR.
  • 12. septembra 2014: Poslanci Národnej rady SR schválili Zákon o Fonde na podporu umenia.
  • 13. septembra 2014: Nárast počtu obyvateľov v Častkovciach bol prezentovaný ako dôkaz vytvárania zaujímavých podmienok pre obyvateľov pracujúcich v okolitých mestách.
  • 15. septembra 2014: Premiér Robert Fico oslávil 50. narodeniny. Kandidáti, ktorých prezident SR Andrej Kiska odmietol vymenovať za sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR, napadli jeho rozhodnutie sťažnosťami na ÚS SR.
  • 15. septembra 2014: V Šaštíne sa konala slávnostná pontifikálna sv. omša na priestranstve pred Bazilikou Sedembolestnej, celebrovaná kardinálom Jozefom Tomkom.
  • 16. septembra 2014: Jana Bajánková sa stala predsedníčkou Súdnej rady SR. Daniela Švecová sa stala kandidátkou na predsedníčku Najvyššieho súdu (NS) SR a Súdna rada poslala prezidentovi Andrejovi Kiskovi návrh na jej vymenovanie.
  • 17. septembra 2014: Rokovania medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o implementácii rozsudku Medzinárodného súdneho dvora v Haagu neviedli k dohode. Ústavný súd (ÚS) SR zamietol návrh skupiny 30 poslancov o neústavnosti zákona o štátnom občianstve a návrh skupiny 49 poslancov NR SR o neústavnosti novely zákona o organizácii ÚS.
  • 17. septembra 2014: Otázka vyriešenia dvoch chýbajúcich sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR sa odkladá na čas, kým ÚS nerozhodne o sťažnostiach piatich prezidentom odmietnutých kandidátov.
  • 23. septembra 2014: Parlament schválil novelu stavebného zákona, ktorá bude regulovať osadzovanie bilbordov od 2. januára 2015.
Archívna fotografia z rokovania parlamentu

Prevod majetku štátu na vyššie územné celky

Vyšší územný celok (VÚC) je najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku, ktorá vznikla v roku 2001. Tieto subjekty disponujú širokým spektrom kompetencií a ich základnou úlohou je zabezpečovať rozvoj svojho územia a potreby obyvateľov.

Právna úprava prevodu majetku štátu:

  • Podľa zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov, majetok štátu prechádza do vlastníctva vyššieho územného celku, na území ktorého sa nachádza.
  • Do vlastníctva VÚC prechádzajú veci v správe krajského úradu, ktoré slúžia na zabezpečenie sociálnych služieb, ako aj rozostavané a dokončené stavby.
  • Odovzdávajúci subjekt, ktorý mal majetok štátu v správe do dňa prechodu, je povinný spísať písomný protokol s príslušným VÚC o odovzdaní majetku najneskôr do dvoch mesiacov od prechodu majetku.
  • Protokol musí obsahovať presné vymedzenie a hodnotu odovzdávaného majetku, súvisiace majetkové práva a záväzky. V prípade nehnuteľností sú potrebné aj údaje z katastra nehnuteľností.

Správa majetku VÚC:

  • Správa majetku VÚC zahŕňa oprávnenia a povinnosti správcu k majetku, ktorý mu VÚC zveril do správy.
  • Správca nemôže nadobudnúť majetok do svojho vlastníctva; majetok, ktorý správca nadobúda, je vlastníctvom VÚC.
  • Prevod správy majetku medzi správcami sa uskutočňuje písomnou zmluvou.
  • Správcovia si môžu zmluvou o zámene správy vzájomne vymeniť majetok vo svojej správe.

Nakladanie s majetkom VÚC:

  • VÚC je povinný zachovať účelové určenie majetku, ktorý nadobudol.
  • VÚC zverejňuje zámer predať svoj majetok na svojej úradnej tabuli, internetovej stránke a v regionálnej tlači.
  • Pri priamom predaji majetku, ktorého všeobecná hodnota presiahne 40 000 €, musia byť dodržané špecifické postupy zverejnenia.

Koncesionár a spoločný podnik:

  • Koncesionár pri užívaní koncesného majetku koná vo vlastnom mene a nemá postavenie správcu majetku VÚC.
  • VÚC môže s koncesionárom uzatvoriť dohodu o splátkach alebo odklade platenia pohľadávky.
  • Spoločný podnik je právnická osoba založená VÚC spoločne s koncesionárom na účel realizácie koncesie.
  • Prioritný majetok, ktorý VÚC vložil do spoločného podniku, nemožno použiť na zabezpečenie záväzkov a nepodlieha exekúcii ani konkurzu.

Špecifické prechody majetku:

  • Majetok, ktorý slúži na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, prechádza do vlastníctva VÚC do 1. júla 2009.
  • Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2005.
Mapa Slovenska s vyznačenými samosprávnymi krajmi

Diverzifikácia regiónu Horná Nitra a sociálne poistenie

Cieľom predkladaného materiálu bolo zabezpečiť diverzifikáciu ekonomiky regiónu Horná Nitra s využitím existujúcich štruktúr a minimalizovať negatívne dôsledky transformácie regiónu spojenej s ukončením ťažby a spaľovaním uhlia na konci roka 2023. Transformácia regiónu je dlhodobým procesom, ktorého postup je mapovaný a zaznamenávaný v predkladanom materiáli.

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z., navrhuje umožniť súbeh povinného dôchodkového poistenia z dôvodu riadnej starostlivosti o dieťa s povinným dôchodkovým poistením zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Dôchodky priznané v roku 2026 budú vypočítané podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2025 a následne spolu s dôchodkami vypočítanými podľa právnych predpisov účinných od 1. januára 2004, budú prepočítané do 31. decembra 2031.

Materiál predložil návrh na zmenu štatútu, ktorý reaguje na zistenia NKÚ o absencii povinnosti splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity predkladať vláde pravidelnú správu o činnosti.

Dokument sa týka pravidelného monitorovania plnenia úloh vykonávateľmi Plánu obnovy a odolnosti SR. Cieľom je riadne a včasné splnenie míľnikov a cieľov Plánu obnovy, ktoré podmieňujú podávanie žiadostí o platbu Európskej komisii. Realizácia Plánu obnovy musí byť ukončená do 31. augusta 2026 a posledná žiadosť o platbu predložená do septembra 2026, aby mohli byť prostriedky vyplatené do 31. decembra 2026. Európska komisia preto vyzvala členské štáty na zrýchlenie realizácie opatrení.

Predložené návrhy v oblasti sociálneho poistenia a zabezpečenia zahŕňajú zosúladenie definície závislej práce so Zákonníkom práce, zníženie miery jeho obchádzania, úpravy týkajúce sa vzniku a zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, zvýšenie minimálneho mesačného vymeriavacieho základu, postupné vyklesávanie dávky v nezamestnanosti, vznik nároku na nemocenské zamestnanca a zrušenie výnimky z platenia poistného na sociálne poistenie. V rokoch 2026 až 2028 sa navrhuje zachovať suma 13. dôchodku na úrovni sumy 13. platu. V zákone o zdravotnom poistení sa navrhuje úprava sadzieb pre odvod poistného, zvýšenie sadzieb zamestnanca a SZČO. V zákone o hazardných hrách sa navrhuje zvýšenie sadzby odvodov za prevádzkovanie online hazardných hier a v záujme zrovnoprávnenia zdaňovania sa vytvára priestor aj na zvýšenie odvodov za prevádzkovanie hazardných hier v kamenných prevádzkach.

Konsolidačný plán a ceny potravín

Slovenská republika čelí procedúre nadmerného deficitu zo strany Európskej komisie a je povinná predložiť konsolidačný plán na zníženie schodku verejných financií. Nesplnenie tejto povinnosti by mohlo viesť k pokute až do výšky 0,05 % HDP každých šesť mesiacov.

Návrhom nariadenia vláda ustanovuje podmienky zániku nedoplatku na sankcii (pokuta alebo úrok z omeškania) prislúchajúcej zaplatenej dani. Ak daňový subjekt zaplatí vyrubenú daň v „náhradnej“ lehote od 1. januára 2026 do 30. júna 2026, nedoplatok na pokute a úroku z omeškania zanikne 30. septembra 2026. Ak pokuta nebola uložená alebo úrok z omeškania nebol vyrubený, správca dane ich nevyrubí, ak daň bude uhradená v uvedenom období. Návrhom nariadenia sa tiež ustanovuje, že ak daňový subjekt dodatočne splní povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobia, ku ktorým lehota uplynula do 30. septembra 2025, v období od 1. januára 2026 do 30. júna 2026,.

Materiál v informatívnom dokumente poukazuje na rozdiely v cenovej úrovni potravín medzi Slovenskom a priemerom EÚ. V roku 2024 dosahovalo Slovensko 83,4 % priemeru EÚ, čo je mierny nárast oproti roku 2023 (82,3 %). V porovnaní s okolitými krajinami malo Poľsko 86,8 %, Česko 89,0 %, Maďarsko 94,8 % a Slovinsko 100 %. Vyššie ceny nad priemerom EÚ boli zaznamenané napríklad v Litve (101,2 %) a Nemecku.

Najväčší medziročný rast cien bol v kategóriách:

  • Káva, čaj a kakao: +20,5 %
  • Minerálne vody, nealkoholické nápoje, ovocné a zeleninové šťavy: +18,3 % (môže súvisieť s novou spotrebnou daňou na sladené nápoje)
  • Mlieko, syry a vajcia: +10,10 % (z dôvodu nedostatku mlieka, ochorenia hovädzieho dobytka)
  • Chlieb a obilniny: +0,7 %
  • Ovocie: +12,8 % (napriek sezónnosti, z dôvodu slabej úrody)
  • Oleje a tuky: +14,6 % (avšak oproti júnu 2025 ceny v tejto kategórii zlacneli)

Pokles cien bol zaznamenaný v kategóriách:

  • Zelenina: -3,7 %
  • Mäso: -1,6 %

Vyšší územný celok na Slovensku

Samosprávny kraj alebo vyšší územný celok (VÚC) je najvyššia územná samosprávna jednotka na Slovensku. Existuje osem samosprávnych krajov, ktoré vznikli v roku 2001 zákonom č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Územie VÚC je v súčasnosti identické s územím kraja. Na čele samosprávneho kraja stojí predseda samosprávneho kraja ( župan).

Vyššie územné celky disponujú veľkým množstvom kompetencií, vrátane správy a údržby takmer 14 000 kilometrov ciest II. a III. triedy a prevádzky približne 170 zariadení sociálnych služieb.

Samosprávne orgány sú volené obyvateľmi. Každé štyri roky sa volia zastupiteľstvo samosprávnych krajov a predseda samosprávneho kraja. Každý okres kraja má pomerný počet poslancov v krajskom zastupiteľstve, ktorí sú volení väčšinovým spôsobom. Župan je zvolený na celokrajskej úrovni.

Združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8) je združenie ôsmich samosprávnych krajov na Slovensku, založené 16. mája 2006 v Bratislave.

tags: #vyssi #uzemny #celok #vyrocie