Na zachovaní národného bytia Slovákov mal výrazný podiel vznik prvej Československej republiky (ČSR). Pre Slovákov tento nový štát znamenal radikálnu zmenu: z národa, ktorý v Rakúsko-Uhorsku nemal právo na existenciu, sa stal jeden zo štátotvorných národov. Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov sa zrodil 28. októbra 1918, keď Národný výbor československý v Prahe prijal zákon o utvorení samostatnej ČSR, vyhlásil jej vznik a prevzal štátnu moc.
Historické predpoklady a formovanie spoločného štátu
Národný politický program mali Slováci sformulovaný už od polovice 19. storočia, pričom jedným z jeho hlavných autorov bol Ľudovít Štúr. Ten vychádzal z faktu, že Slováci sú samostatný a svojbytný národ, a požadoval slovenskú samosprávu v rámci Uhorska. Tento program však nemal šancu na realizáciu najmä po neúspešnom povstaní Slovákov v rokoch 1848 - 1849 a rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867.
Oživenie slovenskej otázky priniesla prvá svetová vojna. Keďže v dôsledku tvrdej maďarizácie bolo na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, za najvýhodnejšie riešenie sa ukázalo spojenie síl s národnými a politickými predstaviteľmi z českých krajín. Lídrom zahraničného odboja sa stal Tomáš Garrigue Masaryk, pričom kľúčovú úlohu pri formovaní Československej národnej rady (ČSNR) v Paríži zohral aj Slovák Milan Rastislav Štefánik.
Kľúčové dokumenty a cesta k samostatnosti
K dosiahnutiu štátnosti prispelo diplomatické úsilie i vojenské úspechy československých légií, ktorých bolo do konca vojny okolo 100-tisíc. Cestu k vzniku štátu lemovalo niekoľko zásadných dokumentov:
- Clevelandská dohoda (1915): Zabezpečila podporu slovenskej komunity v USA.
- Pittsburská dohoda (30. mája 1918): Zmluva medzi Slovákmi a Čechmi v USA, ktorú podpísal aj T. G. Masaryk.
- Washingtonská deklarácia (18. október 1918): Deklarácia československej samostatnosti vypracovaná Masarykom.
- Martinská deklarácia (30. október 1918): Vyhlásenie Slovenskej národnej rady, ktorou sa Slováci prihlásili k spoločnému štátu.
Historický vývoj osláv 28. októbra
Vnímanie 28. októbra ako sviatku prešlo v priebehu storočia zložitým vývojom. Počas prvej Československej republiky išlo o deň pracovného pokoja. Odťažitý vzťah k nemu mala najmä nemecká menšina, ktorá tvorila viac než 23-percentný podiel obyvateľstva. Počas komunistického režimu prevládala téza, že pre vznik štátu bola rozhodujúca Veľká októbrová socialistická revolúcia, a 28. október sa stal skôr pamätným dňom bez pracovného pokoja.
Zmeny v slovenskej legislatíve
V Slovenskej republike sa po roku 1993 dátum vzniku ČSR pripomínal ako pamätný deň. Zlom priniesol november 2020, keď poslanci NR SR schválili novelu, na základe ktorej sa 28. október zmenil na štátny sviatok - Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Pri príležitosti 100. výročia v roku 2018 bol jednorazovo vyhlásený štátny sviatok aj na 30. októbra, aby sa zdôraznila Martinská deklarácia.
České a slovenské storočie 180. rokov ENG
Numizmatika a symboly výročia
Pri príležitosti stého výročia vzniku republiky Národná banka Slovenska vydala zberateľské mince v hodnote 10 eur. Lícná strana mince zobrazovala štátny znak ČSR, zatiaľ čo rubová strana niesla mapu republiky a legionársky znak. Okrem mincí sa pripomínali výročia aj výsadbou „Líp slobody“ či vydávaním suvenírových eurobankoviek s motívom leva z pamätníka M. R. Štefánika v Bratislave.