História slovenského rozhlasového vysielania

Slovenský rozhlas (SRo) je organizačná zložka Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS), ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania. Všetky stanice je možné počúvať prostredníctvom satelitu (Astra 3B), internetu, digitálneho pozemského vysielania a sú dostupné aj v rôznych iných formách.

Vývoj archívneho rozhlasového vybavenia

Počiatky rozhlasového vysielania v Československu a na Slovensku

História rozhlasového vysielania na území dnešného Slovenska úzko súvisí s vývojom v celom Československu. Prvé verejné rozhlasové vysielanie v Československu sa uskutočnilo 28. októbra 1919 z Prahy. Pravidelné vysielanie sa začalo 18. mája 1923 z Prahy, keď bola založená spoločnosť na rozhlasové vysielanie pod názvom "Radiojournal, československé zpravodajství radiotelefonické, spol. s r. o.". Táto spoločnosť mala štátny monopol na rozhlasové vysielanie a od roku 1925 bol jej majoritným vlastníkom štát. Vďaka tomu sa ČSR stalo druhou európskou krajinou s pravidelným rozhlasovým vysielaním.

Prvé rozhlasové prijímače na Slovensku sú zaznamenané k roku 1924. V roku 1925 bolo spustené vysielanie v jazykoch národnostných menšín - v nemčine, maďarčine a rusínčine. Štúdiá začali postupne vznikať v rôznych mestách:

  • V roku 1926 začalo vysielať štúdio v Brne a Bratislave.
  • V roku 1927 sa pridalo štúdio v Košiciach (koncom roka 1938 bolo presunuté do Prešova).
  • Koncom 20. rokov vzniklo štúdio v Ostrave.
  • V roku 1936 bolo spustené vysielanie z Banskej Bystrice.

17. apríla 1927 sa začalo pravidelné vysielanie z Košíc v provizórnom štúdiu na rohu Poštovej a Hradbovej ulice. Prvý program pozostával z prednášky, prednesu poézie, rozprávok a hudobných skladieb. Kľúčovými osobnosťami prvého vysielania boli:

  • Alfréd Holeček - dirigent a riaditeľ Radiojournalu v Košiciach.
  • Účinkujúci: Jozef Martinka, Alois Zbavitel, Mária Oravcová, recitátor Emil Rusko, klaviristka Mária Hemerková, huslistka Alžbeta Steinová, violončelista Ákos Paulusz.
  • Hudobný súbor: Kvarteto, ktoré zostavil František Kozák.

Tesne pred rozpadom Česko-Slovenska bol podnik Radiojournal premenovaný na Česko-slovenský rozhlas, spol. s r. o.

Česko-slovenský rozhlas a obdobie po druhej svetovej vojne

Česko-slovenský rozhlas (ČsR), v rokoch 1948 - 1991 štátna a v rokoch 1991 - 1992 verejnoprávna inštitúcia v Česko-Slovensku, sa zaoberal rozhlasovým vysielaním a tvorbou programov. Do roku 1991 mal monopol na rozhlasové vysielanie. Vznikol v apríli 1948 zlúčením podnikov Český rozhlas, s.r.o. a Slovenský rozhlas, s.r.o.

V roku 1953 začala vysielať Česko-slovenská televízia, ktorá bola do roku 1957 súčasťou Československého rozhlasu, potom sa organizačne osamostatnila.

Dôležitými míľnikmi v rozvoji rozhlasu boli:

  • 1. august 1955: Začalo sa vysielanie rozhlasu po drôte.
  • 1. január 1957: Na Slovensku bolo otvorené krajské štúdio v Banskej Bystrici.
  • 19. november 1962: Vznikol celoštátny okruh Československo II s reláciami pre náročného poslucháča, predchodca III. programu.
  • 21. august 1968: Pri zásahu vojsk Varšavskej zmluvy boli obsadené rozhlasové strediská na Slovensku a zastavené vysielanie.

SNP - Povstanie 1939 -1945 - Dokumentarny film

Až do rozvoja televízie v 60./70. rokoch 20. storočia plnil rozhlas vedúcu úlohu v informovanosti obyvateľstva Česko-Slovenska. Pri inváziách vojsk v rokoch 1945 a 1968 sa o rozhlas viedli kľúčové boje.

Vývoj po roku 1990 a vznik RTVS

Po roku 1990 prešiel rozhlas ďalšími transformáciami. Významné udalosti zahŕňajú:

  • 2. december 1992: Federálne zhromaždenie prijalo zákon č. 597/1992 Zb. o zrušení Česko-slovenského rozhlasu k 31. 12. 1992. Jeho úlohy prevzali verejnoprávne organizácie Český rozhlas a Slovenský rozhlas.
  • 1. január 2011: Inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) vznikla zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Cieľom bolo ušetriť prostriedky a riešiť finančné problémy.
  • 17. február 2023: Prijali poslanci NR SR novelu zákona o RTVS, ktorou zmenili spôsob financovania - koncesionárske poplatky boli nahradené príspevkami zo štátneho rozpočtu.

Od svojho vzniku mala RTVS viacerých generálnych riaditeľov:

  • Prvou generálnou riaditeľkou RTVS, menovanou v roku 2011, bola Miloslava Zemková.
  • Václav Mika nastúpil do funkcie od 1. augusta 2012.
  • Jaroslav Rezník viedol RTVS od 2. augusta 2017 do 30. júna 2022.
  • Od augusta 2022 vedie verejnoprávny rozhlas a televíziu Ľuboš Machaj.
Logo RTVS a jeho organizačných zložiek

Zmeny a legislatívne iniciatívy týkajúce sa RTVS

V posledných rokoch bola RTVS predmetom viacerých legislatívnych návrhov, ktoré vyvolali diskusie o jej nezávislosti a fungovaní.

  • V marci 2024 ministerstvo kultúry SR predstavilo návrh novely zákona, podľa ktorého mala RTVS nahradiť Slovenská televízia a rozhlas (STaR), neskôr premenovaná na STVR. Návrh počítal so zmenami vo fungovaní kontrolnej rady a s vytvorením novej Programovej rady.
  • Tieto návrhy vyvolali kritiku zo strany novinárov, umelcov, občianskej spoločnosti aj medzinárodných organizácií na ochranu médií, ktorí vyjadrili obavy o nezávislosť verejnoprávneho vysielania.
  • Napriek úpravám bol návrh stále v rozpore s Európskym aktom o slobode médií.
  • 24. apríla 2024 vláda schválila upravený návrh zákona o televízii a rozhlase, ktorý navrhli premiér Robert Fico a ministerka kultúry Martina Šimkovičová.

V súvislosti s diskusiami o RTVS sa zamestnanci RTVS sformovali do Koordinačného výboru iniciatívy zamestnancov RTVS za verejnoprávnosť a nezávislosť, s cieľom poukázať na dôležitosť týchto princípov.

Štruktúra a súčasné vysielanie

Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) vznikla 1. januára 2011 a tvoria ju organizačné zložky Slovenský rozhlas a Slovenská televízia, ktoré samostatne hospodária.

Slovenský rozhlas dnes prevádzkuje viaceré okruhy:

  • Rádio Slovensko: Hlavný okruh s najširším poslucháčskym záberom, ponúkajúci aktuálne informácie, publicistiku, kultúru a publicistické programy.
  • Rádio Regina: Okruh zameraný regionálne (Rádio Regina Východ, Stred, Západ), prinášajúci správy a programy pre konkrétne regióny Slovenska.
  • Rádio Devín: Okruh zameraný na kultúru, umenie, literatúru a hudbu klasického žánru.
  • Rádio Patria: Okruh vysielajúci v jazykoch národnostných menšín (maďarčina, rómsky jazyk, rusínčina, ukrajinčina).
  • Rádio FM: Pôvodne zamerané na mladšie publikum s modernou hudbou a zábavnými formátmi, dnes často vysielajúce rôznorodý obsah.
  • Rádio Pyramída: Okruh zameraný na archívnu hudbu a historické nahrávky.

Všetky okruhy sa vysielajú digitálne (DAB+), cez satelit, internetové streamy a prostredníctvom DVB-T2.

tags: #vyrocie #zalozenia #slovenskeho #rozhlasu