Ikonické Vianočné Piesne a Ich Príbehy

Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Pre niekoho možno gýčové či tuctové skladby sa prakticky každý rok opakujú a tie najznámejšie poznajú všetky generácie. Nejde však o žiadnu „novinku“ komerčného sveta, ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií po celom svete. Spomedzi všetkých sviatkov majú Vianoce neprekonateľnú šírku citových vyjadrení, ľudskosti, rodinných väzieb, symboliky, morálnych dôsledkov. Vianoce sú radostným slávením stretnutia Božej večnosti s našou ľudskou časnosťou. Aj keď čelíme skutočnosti, že Vianoce sa dostali do zajatia reklám a komercializácie, rastie počet nielen kresťanov, ale vôbec ľudí dobrej vôle, ktorí túžia vianočné sviatky prežiť v ich pôvodnej kráse a v čistom dojatí. Ide o veľký príbeh ľudských dejín, kde sa Boh stáva uchopiteľným a dotýka sa nás. Ježišovo historické narodenie fascinuje, lebo pripomína lásku Boha k ľudstvu. Boh sa nerozhodol pre alternatívne riešenia, nestal sa anjelom, ale človekom. Keď si sadáme za štedrovečerný stôl, lámeme oblátky a dávame medom krížik na čelo tým, ktorých máme radi, vnímame, že sme súčasťou príbehu Božej lásky, do ktorej sme aj my zahrnutí, lebo Ježiš je pravým zmyslom Vianoc.

Pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“

Vznik a posolstvo

Jednou z najhranejších vianočných piesní v slovenskej populárnej hudbe je skladba „Každý deň budú vraj Vianoce“ v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. Je to ikonická pieseň, ktorá je na Slovensku niečo ako „All I Want For Christmas Is You“ od Mariah Carey v Amerike. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a vďaka veľmi údernému refrénu ju dnes poznajú všetky generácie. Text reflektuje vianočné očakávania a iróniu spojenú s neustálym kolobehom konzumu, predsviatočného zhonu a fráz, ktoré obklopujú Vianoce. Pieseň vystihuje to, o čo zápasíme pri tajomstve Vianoc, keďže slová „Každý deň budú vraj Vianoce. Ticho šepkajú ľudia po vonku. Už sa nám pozlátko ligoce, čo však ukrýva, iba kamienok či sladkú salónku“ vystihujú otázku, či pod vianočným pozlátkom nájdeme sladkosť alebo prázdnotu.

Zvláštnosťou hitu je, že text vznikol oveľa neskôr, než hudobný podklad. Marián Kochanský, autor hudby i textu, priznal, že mu to trvalo viac ako pol roka. Bolo to v období po páde totalitného režimu a ešte pred rozdelením Československa v roku 1991, čo obsah textu určite ovplyvnilo. Pôvodným zámerom autora nebolo napísať vianočnú pieseň, text mal byť iba metaforou - či svitnú po páde socializmu pre ľudí lepšie časy. Text piesne totiž nebol o Vianociach, ale hovoril o odchode bývalého režimu zo Slovenska a o očakávaní toho, čo prinesie ten nový. Len čas mal ukázať, či nájdeme v pozlátku zabalenú salónku alebo iba kamienok. Marek Kochanský, syn autora, objasnil okolnosti vzniku skladby pre Bratislavské noviny: „Paradoxne, hudbu napísal za socializmu, v Československu a text vznikol až po Nežnej revolúcii, po rozdelení republiky. Skladba však vôbec nebola robená účelovo ako vianočná.“ Marek Kochanský tiež dodal, že na rozdiel od iných vianočných albumov a skladieb, ktoré sú účelovo tvorené na vianočný trh, skladba „Každý deň budú vraj Vianoce“ nevznikala ako vianočná a dokonca v čase krátko po svojom vzniku ani nebola nejako veľmi hrávaná v rádiách a v podstate tak trochu zapadla prachom. Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane a zabodoval. Hudbu k pesničke nahrávali muzikanti zo skupiny Fermáta na čele s Ferom Griglákom.

Spolupráca Lojzo a Meky Žbirka

Pesnička nezapadala do typického repertoáru skupiny Lojzo, preto Marián Kochanský začal premýšľať o spolupráci s iným interpretom. Voľba padla na Miroslava Žbirku. Aj keď ide o sólový duet dvoch spevákov, neskôr sa objavil aj na albume skupiny Lojzo. Marek Kochanský spresnil, že otec k piesni zložil hudbu a „trochu pri nej, ako sám hovorieval: uletel, takže sa mu celkovo koncepčne nehodila do lojzovského repertoáru a preto začal rozmýšľať o spolupráci s nejakým iným umelcom či kapelou.“ Takto vznikol napríklad aj hit „Že mi je ľúto“, pri ktorom sa spojili skupiny LOJZO a ELÁN. V roku 2017 sa pieseň hrala na spomienkovom koncerte „Desať rokov bez Mariána Kochanského“, kde ju spieval spevák Otto Kollmann priamo s Mekym Žbirkom.

Príbeh skupiny Lojzo

Skupina Lojzo vznikla z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. K jednoduchým rytmom, ako je tango, polka, valčík, skupina postupne pridávala aj modernejšie rytmy a formy. Humorné texty, obsahujúce satiru a recesiu, dopĺňala skupina autoštylizáciou v teplákovom „kroji“. Počas celej svojej existencie je LOJZO štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne „Že mi je ľúto“, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán alebo „Každý deň budú vraj Vianoce“ s Meky Žbirkom.

Úspechy skupiny Lojzo

• 1983: Získali 2. miesto na prehliadke Zaprášenými cestami v Banskej Bystrici, čo im prinieslo pozvánku na Portu.
• 1987: V celoštátnej ankete niekdajšieho Československa, Zlatý slávik, sa skupina umiestnila na 22. mieste, čo predstavovalo 6. miesto zo slovenských kapiel.
• 1988: Vydavateľstvo Opus udelilo skupine ocenenie Zlatý erb.
• 1989: Vznikol film „Hudobné sny“ so skupinou LOJZO v réžií J.
• 1998: V spolupráci s televíziou Markíza sa začal nakrúcať televízny hudobno-slovný seriál „Lojzovanie“. V súťaži popularity Slávik sa skupina umiestnila na 4. mieste.
• 1999: O obľúbenosti skupiny LOJZO svedčí aj to, že v anketách Zlatý slávik a Slávik zo slovenských interpretov skončila vždy do 10. miesta.
• 2001: Zmienka o kapele sa dostala do učebnice Hudobnej výchovy pre 9. ročník.
• 2012: Návrat Mirka Lukáčika opäť do kapely a oživenie dychovými nástrojmi. Turné „30 rokov LOJZA“ po 30 miestach Čiech a Slovenska vyvrcholilo tradičným Teplákovým bálom a oslavou 30. narodenín kapely. Účinkovali v populárnej televíznej relácii LEGENDY POPU.
• 2017: Kapela oslávila 35. výročie. Aj keď sa nepodarilo uskutočniť všetkých 35 plánovaných koncertov, oslava na Teplákovom bále bola o to veľkolepejšia.
• 2018: Boli súčasťou GALA programu pri príležitosti výročia Storočnice Československa.

Slovenské Vianočné Hity

Slovenské populárne piesne s vianočnou tematikou neodmysliteľne patria k sviatočnej nálade. Okrem piesne „Každý deň budú vraj Vianoce“ vzniklo mnoho ďalších známych vianočných skladieb od slovenských interpretov.

„Svet lásku má“ (Pavol Habera)

Trojjazyčnú pieseň „Svet lásku má“ zložil Pavol Habera v roku 1996. Nahral ju so Slovenskou filharmóniou pod vedením dirigenta Ondreja Lenárda a bola zaradená na jeho rovnomenný vianočný album. K spolupráci prizval Karla Gotta a Petra Dvorského, a hoci boli umelci pracovne veľmi vyťažení, ponuku prijali. Každý nahral svoju časť v štúdiu sám a neskôr k tomuto singlu spoločne nakrútili aj videoklip. Krst albumu „Svet lásku má“ sa uskutočnil na Smolenickom zámku, kde speváci úvodnú pieseň prvýkrát interpretovali na verejnosti. Kuriózne na tom je, že ide o jedinú pieseň z celého CD, ktorá nemá vianočný text.

„Najkrajšie Vianoce“ (IMT Smile)

Pieseň „Najkrajšie Vianoce“, podľa lídra skupiny IMT Smile Ivana Táslera, bola napísaná na objednávku a pôvodne sa mala objaviť v televíznej reklame. Vznikla spontánne a veľmi rýchlo v roku 2010. Vlado Krausz sa pri písaní textu nechal ovplyvniť svojím vtedajším životom, keď spolu s manželkou bývali v podnájme v byte jej rodičov. Pôvodný text bol celkom iný, vyznieval ako kritika komerčných sviatkov. To sa Táslerovi nepáčilo, preto Krausza požiadal, aby ho prepísal, a z piesne urobil klasický song o Vianociach. V roku 2016 Rádio Expres oslovilo najpopulárnejších slovenských interpretov, aby skladbu prespievali.

„Vianoce, Vianoce“ (Peter Nagy)

Peter Nagy napísal pieseň „Vianoce, Vianoce“, ktorá rozpráva o tom, že nie každý má to šťastie a stretne v živote lásku. Podľa jeho názoru v tomto období viac než inokedy zraňujú ľudí debaty o rodinnom krbe a rodinnom šťastí. Vyzýva poslucháčov, aby si v tento sviatočný čas vstúpili do seba a boli dobrí nielen k sebe, ale i k ostatným. V roku 1991 naspieval duet s vtedy 12-ročným Jankom Bockom, ktorého nezameniteľný hlas si mnohí mýlili so ženským. Chlapec bol do hudobného projektu vybraný na základe konkurzu detských interpretov, organizovanom práve pre zoskupenie Peter Nagy a deti.

„Priatelia Vianoc“ (Marián Čekovský a kol.)

Skladbu zložil v roku 2006 Marián Čekovský, ktorý si k spolupráci prizval viacero úspešných slovenských hudobníkov. Hudobný podklad nahral Symfonický orchester Slovenského rozhlasu a každý zo zúčastnených interpretov musel najskôr naspievať pieseň samostatne. Jej konečná verzia sa nachádza na albume „Priatelia Vianoc“, nahranom pre známy potravinový reťazec. Skladba sa stala veľmi populárnou, o čom svedčí vysoký počet prehratí na kanáli YouTube. Iniciatíva nahrať vianočnú pieseň vzišla zo strany obchodného reťazca, ktorý počas roka viackrát ponúkal drobné darčeky ako poďakovanie za nákup.

„Šťastné a Veselé“ (Dominika Mirgová)

Skladba „Šťastné a Veselé“ z roku 2014 vznikla v čase, keď Dominika Mirgová spolupracovala a nahrávala s Mirom Jarošom, ktorý je aj autorom textu. Videoklip je naozaj jednoduchý. Speváčka v ňom spieva za sprievodu klavíra a huslí v štúdiu, kde sedí na stoličke v čiernom pulóvri so zimným motívom snehových vločiek. Z klipu sála príjemná, pohodová atmosféra.

Iné populárne slovenské piesne

Prvá vianočná pieseň legendárneho Miroslava Žbirku uzrela svetlo sveta v roku 2013 v londýnskych štúdiách Abbey Road. Inšpiráciou k jej napísaniu mu bol príbeh z vojenského prostredia, keď počas prvej svetovej vojny vojaci armád, bojujúcich proti sebe, uzavreli prímerie. Počas Vianoc zabudli na vojnu, stretli sa, porozprávali a na druhý deň pokračovali v boji. Vo videoklipe sú použité ukážky z televízneho spravodajstva, plného reportáží o vojne, bojoch a ranených.

Medzi ďalšie známe slovenské vianočné piesne patria:

• IMT Smile - „Najkrajšie Vianoce“ (2010)
• Robo Opatovský vydal dokonca dva vianočné albumy.
• Peter Cmorik a Mirka Partlová - „Len tento deň“
• Skladby „Nesiem vám noviny“, „Do hory, do lesa, valasi“, „Nad Betlemom“, „Povedzte nám pastuškovia“ či „Prišli sme vám zvestovati“ spopularizovala známa speváčka ľudových piesní Darina Laščiaková.
• Albumy s vianočnými piesňami vydali aj skupina Tublatanka (album „Poďme bratia do Betlehema“ v roku 1993, ktorý vzbudil veľkú pozornosť vďaka rockovej úprave piesní „Poďme bratia do Betlehema“, „Povedzte nám pastuškovia“, „Narodil sa Kristus Pán“ či „Dobrý pastier sa narodil“), Robo Opatovský a Dara Rolins.
• Medzi najpopulárnejšie vianočné piesne na Slovensku patria aj: „Tři oříšky“ - Iveta Bartošová, „Sliby se maj plnit o Vánocích“ - Janek Ledecký, „Půlnoční“ - Václav Neckář a Umakart, „Vianočný čas“ - Emma Drobná, „Nech už nasneží“ - Miro Jaroš, Nela Pocisková, „Vianoce krásne sú“ - Mária Čírová, „Vánoce na míru“ - Ewa Farná, „Vánoční“ - Kryštof, Karel Gott.

História a Význam Vianočných Kolied

Pôvod kolied

Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. Samozrejme, v tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, kedy je nosným prvkom chytľavý refrén, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb. Na Slovensku medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň „Narodil sa Kristus Pán“ (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe.

„Tichá noc“ - celosvetový fenomén

Dodnes tou najznámejšou koledou nielen na Slovensku, ale aj po celom svete je „Tichá noc“ (v origináli „Stille Nacht“). Pieseň patrí k vianočným sviatkom už viac ako 200 rokov. Hoci táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Medzi tie najnovšie verzie patrí „Tichá noc“, ktorú v roku 2016 na svoj vianočný album nahral Miro Jaroš.

Pieseň „Tichá noc“ bola pôvodne napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu. V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný - kožené vaky na ňom prehrýzli myši a tak organista zahral iba na gitare. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde.

Na Slovensku sme ju do roku 1973 počúvali iba z rádia, v roku 1973 ju vydal slovenský Opus na vinylovom singli v interpretácii speváčky ľudových piesní Dariny Laščiakovej. Na B strane bola Mozartova pieseň „Uspávanka“ so slovenským textom O. Vždy pred Vianocami v reedícii vychádzala malá platňa aj v ďalších rokoch a predaj presiahol stotisícové náklady. Nechýbala snáď v žiadnej rodine, ktorá mala gramofón. Nostalgiou je aj cenový nápis na singli v podobe 14,- Kčs.

Svetové a České Vianočné Skladby

Americké vianočné tradície

V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve pesničky. Prvou je „White Christmas“, ktorú zložil skladateľ Irving Berlin, rodák z bieloruského Ťumenu. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. V rokoch 1958 až 1962 bodovala vždy v decembrovej americkej hitparáde. Odvtedy nahrali „Biele Vianoce“ desiatky spevákov, od Američana Pata Boona až po Karla Gotta či Berca Balogha, existuje viac ako 2000 rôznych verzií tejto skladby. Zaujímavá je aj verzia americkej folkovej dvojice Simon & Garfunkel, ktorú pod názvom „Seven O'Clock/Silent Night“ nahrali v októbri 1966. Ešte o pár rokov staršia ako „White Christmas“ je „Santa Claus Is Coming To Town“ (1934).

Britské vianočné hity

V prvej stovke britských bestsellerov od roku 1952 - zostavených podľa úspešnosti predaja - sa umiestnilo päť piesní s vianočnou tematikou. Prím má „Do They Know It's Christmas“ v podaní zoskupenia Band Aid, vydaná v decembri 1984. Autormi tohto projektu boli Bob Geldof, spevák skupiny Boomtown Rats a Midge Ure, gitarista a spevák skupiny Ultravox. Skladbu nahralo 36 umelcov, medzi nimi dievčatá zo skupiny Bananarama, Phil Collins, Boy George, Sting či Bono Vox. Výťažok z predaja bol určený na základnú materiálovú a potravinovú pomoc Etiópii a v marci 1985 prišla do tejto krajiny prvá zásielka pomoci z výťažku projektu.

Do prvej desiatky patrí aj verzia pesničky „Mary's Boychild“ diskotékovej formácie Boney M. z decembra 1978. Originálnu verziu nahral Američan Harry Belafonte v decembri 1957, aj táto verzia figuruje v prvej tridsiatke.

Treťou je „Last Christmas“ v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Tento hit z decembra 1984 bodoval v hitparáde paralelne s pesničkou zoskupenia Band Aid a predaj singlov prevýšil miliónovú hranicu. Tento hit vyniesol za 28 rokov Georgeovi Michaelovi ako autorovi hudby aj textu určite nemalú sumu na tantiemoch.

V decembri 1973 viedla anglický rebríček skladba „Merry Christmas Everyone“ glamrockovej skupiny Slade. Nahrali ju v New Yorku počas turné a predaj singlov prevýšil sumu milión kópií.

Úspešnou je aj pieseň „Happy Xmas (War Is Over)“ v podaní Johna Lennona. Bola prvou, ktorú John nahral v New Yorku. Vznikla v októbri 1971, keď iba mesiac predtým sa John presťahoval do USA. Singel vyšiel v Spojených štátoch v decembri 1971. V Británii bolo vydanie pozastavené do ďalšieho roka, údajne pre vydavateľské spory kvôli autorskej spoluúčasti Yoko Ono, a tak platňa vyšla na ostrovoch až 9. decembra.

České vianočné stálice

Zo spoločnej éry Čechov a Slovákov sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú pritom z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Pieseň „Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...)“ nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. Tá druhá je „Těšíme se na Ježíška“, ktorú v roku 1965 nahrali Lubomír Lipský, Jiří Malát a Trojanov detský zbor. Z novších je známa skladba „Sliby se maj plnit o Vánocích“ v podaní Janka Ledeckého. Najnovším hitom v susednej Českej republike aj na Slovensku je nový album „Bílé vánoce Lucie Bílé“. Po mesiaci od jeho vydania už prevýšil predaj 50.000 výliskov.

tags: #kazdy #den #budu #vraj #vianoce #rok