Druhá svetová vojna bola doposiaľ najstrašnejšou a najkrvavejšou vojnou v dejinách ľudstva. Tento globálny konflikt, ktorý trval dlhých 2 194 dní, zasiahol 62 štátov a priamo ovplyvnil životy približne 80 % vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie až 40 štátov, pričom sa bojovalo v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, ako aj v južnej a juhovýchodnej Ázii.
Príčiny a začiatok konfliktu
Korene vojny siahajú do napätia po prvej svetovej vojne, ktoré bolo umocnené chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou a následnou veľkou hospodárskou krízou. Nárast radikálnych ideológií, ako boli fašizmus v Taliansku a nacizmus v Nemecku, viedol k agresívnej územnej expanzii. Vojna sa oficiálne začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko.
V priebehu šiestich rokov zomreli desiatky miliónov ľudí. Podľa najnovších údajov zahynulo v konflikte približne 60 miliónov osôb, pričom pomer strát bol približne 1/3 vojakov a 2/3 civilistov. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí.
Ukončenie vojny v Európe
V Európe sa vojna skončila podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka. Prvý akt bol podpísaný 7. mája 1945 v Remeši, no kvôli absencii sovietskych predstaviteľov sa akt zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v Berlíne. Za Nemecko kapituláciu podpísali Wilhelm Keitel, Hans-Georg von Freiburg a Hans-Jürgen Stumpff; za víťaznú koalíciu Georgij Žukov (ZSSR), Carl A. Spaatz (USA), Arthur Tedder (Spojené kráľovstvo) a Jean de Lattre de Tassigny (Francúzsko).
Oficiálne sa boje v Európe skončili 8. mája 1945 o 23.01 h. Vzhľadom na časový posun bol v Sovietskom zväze za Deň víťazstva vyhlásený 9. máj. Definitívny koniec druhej svetovej vojny nastal až 2. septembra 1945 podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bitevnej lodi v Tokijskom zálive.
Delegations arrive at German Chancellery in Berlin for Ukraine talks
Účasť Slovákov v odboji
Účasť Slovákov a príslušníkov iných národností žijúcich na Slovensku v protifašistickom odboji má v novodobej histórii osobitné miesto. Slováci sa do bojov proti nacizmu zapojili rôznymi formami:
- V československých vojenských jednotkách sformovaných v zahraničí (Poľsko, Francúzsko, Veľká Británia, Blízky východ, ZSSR).
- V povstaleckej 1. československej armáde na Slovensku počas Slovenského národného povstania (SNP).
- V domácom partizánskom odboji.
Československé jednotky v zahraničí
Československé vojenské jednotky sa zúčastnili ústupových bojov v Poľsku a Francúzsku, podieľali sa na protivzdušnej obrane Veľkej Británie, bombardovacích náletoch na Nemecko a invázii do severného Francúzska. Na východnom fronte sa formoval 1. československý armádny zbor v ZSSR, ktorý po vstupe na územie Slovenska výrazne posilnila mobilizácia na oslobodených územiach.
| Jednotka | Pôsobisko | Hlavná činnosť |
|---|---|---|
| 1. čs. samostatná brigáda | ZSSR | Oslobodzovanie Ukrajiny a Slovenska |
| 1. čs. obrnená brigáda | Dunkerque | Blokovanie nemeckej posádky |
| Čs. letecké perute | Veľká Británia | Letecká bitka o Britániu, bombardovanie |
Dôsledky konfliktu
Po vojne došlo k zásadným zmenám v medzinárodnom usporiadaní. Európa bola rozdelená na dva bloky: západný (organizácia NATO) a východný (Varšavská zmluva). Vojna nezmazateľne zasiahla aj civilné obyvateľstvo, ktoré bolo vystavené nielen kobercovému bombardovaniu, ale aj rasovo motivovanej perzekúcii a holokaustu, ktorému padli za obeť milióny ľudí.