Katechizmus Katolíckej cirkvi: Prikázané sviatky a ich význam

Niektoré dni v živote človeka sú významnejšie ako iné. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa, kedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme prikázané sviatky.

Prikázané sviatky v živote katolíka

Pre katolíka je sviatočným dňom každá nedeľa v roku a prikázané sviatky. V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na celej svätej omši. Okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247).

Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na svätej omši v deň slávnosti. Cirkev zachováva Boží príkaz a ustanovuje veriacim „svätiť prikázané sviatky“ a „v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši.“ Vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.

História prikázaných sviatkov siaha do raných kresťanských čias, keď sa veriaci začali pravidelne stretávať na liturgických sláveniach, aby si uctili nielen Pánov deň - nedeľu, ale aj významné udalosti ako Narodenie Pána či Zmŕtvychvstanie. Dodržiavanie prikázaných sviatkov nie je len otázkou povinnosti, ale predovšetkým príležitosťou na prehĺbenie viery, modlitbu a účasť na Eucharistii.

Zoznam prikázaných sviatkov

Priblížime si zoznam prikázaných sviatkov, ako aj ďalších významných sviatkov v roku:

  • Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
  • Zjavenie Pána (Traja králi) - 6. januára
  • Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok (40. deň po Veľkonočnej nedeli)
  • Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo) - pohyblivý sviatok (štvrtok po sviatku Najsvätejšej Trojice)
  • Svätí Peter a Pavol, apoštoli - 29. júna
  • Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
  • Všetkých svätých - 1. novembra
  • Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
  • Narodenie Pána - 25. decembra

Vysvetlenie prikázaných sviatkov

Každý prikázaný sviatok má svoj špecifický význam a odkaz pre veriacich:

  • Slávnosť Panny Márie Bohorodičky (1. januára): V tento deň si Cirkev pripomína Pannu Máriu ako Bohom vyvolenú Matku Pána Ježiša Krista, Božieho Syna, ktorej zveruje celý nastávajúci rok.
  • Zjavenie Pána (6. januára): Tento sviatok zahŕňa v sebe tri skutočnosti: Ježiš sa zjavuje trom mudrcom, Ježiš je pokrstený v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej.
  • Nanebovstúpenie Pána (pohyblivý): Pán Ježiš na štyridsiaty deň po svojom zmŕtvychvstaní pred očami apoštolov a iných učeníkov odchádza k svojmu Otcovi do neba.
  • Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo, pohyblivý): Je to slávnosť, ktorou si Cirkev uvedomuje nesmierny poklad, ktorý je skrytý v Eucharistii.
  • Svätých Petra a Pavla, apoštolov (29. júna): Svätý Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. Obidvaja boli horliví kazatelia evanjelia. Petra ustanovil za hlavu Cirkvi sám Pán Ježiš a Pavol sa stal apoštolom pohanov. Obaja zomreli mučeníckou smrťou v Ríme okolo roku 67.
  • Nanebovzatie Panny Márie (15. augusta): Panna Mária, aj keď bola uchránená od každého hriechu, predsa musela podstúpiť smrť, ale bola aj s telom a dušou vzatá do neba.
  • Všetkých svätých (1. novembra): Cirkev v tento deň slávi pamiatku všetkých Božích svätých a svätíc, známych i neznámych.
  • Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8. decembra): Panna Mária bola pre zásluhy svojho Syna vopred uchránená od dedičného hriechu.
  • Narodenie Pána (25. decembra): Nikde vo Svätom Písme nenájdeme presný dátum narodenia Pána Ježiša Krista. Nepoznáme ani deň, ani mesiac, ba ani presný rok jeho narodenia. Cirkev však na základe tradície už oddávna slávi Ježišovo narodenie 25. decembra.
ilustrácia cirkevného kalendára s vyznačenými sviatkami

Ďalšie významné sviatky, ktoré nie sú prikázané

Okrem prikázaných sviatkov sú v liturgickom roku aj ďalšie dôležité dni, ktoré síce nie sú dňami záväznej účasti na omši, ale sú významné pre kresťanský život a spiritualitu:

  • Najsvätejšie meno Ježiš - 3. januára
  • Obetovanie Pána - 2. februára
  • Sv. Jozef, ženích Panny Márie - 19. marca
  • Zvestovanie Pána - 25. marca
  • Turíčny pondelok - (pohyblivý)
  • Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý)
  • Svätí Cyril a Metod - 5. júla
  • Narodenie Panny Márie - 8. septembra
  • Sedembolestná Panna Mária - 15. septembra
  • Sv. Štefan, prvý mučeník - 26. decembra

Pohyblivé sviatky

Mnohé z významných sviatkov v Katolíckej cirkvi sú pohyblivé, čo znamená, že ich dátum sa každý rok mení v závislosti od dátumu Veľkej noci. Medzi pohyblivé sviatky patria:

  • Popolcová streda
  • Kvetná nedeľa
  • Veľký piatok
  • Veľkonočná nedeľa
  • Veľkonočný pondelok
  • Nanebovstúpenie Pána (40. deň po Veľkej noci)
  • Zoslanie Ducha Svätého (Turíce)
  • Sviatok Najsvätejšej Trojice
  • Najsvätejšie Kristovo Telo a Krv (Božie Telo)
  • Najsvätejšie Srdce Ježišovo

Cesta katolíckym liturgickým rokom

Povinnosti veriacich a rešpektovanie sviatkov

Katechizmus Katolíckej cirkvi pripomína: „Starý (zjavený) zákon je prvou fázou zjaveného zákona. Jeho morálne predpisy sú zhrnuté v desiatich prikázaniach. Prikázania Desatora kladú základy povolania človeka stvoreného na Boží obraz. Zakazujú, čo sa protiví láske k Bohu a k blížnemu, a predpisujú, čo je pre ňu podstatné.“ Boží ľud už od čias Mojžišovho zákona poznal stanovené sviatky, počnúc Veľkou nocou (Paschou), aby si pripomínal obdivuhodné skutky Boha Spasiteľa, vzdával mu za ne vďaky, udržiaval na ne spomienku a učil nové generácie prispôsobovať im ich správanie.

Nedeľný kult spĺňa morálny príkaz Starej zmluvy, z ktorého preberá rytmus a ducha tým, že každý týždeň oslavuje Stvoriteľa a Vykupiteľa vlastného ľudu. Nedeľná Eucharistia je základom celého kresťanského konania a potvrdzuje ho. Tí, čo si vedome a dobrovoľne neplnia túto povinnosť, dopúšťajú sa ťažkého hriechu. Účasť na spoločnom slávení nedeľnej Eucharistie je svedectvom príslušnosti ku Kristovi a jeho Cirkvi a vernosti voči nim. Veriaci tak dosviedčajú svoje spoločenstvo vo viere a láske. Spoločne vydávajú svedectvo o Božej svätosti a o svojej nádeji na spásu. Vzájomne sa posilňujú pod vedením Ducha Svätého.

Práca a odpočinok počas sviatkov

Ako Boh „v siedmy deň odpočíval od všetkých diel“ (Gn 2, 2), aj ľudský život má svoj rytmus práce a odpočinku. Rodinné potreby alebo veľká spoločenská užitočnosť sú oprávnenými dôvodmi na ospravedlnenie od zachovania príkazu o nedeľnom odpočinku. Veriaci však majú dbať na to, aby oprávnené ospravedlnenia neviedli k návykom, ktoré by škodili náboženstvu, rodinnému životu alebo zdraviu.

Kresťanská nábožnosť už tradične venuje nedeľu dobrým skutkom a pokorným službám chorým, telesne postihnutým a starcom. Kresťania majú svätiť nedeľu aj tým, že svojej rodine a svojim blízkym venujú čas a starostlivosť, ktoré im ťažko môžu venovať v iných dňoch týždňa. Nedeľa je aj dňom premýšľania, ticha, vzdelávania sa a meditácie, čo všetko prospieva rastu vnútorného a kresťanského života.

Svätiť nedele a sviatky vyžaduje spoločné úsilie. Každý kresťan sa má vyhýbať tomu, aby bez potreby ukladal iným to, čo by im prekážalo zachovať deň Pána. Ak zvyklosti (šport, pohostinské služby atď.) a spoločenské povinnosti (verejné služby atď.) vyžadujú od niektorých ľudí nedeľnú prácu, každý si má zodpovedne vyhradiť dostatočný čas na zotavenie. Veriaci majú s umiernenosťou a láskou dbať na to, aby sa vyhli výčinom a násilnostiam, ktoré niekedy vznikajú pri masových zábavných podujatiach.

Pri rešpektovaní náboženskej slobody a spoločného dobra všetkých sa kresťania majú pričiniť o to, aby nedele a prikázané cirkevné sviatky boli zákonom uznané za sviatočné dni. Kresťania majú dávať všetkým ľuďom verejný príklad modlitby, úcty a radosti a obhajovať svoje tradície ako cenný prínos k duchovnému životu ľudskej spoločnosti. Ak zákonodarstvo krajiny alebo iné dôvody zaväzujú ľudí pracovať v nedeľu, nech sa aj napriek tomu prežíva tento deň ako deň nášho vyslobodenia.

tags: #katechizmus #katolickej #cirkvi #prikazany #sviatok