Ružomberok si v tomto roku pripomína významné jubileum - 700 rokov od udelenia mestských výsad, ktoré sa udialo v roku 1318. Toto magické, okrúhle číslo značí sedem storočí od chvíle, keď sa z osady stal plnohodnotný mestský útvar s vlastnými právami a samosprávou. Pri tejto príležitosti mesto Ružomberok a jeho organizácie pripravili bohatý program osláv, ktorý prebiehal počas celého jubilejného roka.
História vzniku mesta a udelenia výsad
Dejiny vzniku mesta Ružomberok siahajú hlbšie do minulosti, než len k udeleniu mestských výsad v roku 1318. Archeologické nálezy svedčia o slovanskom osídlení územia už v 10. až 12. storočí. Po pripojení Liptova k Uhorskému kráľovstvu v závere 12. storočia sa celé územie stalo kráľovským majetkom. Kráľ Ondrej II. v roku 1233 daroval časť kráľovskej pôdy po oboch stranách rieky Revúcej pred jej vtokom do Váhu svojim verným. Tento pozemok, obrábaný jedným záprahom, nazývaný poplužie, svedčí o prítomnosti ľudí a obrábaní pôdy na tomto území už pred rokom 1233.
Predpokladá sa, že v blízkosti dediny Revúcej bol vybudovaný kláštor mníšok svätej Dominiky, ktorý však nezasahoval do civílneho života obyvateľstva. Slovenský názov rieky Revúca, pochádzajúci od "revania" vody, tiež dokladá rané osídlenie.
Územie dnešného Ružomberka sa nachádzalo na strategicky dôležitej križovatke ciest zo Zvolena na sever do Poľska a pozdĺž Váhu od západu na východ. Synovia a vnuci miestneho zemana Hudka - Miloslav, Ladislav a Dominik - sa snažili túto zem zaľudniť. V roku 1274 požiadali kráľa Ladislava o povolenie ťažiť drevo z kráľovského lesa, ktorý susedil s ich majetkom na západnej strane rieky Revúcej. Kráľ im povolil užívať les v dĺžke ich majetku, ktorý sa rozprestieral na kopcovitom teréne dnešného Námestia A. Hlinku, kalvárie a cintorína. Existencia dediny Revúca je potvrdená zápisom z roku 1288, kedy ju Hudkovci predali bratom Ivčovi a Ďurkovi, praotcom rodu Kubínyovcov. V tom čase bol les na kopcovitom teréne neobývanou plochou, ktorá sa po vyťažení dreva zarástla náletmi a divými ružami.
V polovici 13. storočia utekali poddaní z Liptova pred vpádmi Tatárov (1241). Po roku 1270 kráľ prikázal pôvodnému obyvateľstvu vrátiť sa a na opustené územia umožnil príchod novým osadníkom - hosťom, ktorým sľúbil štedré privilégiá. Ružomberok, ležiaci v hornatej krajine, sľuboval možnosti ťažby drahých kovov. Od roku 1233 patrilo územie po oboch stranách Revúcej pri sútoku s Váhom súkromným majiteľom, na ktorom už stála dedina Revúca. Nemeckí hostia sa mohli usadiť na západ od Revúcej pri Váhu (kde hrozili záplavy) alebo na kopci nad dedinou. Predpokladá sa, že sa rozhodli vystavať svoju dedinu priamo na hore. Tu vybudovali obydlia, trhovisko a kostolík. Názov mesta Ružomberok (pôvodne Rosumberg) je podľa tradovanej povesti odvodený od množstva kvitnúcich kríkov poľných ruží, ktoré videli na vyrúbanom kopci pri príchode na miesto svojej budúcej dediny. V roku 1288 sú pri odpredaji dediny Revúca (possessio Rovche) uvedení aj susedia: na východnej strane dedina Gothal a na juhu zem synov Bočka. Na polceste medzi Revúcou a Gothalom bol na vyvýšenine postavený kostolík Všetkých svätých, datovaný do poslednej tretiny 13. storočia.
Presný rok príchodu nemeckých kolonistov nie je známy, mohlo to byť v rokoch 1280-1290 alebo na začiatku 14. storočia. Títo banícki odborníci na prácu s kameňom si postavili svoje rímsko-katolícke príbytky a kostol s nízkou vežou. Prvá zmienka o kostole sv. Ladislava pochádza z roku 1312. V čase udelenia mestských výsad v roku 1318 už kostol stál.
V roku 1325 zvolenský župan magister Donč vymenil dedinu Revúcu s majetkami za Vyšný Kubín a pričlenil ju k Ružomberku. Obyvatelia dediny pod horou boli pripojení k ružomberskej fare. Predpokladá sa, že na juh od Ružomberka na území synov Bočka už v druhej polovici 13. storočia existovala obec (dnešný Biely Potok), nakoľko v rokoch 1332-1335 tu existoval kostol sv. Mikuláša.
Dôležitú úlohu v dejinách Ružomberka zohral aj magister Donč, župan zvolenský a liptovský. Získal si dôveru kráľa Karola Róberta v bitke pri Rozhanovciach (1312) a za svoje služby mu kráľ Karol Róbert v roku 1315 daroval hrady Sklabiňa a Likava s panstvami. V mene kráľa daroval časti zeme a majetky, pričom obec Revúca bola jedným z takýchto darov.
Dňa 15. júla 1318 bola na žiadosť magistra Donča ostrihomským arcibiskupom Tomášom v Budíne vydaná výsadná listina, ktorá udelila ružomberským mešťanom (civibus seu hospitibus de Rosumberg) také privilégiá, aké požívali mešťania z Nemeckej Ľupče. Títo si mohli voliť richtára, vlastného farára, slobodne poľovať a rybárčiť mimo rieky Váh. V roku 1340 kráľ Karol Róbert potvrdil a doplnil výsady Ružomberka, vymedzil chotár mesta a od tých čias sa Ružomberok vyvíjal ako slobodné kráľovské mesto až do konca 14. storočia.
Napriek niektorým historickým pochybnostiam o pravosti listiny (napr. od Hyroša, Varsika), jej platnosť potvrdzuje fakt, že kráľ Karol Róbert ju v roku 1340 potvrdil a doplnil. Aj keď originál listiny sa nezachoval, existuje viacero jej prepisov. Výsady sa primárne uplatňovali pre prevažne nemeckých mešťanov žijúcich na kopci, nie pre slovenských obyvateľov z Podhoria, čo viedlo k sporom o úžitok z výsad. Do týchto sporov musel zasiahnuť kráľ Ľudovít mandátom z 10. júla 1376.
Súčasťou osláv 700. výročia bolo aj pripomenutie si 25. výročia zápisu Vlkolínca do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Vlkolínec včera a dnes je názov putovnej výstavy, ktorá zachytáva históriu a súčasnosť tejto unikátnej pamiatky.
Oslavy 700. výročia v Ružomberku (2018)
Jubilejný rok 2018 bol v Ružomberku plný podujatí, ktoré pripomínali 700. výročie udelenia mestských výsad. Oslavy odštartoval tradičný Mestský ples v sobotu 20. januára, ktorý bol spojený s uvítaním jubilejného roka. Ples, ktorého sa zúčastnilo vyše 220 ľudí, bol označený za najlepší v doterajšej histórii mesta, s vystúpeniami ako Orchester Gustáva Broma, džezové duo Blue Sense či Modern Talking Revival.
Primátor Igor Čombor zdôraznil, že mesto pripravuje mnohé podujatia, ktoré presiahnu hranice mesta či regiónu, vrátane medzinárodných Delfských hier a cyklistických pretekov Okolo Slovenska, ktorých druhá etapa odštartovala práve v Ružomberku.
Podujatia organizované v rámci osláv zahrňovali:
- Výstava Milana Adamčiaka: Od 15. februára do 15. apríla sa v Galérii Ľudovíta Fullu konala výstava tvorby umelca s udelením ocenenia Cena mesta Ružomberok in memoriam.
- Ružomberok Open 2018: Medzinárodná súťaž v štandardných a latinskoamerických tancoch.
- 32. Ružomberský jarmok: 1. a 2. júna sa na Hlinkovom námestí uskutočnil dvojdňový program osláv 700 rokov mesta. Jarmok je označovaný za najväčšie podujatie roka.
- Festival športu: Od 4. do 9. júna prebiehal v rôznych športoviskách mesta s cieľom spopularizovať pohyb, najmä u detí.
- KorýtkoFest: Zážitkové podujatie na záver prvého polroka aktivít, ktoré zahŕňalo kultúrny program, jazdu historickým vlakom a spoločnú jazdu bicyklom do Korytnice.
- Medzinárodné cyklistické preteky Okolo Slovenska: Druhá etapa pretekov s účasťou profesionálnych tímov odštartovala 14. septembra pred Mestským úradom.
- Poďakovanie za úrodu: Tradičné podujatie organizované Liptovským múzeom, ktoré sa uskutočnilo 23. septembra vo Vlkolínci.
- Potulky Ružomberkom: Sprievodcovská služba venovaná Svetovému dňu cestovného ruchu 27. septembra, ktorá predstavila mesto z inej perspektívy.
- Ukončenie cyklistickej sezóny na Cyklokorytničke: Stretnutie fanúšikov cyklistiky na populárnej trase.
- Lampiónový sprievod sv. Martina: Rodinná akcia s charitatívnym rozmerom, spojená so zbierkou pre potravinovú banku.
- Silvester 2018: Sériu podujatí spojených so 700. výročím uzavrela oslava Nového roka v réžii Kultúrneho domu Andreja Hlinku v Parku Š. N. Hýroša.
Dni mesta Ružomberok 2018 boli výrazne bohatšie ako po minulé roky, s viac ako 110 podujatiami počas dvoch mesiacov, ktoré oficiálne začali stavaním mája v Parku Š. N. Hýroša.
Mesto financovalo mnohé z týchto podujatí priamo z rozpočtu, prostredníctvom dotácií, spolupráce s OOCR Region Liptov alebo ako partner iných akcií. Spolu s 25. výročím zápisu Vlkolínca do UNESCO, tvorili tieto udalosti komplexný obraz kultúrneho a spoločenského života mesta.
Myšlienkou osláv, ako ju formulovala Gabriela Demčáková z oddelenia regionálnej politiky MsÚ, bolo zapojiť najrôznejšie oblasti ľudskej aktivity, žánre, štýly, umenie, šport a remeslá. Spájaním týchto prvkov sa mal dosiahnuť kompaktný, estetický celok súboru podujatí viažucich sa k jubileu.
Ružomberský hlas a jeho vzťah k výročiu
Noviny Ružomberský hlas, najstaršie stále vychádzajúce médium v regióne, začali písať svoju históriu v roku 1968 ako časopis Komisie osláv 675. výročia udelenia mestských výsad. Vtedy oslavovali 650. výročie (1318-1968). Po politických zmenách boli obnovené v roku 1990 a odvtedy vychádzajú ako noviny mesta a regiónu. Od roku 2004 nesú podtitul „noviny vášho domova“.
V roku 2018 si Ružomberský hlas pripomenul 50. výročie svojho prvého vydania (27. februára 1968), ktoré sa zhodou okolností konalo pri príležitosti 650. výročia udelenia mestských výsad. V súvislosti s 700. výročím udelenia mestských výsad, Ružomberský hlas pripomínal rôzne kultúrne, spoločenské a športové osobnosti spojené s mestom, pričom sa osvrťoval aj na históriu vydávania novín v kontexte výročí mesta.
