Koledovanie je hlboko zakorenenou súčasťou slovenskej kultúry, ktorá v nás odkrýva prajnosť voči druhým a túžbu po dobrote. Hoci sa pod pojmom „koleda“ zvyčajne predstavuje tradičný vinš, ktorý sa spieva, hovorí či recituje v predvianočnom a vianočnom období, toto slovo v sebe skrýva omnoho viac. Označuje aj typickú obchôdzku po domoch, počas ktorej koledníci spievajú a vinšujú, ako aj samotnú odmenu, ktorú si za svoje vystúpenie odnášajú.
Význam a regionálne názvy koledovania
Koledovanie má nielen mnoho významov, ale aj rozmanité názvy. V niektorých regiónoch je známe ako polazovanie, vinšovanie či chodenie s hviezdou alebo betlehemom. Dôležitým momentom bolo prijatie koledníkov vo vlastnom dome, pretože návšteva bola vnímaná ako posvätenie priestoru. Skupiny koledníkov vznikali v minulosti prirodzene - združili sa kamaráti, spolužiaci či rodinní známi, pričom táto úloha náležala prevažne mužom a mladým chlapcom.
Historické korene a premena zvykov
Pôvod koledovania siaha stáročia do minulosti. Pre starých Slovanov znamenal deň zimného slnovratu (21. december) nový začiatok v živote aj v hospodárstve. Tento staroslovanský sviatok, známy ako Kračún, bol sprevádzaný obradmi, pri ktorých sa pálili kmene či pálila celá noc. S príchodom kresťanstva sa však koledovanie zmenilo: jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stalo radostné ohlasovanie narodenia Krista a témy kolied začali vychádzať z biblických predlôh.
Astronomické súvislosti a ludrovský unikát
Na Slovensku existujú stavby, ktoré vykazujú astronomické súvislosti spojené s týmto obdobím. Jednou z nich je Kostol všetkých svätých v Ludrovej. V období zimného slnovratu slnko svieti cez okno priamo na triptych, ktorý osvetľuje po celý čas adventu. Tento najstarší kostol Liptova je unikátnym kultúrnym dedičstvom.
Formy vianočných hier a obchôdzok
Najstaršie záznamy o vianočných hrách pochádzajú z 15. storočia z miest ako Bratislava, Banská Štiavnica či Bardejov. Mladí ľudia v maskách svätých či pastierov chodili po domoch a hrali krátke divadelné scénky. Zvláštnym druhom obchôdzok je trojkráľové koledovanie, ktoré sa spája s príbehom troch mudrcov z východu.
| Sviatok | Typický zvyk |
|---|---|
| Štedrý deň | Vinšovanie hojnosti, prinášanie „polazníkov“ |
| Traja králi | Označovanie dverí nápisom G+M+B, koledná obchôdzka |
| Lucia | Výnimka, kedy boli medzi koledníkmi vítané aj dievčatá |
Odkaz vinšov a ich magický význam
Vinše mali v minulosti magicko-prosperitnú funkciu. Dominuje v nich princíp priania prospechu, ochrany a bohatstva - napríklad „Vinšujem vám na Vianoce, aby ste mali štyri ovce, štyri barany, to je kŕdeľ neslýchaný“. Pre gazdiné bol vinš darom, ktorý zvyčajne odmenili miskou koláčov alebo drobným peniazom.
Tradičné vianočné koledy - Tradičný zbor Pokojná vianočná hudba a atmosféra
Koledovanie v súčasnosti
Napriek tomu, že koledovanie v niektorých väčších mestách ustupuje do formy jednoduchých vinšov v kruhu rodiny, mnohé obce si dodnes udržiavajú typické hrané obchôdzky. Koledovanie prináša radosť, súdržnosť a otvára dvere domácností, ktoré sa čoraz viac odcudzujú okoliu. Či už ste veriaci, alebo nie, tento zvyk hovorí o ľudskej prajnosti a láske, ktorá pretrváva po celé generácie.
tags: #pozdravy #pri #koledovani