Pripomienka historických udalostí a pietne akty na Slovensku

Slovensko si pravidelne pripomína kľúčové historické udalosti, ktoré formovali jeho osud. Pietne akty, kladenie vencov a spomienkové podujatia sú dôležitou súčasťou udržiavania historickej pamäte a preukazovania úcty obetiam a účastníkom bojov za slobodu a demokraciu. Medzi takéto udalosti patria najmä výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 a Slovenské národné povstanie (SNP) v roku 1944.

Spomienka na tragické udalosti z 21. augusta 1968 v Poprade

V Poprade sa každoročne koná spomienková akcia venovaná tragickým udalostiam z 21. augusta 1968, ktorú pripravuje Svetové združenie bývalých politických väzňov (ZBPV). V rámci tejto akcie boli položené vence a kvetiny k pamätníku za účasti Čestnej stráže príslušníkov ozbrojených síl SR.

Medzi zúčastnenými boli viacerí významní predstavitelia:

• Minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď
• Poslanci NR SR za OĽaNO Jana Majorová Garstková a Kristián Čekovský
• Prednosta Okresného úradu v Poprade Jozef Bednár
• Prednosta Okresného úradu v Kežmarku Vladimír Škára
• Starostka obce Hôrka Helena Mihalčinová
• Viceprimátor mesta Poprad Štefan Pčola
• Zúčastnení poslanci Mestského zastupiteľstva v Poprade
• Zástupca Ústavu pamäti národa Ján Endrődi
• Bývalý predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák
• Príbuzní rodiny Jozefa Bonka
• Za Svetové združenie bývalých politických väzňov (ZBPV) František Bednár

Kladenie vencov bolo ukončené hymnami Slovenskej a Českej republiky. V príhovoroch vystúpili minister obrany Slovenskej republiky Jaroslav Naď, viceprimátor mesta Poprad Štefan Pčola, Ján Endrödi z ÚPN, bývalý predseda ÚPN Ondrej Krajňák, člen výboru SZBPV Štefan Lazorišák z Košíc a predseda SZBPV František Bednár. Štefan Lazorišák informoval o projekte centrálneho pamätníka obetiam okupácie v Košiciach.

Historické súvislosti a obete okupácie Československa v roku 1968

Snahu reformných komunistov na čele s Alexandrom Dubčekom o neutralitu a spravodlivejšiu a slobodnejšiu spoločnosť s ľudskou tvárou ukončila najväčšia vojenská operácia od skončenia 2. svetovej vojny s názvom Dunaj. Tento bezprecedentný akt porušenia štátnej suverenity a medzinárodného práva si Sovieti zabezpečili ešte pred inváziou tzv. To isté postihlo Československo v roku 1968.

Okupácia Československa bola výsledkom dohody o rozdelení Európy na Postupimskej konferencii. Západné mocnosti znova len verbálne protestovali. Po 30 rokoch sa tak opäť zopakovala vierolomnosť vlastných spojencov bývalého Československa. Korene augustových udalostí totiž siahajú k Mníchovskej zrade v roku 1938, kedy spojenci Francúzsko a Veľká Británia obetovali Československo nacistovi Hitlerovi a fašistovi Mussolinimu. Keby nebol Mníchov, neboli by ani dohody o rozdelení sfér vplyvu na Jalte a Postupime a následne by nebol ani február 1948 a august 1968. Mníchovom sa v podstate začala najstrašnejšia svetová vojna, ktorej sa vtedy ešte dalo zabrániť. Obetovaním Československa sa mier nezachránil, ale naopak, boli to práve československé tanky a zbrane, ktoré po vzdaní sa bez jediného výstrelu a úteku Beneša do Londýna pomohli Hitlerovi poraziť za 6 týždňov Francúzsko a obsadiť takmer celú Európu.

Sovietsky zväz ako víťazná mocnosť v Druhej svetovej vojne si mohol dovoliť iba toľko, čo mu povolili spojenci. Z Československa, ktoré kedysi patrilo medzi 10 priemyselne najvyspelejších štátov sveta, sa na rozdiel od vojnou zničeného porazeného Nemecka nestal prosperujúci štát, hoci malo k tomu všetky predpoklady, vrátane vojnou nezničeného priemyslu a nálezísk uránu, ale postupne ekonomicky stagnujúci satelit Moskvy.

Tieto historické fakty len potvrdzujú, aké dôležité je mať vo vedení štátu politické osobnosti a štátnikov s odvahou, ktorým nejde o osobný prospech, ale dokážu sa obetovať pre blaho a prospech svojho národa. Tragédiou Slovenska je, že najväčšie osobnosti ako M. R. Štefánik a Alexander Dubček tragicky zahynuli za dodnes neobjasnených okolností. Sú výročia, ktoré sa pripomínajú s veľkou pompou ako štátne sviatky alebo pamätné dni. 21. august 1968 však na Slovensku, na rozdiel od Českej republiky, medzi ne nepatrí.

Pamätník v Poprade, odhalený 21. augusta 2002, je na Slovensku stále jediný so štatistikou obetí, aktuálnej v tom čase, a popisom tragických udalostí, ktoré poznamenali osud našej krajiny a jej občanov. V tejto smutnej štatistike však chýbajú aj iné zabudnuté obete. Už na jar 1969 sa začali objavovať letáky, ktoré vyzývali občanov k štrajkom a demonštráciám. Vládnuci režim vyčlenil špeciálne jednotky armády a Ľudových milícií, ktoré dostali náležitú výzbroj - obušky, štíty, vrhače slzných granátov. Režim sa pripravoval ako na občiansku vojnu.

Samotný Husák na porade hlavného štábu Ľudových milícií avizoval, že každý protest komunisti nemilosrdne rozbijú, nech by to stálo čokoľvek. Týmto realizoval plán Kominterny z Moskvy, aby sa Slovensko pričlenilo k Sovietskemu zväzu. Potvrdzuje to Husákova správa z júla 1944 určená na rokovanie v Moskve, v ktorej odporúča, aby sa Slovensko stalo súčasťou Sovietskeho zväzu, nepravdivo v nej uviedol, že 70 percent Slovákov by hlasovalo za pripojenie k ZSSR.

Priebeh protestov a represie v roku 1969

Protesty k výročiu okupácie sa začali na pražskom Václavskom námestí už 16. augusta a každý deň ich pribúdalo. 20. augusta prišlo toľko ľudí, že zrážky v uliciach medzi Václavským a Staromestským námestím trvali až do polnoci. Proti obuškom, slznému plynu a vodným delám sa demonštranti bránili hádzaním kameňov a stavaním barikád. Nakoniec demonštrantov rozohnala až armáda.

Protesty kulminovali v deň výročia okupácie. V desiatkach závodov sa konali manifestačné štrajky, niekoľko podnikov prerušilo prácu a Václavské námestie bolo už na poludnie plné. Po tom, čo poriadkové sily námestie vyprázdnili a uzavreli, sa strety preniesli do okolitých ulíc. Demonštrantov rozohnala až v neskorých večerných hodinách opäť armáda za pomoci tankov. Ľudia demonštrovali aj v Mladej Boleslavi, Liberci, Ústí nad Labem, Bratislave a v ďalších mestách.

Tragický priebeh mali protesty v Brne, kde povolali armádu. Výsledkom zásahu bolo osem postrelených a dvaja mŕtvi - osemnásťročná Dana Muzikářová a dvadsaťsedemročný Stanislav Valehrach. Proti demonštrantom bolo celkom nasadených okrem jednotiek VB a oddielov ministerstva vnútra aj 20-tisíc vojakov a 27-tisíc príslušníkov milícií. Krvavé zásahy legalizovalo Federálne zhromaždenie 22. augusta tzv. pendrekovým zákonom, ktorý platil do 31. decembra 1969 a umožnil zadržať zatknutých až 21 dní, zvýšiť trestné sadzby, vyhadzovať ľudí z práce a študentov zo škôl.

Je smutné, že armáda, ktorá za 100 rokov od čias Štefánikom vedených československých légii nikdy nebojovala a ktorá bez odporu odovzdala zbrane nacistickým okupantom a jej vojaci, ktorí chceli bojovať, odchádzali do iných armád, bola zneužitá komunistami a jej najväčšie nasadenie bolo v auguste 1969 za použitia ostrej munície proti vlastným občanom. Nasadenie armády a ozbrojených zložiek proti vlastným občanom v auguste 1969 je rovnakým zločinom ako vraždenie civilistov príslušníkmi POHG ešte aj v čase krátko pred koncom 2. svetovej vojny. Rozdiel je len v tom, že Tisova vláda kolaborovala s nacistickým Nemeckom a Husákov režim s neostalinistickým Sovietskym zväzom. Považujeme za urážku obetí okupácie snahy o označovanie Gustáva Husáka za vlastenca a jednu z najvýznamnejších slovenských osobností 20. storočia. Z úcty aj k týmto zabudnutým obetiam by sme preto nemali zabúdať na udalosti z 21. augusta 1968. Česť ich pamiatke!

Ústredný pamätník obetiam okupácie v Košiciach

Pri príležitosti 52. výročia invázie vojsk Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 bol predstavený návrh inštalácie Ústredného pamätníka obetí okupácie 21. augusta 1968 na území Slovenskej republiky v Košiciach. Tento návrh vychádza zo skutočnosti, že Košice boli najviac zasiahnuté inváziou vojsk Varšavskej zmluvy z leta 1968 v našom štáte.

Do konca októbra 1968, dátumu odsunu okupačných vojsk, trvale ostávali iba vojská Sovietskej armády, čo malo za následok 11 obetí a asi 200 ťažko a ľahšie zranených. Pamätník by preto symbolicky pripomínal všetky tragické udalosti súvisiace s týmto vojenským incidentom, ktoré sa odohrali na našom území, kde Košice zaplatili najvyššiu daň na životoch. Mal by pripomínať boj za slobodu a demokraciu pre budúce generácie občanov Slovenska, ktoré nepoznali obdobie komunistického režimu, kde sloboda prejavu, zhromažďovania, cestovania a vlastného názoru nebola samozrejmosťou a bola potlačená nasilu inváznymi vojskami.

Plánované umiestnenie Ústredného pamätníka obetí augustovej okupácie 1968 na Slovensku v Košiciach je preto lokalizované do priestorov malého parčíka, návrh za košickým Jumbo centrum, aby bol vhodným miestom aj na verejné zhromaždenia a mítingy súvisiace s týmito udalosťami do budúcna. Parčík by sa mohol symbolicky nazvať Parkom Slobody, čím by sme si uctili najvyššiu hodnotu spoločenského života, ľudských práv a obetí, ktoré padli za jej zachovanie pre ďalšie generácie. Jeho inštalácia sa odhaduje v roku 2021 pri najbližšom výročí pripomienky augustovej okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968. Projekt sa realizuje v spolupráci so Svetovým združením bývalých politických väzňov, mestskou časťou Košice-Staré Mesto, Košickým samosprávnym krajom a Mestom Košice. Rokovanie je v konaní. Objekt Ústredného pamätníka obetí okupácie bol navrhnutý v Košiciach 18. marca 2020.

Obete sebaupálenia na protest proti okupácii (1968-1969)

V reakcii na okupáciu Československa a nástup normalizácie sa v rokoch 1968 a 1969 odohrali tragické činy sebaupálenia, ktoré mali byť výrazom krajného protestu a zúfalstva. Tieto obete sú symbolmi boja proti neslobode.

• Ryszard Siwiec (†12. september 1968)

  Celkom prvým, kto si vzal život hroznou smrťou upálením v súvislosti s vpádom vojsk Varšavskej zmluvy do ČSSR, bol prekvapivo Poliak Ryszard Siwiec. Ten sa nedokázal zmieriť s tým, že Poľsko, ako súčasť Varšavskej zmluvy, vtrhlo do Československa. Jeho čin plánoval tak, aby ho videlo čo najviac ľudí. V septembri 1968, počas veľkých osláv dožiniek na varšavskom Štadióne desaťročia, na seba vylial fľašu s horľavinou a zapálil. V bolestiach a plameňoch vykrikoval dôvody svojho konania, hoci v konečnom dôsledku si ho ani nevšímalo všetkých zhruba 100 000 návštevníkov. Našli sa pri ňom letáky, ktoré jeho čin vysvetľovali. Udalosť je zachytená aj na video, ktoré nie je vhodné pre slabšie povahy. Jeho akt a aj smrť neboli nikde uvedené. Vyšla na povrch až pár mesiacov po čine Jána Palacha. Politickej moci sa to podarilo ututlať, nie však pred vysielaním Rádia Slobodná Európa.

• Jan Palach (†19. január 1969)

  Český študent histórie Jan Palach mal 20 rokov. Svoj čin dôkladne pripravoval. Napísal pred ním totiž niekoľko listov, kde to, čo pripravoval, odôvodnil. Jeho smrť spôsobila viacero demonštračných aktivít a nepokojov.

• Josef Hlavatý (†25. január 1969)

  Dňa 20. januára 1969 sa okolo ôsmej hodiny večer na Dukelskom námestí (dnešné Námestie T. G. Masaryka) v Plzni polial petrolejom a zapálil 25-ročný pivovarský robotník Josef Hlavatý.

• Jan Zajíc (†25. február 1969)

  Zajíc nadšene vítal snahy o uvoľnenie socializmu, preto ťažko niesol okupáciu. Po Palachovom upálení bol jedným z tých, ktorí držali protestnú hladovku. V deň osláv výročia komunistického prevratu 25. februára prišiel na Václavské námestie a zhruba o 13:30 sa polial horľavinou. Pri dome číslo 39 sa zapálil, ale nedokázal horiaci prejsť až do stredu námestia, pretože zomrel veľmi rýchlo.

• Evžen Plocek (†4. apríl 1969)

  Málo známy prípad upálenia na protest proti okupačným vojskám a normalizačnej politike pochádza z českej Jihlavy. Na Veľký Piatok 4. apríla 1969 na miestnom hornom námestí, posilnený alkoholom, polial svoje telo práve kúpeným riedidlom a pred sídlom strany ho zapálil. Odhodil predtým ešte letáky, v ktorých odkazoval na heslá z vtedy nedávno zrušeného časopisu Politika. Za jeho rakvou potom kráčalo až 5 000 ľudí, vrátane miestneho výboru KSČ. Po nástupe normalizácie však už ľudia zabúdali, že sa zúčastnili tohto pohrebu. Museli. Taktiež médiá o jeho čine informovali len veľmi krátko a po niekoľkých dňoch vôbec. Zmienka sa oživila až o niekoľko rokov neskôr. Jeho čin dodnes pripomína len pamätná tabuľa na námestí v Jihlave. Vyšetrovanie neskôr prinieslo niekoľko nejasností.

• Michal Lefčík (†11. apríl 1969)

  Slovenský vojak Michal Lefčík, pôvodne zo Sečovskej Polianky, sa upálil na protest proti okupácii ČSSR v Košiciach. Stalo sa to na Námestí osloboditeľov. Svoj názov pritom námestie získalo po sovietskych vojakoch, nie však pre súvislosti z 21. augusta 1968, ale pre ťaženie a oslobodenie od Nemcov počas II. svetovej vojny.

Slovenské národné povstanie (SNP): Význam a historický prehľad

Slovenské národné povstanie (SNP) bolo ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny a malo zásadný význam pri obnove Československa. Od vypuknutia SNP uplynulo vo štvrtok 29. augusta už 69 rokov.

Priebeh a kľúčové udalosti

• Jar 1944: Na Slovensku silnelo partizánske hnutie.
• Marec 1944: Prezident Edvard Beneš z londýnskeho exilu poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Golian sa stal veliteľom Vojenského ústredia - ústredného orgánu príprav povstania v slovenskej armáde, ktoré utvorili v apríli v Banskej Bystrici.
• 20. júl 1944: Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu a hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.
• August 1944: Situácia vyvrcholila príchodom nacistickej armády, ktorú na jeho územie povolal prezident Jozef Tiso.
• 29. august 1944 (dopoludnia): Nemecké vojská a policajné jednotky začali obsadzovať Slovenskú republiku. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla ozbrojený odpor - začalo sa Slovenské národné povstanie. Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.
• 30. august: Z banskobystrického vysielača začal vysielať Slobodný slovenský vysielač.
• Posledný augustový deň: Nemecké okupačné vojská odzbrojili Východoslovenskú armádu, ktorá mala byť kľúčovou zložkou povstania.
• 1. september: Slovenská národná rada deklarovala obnovenie Československa a prevzatie moci na Slovensku.
• Ďalší deň po 1. septembri: Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra sa však vysielalo z mobilného vysielača.
• 8. september: Začala sa Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
• 6. október: Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR prekročili Dukliansky priesmyk.
• Velenie SNP: Povstanie riadila Slovenská národná rada a jeho základom bola povstalecká armáda vedená Jánom Golianom a Rudolfom Viestom, ako aj partizánske jednotky. Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal generál Rudolf Viest, Golian sa stal jeho zástupcom. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci a partizáni, ako aj príslušníci ďalších národov.
• Druhá polovica októbra: Začala sa veľká ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu.
• Koniec októbra: Povstaleckí činitelia sa presunuli z Banskej Bystrice na Donovaly. Nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu. Generál Viest vydal v posledné októbrové dni rozkaz o ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja.

Pietne akty a oslavy výročí SNP

Výročia Slovenského národného povstania sú každoročne pripomínané na celom Slovensku prostredníctvom pietnych aktov a osláv, ktoré si ctia obete a bojovníkov za slobodu.

79. výročie SNP v Banskej Bystrici

Celoštátne oslavy 79. výročia SNP, ktoré sa uskutočnia 29. augusta v Banskej Bystrici, budú bez štátnických prejavov, čo predstavuje najvýznamnejšiu zmenu v histórii osláv. Tradičná oficiálna pietna spomienka s kladením vencov k súsošiu Obete varujú bude v utorok uzavretá, bez účasti verejnosti, ktorá sa do areálu a skanzenu Múzea SNP dostane od desiatej.

V Banskej Bystrici sa osláv 79. výročia SNP zúčastnia zástupcovia diplomatických misií z viac ako 35 krajín sveta. Tradičná pietna spomienka vrátane položenia vencov sa uskutoční v komornej podobe pred oficiálnym začiatkom osláv. Riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin uviedol, že "kladanie vencov prebehne bez verejných prejavov. Múzeum SNP nie je jediným organizátorom osláv, spolupracujeme aj s ostatnými štátnymi zložkami. Je to všeobecné rozhodnutie. Oslavy sa totiž konajú v predvolebnom období. Je vhodné ich odbremeniť od politiky, aby to bolo o spomienke na povstalcov. Ja to vnímam ako hlavné pozitívum. Bolo by neúctivé k povstalcom, tým, ktorí ešte žijú, i k tým, ktorí v boji padli, aby sa oslavy premenili na predvolebný míting."

V deň štátneho sviatku pricestujú do mesta pod Urpínom všetci traja najvyšší ústavní činitelia a viacerí členovia vlády vrátane ministra obrany. Osláv sa zúčastnia aj aktívni účastníci povstania. "Podľa zdravotného stavu prídu do areálu Múzea SNP traja až piati. Môže sa to ešte zmeniť zo dňa na deň. Budú na pietnej spomienke i na ďalšom programe v priebehu dňa," prezradil Uhrin. Po skončení kladenia vencov Múzeum SNP na hlavnom pódiu predstaví kompletný program dňa. Atraktívny zoskok vojenských výsadkárov odštartuje vystúpenie FS Marína, nasledovať bude vystúpenie kapely ČENDEŠ, Petra Lipu a Kataríny Koščovej.

70. výročie SNP v Bratislave (2014)

Pripomenúť si odkaz a vzdať úctu obetiam a účastníkom bojov pri Pamätníku Slovenského národného povstania bolo hlavnou ideou spomienkového a pietneho aktu, ktorý sa pri príležitosti 70. výročia SNP konal v stredu 27. augusta v Bratislave. Účastníkom Slovenského národného povstania preukázali úctu delegácie na čele s najvyššími ústavnými činiteľmi: prezidentom Slovenskej republiky Andrejom Kiskom, predsedom Národnej rady Slovenskej republiky Pavlom Paškom a predsedom vlády Robertom Ficom. Ocenenie odvahy, hrdosti a statočnosti všetkých, ktorí sa zúčastnili národno-oslobodzovacieho boja, ako aj potreba pravdivého vysvetľovania histórie boja proti fašizmu boli témou slávnostných príhovorov, ktoré odzneli pred priamymi účastníkmi protifašistického odboja, ako aj širokou verejnosťou na Námestí SNP v centre Bratislavy.

69. výročie SNP v Bratislave a Seredi (2013)

Dňa 27. augusta 2013 sa v Bratislave uskutočnil pietny akt kladenia vencov pri príležitosti 69. výročia Slovenského národného povstania (SNP). Zúčastnili sa ho predseda NR SR Pavol Paška, podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová, minister školstva, výskumu a vedy SR Dušan Čaplovič a predseda vlády SR Robert Fico. Pietny akt sa konal pri Pamätníku SNP, ktorého autorom je sochár Ján Kulich.

Pri príležitosti 69. výročia SNP sa v Seredi konal pietny akt kladenia vencov. Slávnostná ceremónia sa uskutočnila v mestskom parku pri Pomníku hrdinov Slovenského národného povstania. Pietneho aktu sa zúčastnil zástupca primátora mesta Sereď Ľubomír Veselický, členovia Únie vojenských veteránov, členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, členovia Zväzu vojakov SR - Klub Sereď, občania mesta a iní hostia.

tags: #vyrocie #snp #kladenie #vencov #poprad