Autorstvo textu piesne, ktorá sa neskôr stala štátnou hymnou Slovenskej republiky, sa pripisuje študentovi lýcea, básnikovi a spisovateľovi Jankovi Matúškovi. Svoje dielo napísal na melódiu slovenskej ľudovej piesne Kopala studienku.
Počiatky piesne v proteste študentov
V roku 1844, keď bolo Ľudovítovi Štúrovi zakázané prednášať na Evanjelickom lýceu v Bratislave, rozhodla sa skupina jeho študentov na protest opustiť Bratislavu a odísť študovať do Levoče. Pri tomto demonštratívnom odchode slovenských študentov vznikla aj hymnická pieseň Nad Tatrou sa blýska.
Opustiť bratislavské lýceum a odísť študovať na lýceum v Levoči sa vtedy rozhodlo 22 študentov. Viliam Pauliny-Tóth, ktorý síce do Levoče neodišiel, ale ostal v Bratislave, si na pamiatku zapísal Matúškovu rozlúčkovú pieseň. Slovenská národná knižnica (SNK) má vo svojom archíve doteraz najstarší autentický zápis slovenskej hymny z pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha.
Vývoj a prijatie piesne
Pôvodná verzia piesne z 5. marca 1844 mala šesť strof. Jej prvé dve slohy sú dnes súčasťou štátnej hymny Slovenskej republiky. V roku 1851 vyšla tlačou anonymne v Domovej pokladnici pod názvom Dobrovoľnícka. Pieseň sa stala najobľúbenejšou piesňou štúrovskej mládeže, kolovala v odpisoch a jej záznamy sa nachádzali vo viacerých rukopisných spevníkoch. Pieseň zľudovela a za svoju ju prijali aj slovenskí dobrovoľníci v roku 1848.
Slovenská hymna v rámci Československa
Po vzniku Československej republiky (ČSR) v roku 1918 bola stanovená spoločná československá hymna, ktorá mala dve časti: českú - Kde domov můj a slovenskú - Nad Tatrou sa blýska. Táto hymnická pieseň, s výnimkou obdobia vojnového Slovenského štátu (1939 - 1945), bola súčasťou československej hymny až do roku 1990.
V texte sa v rokoch 1918 - 1990 namiesto pôvodnej formulácie "Zastavme ich bratia" spievalo "Zastavme sa bratia". Už počas demonštrácií v Novembri '89 sa však dovtedy oficiálne používaná formulácia spontánne zmenila na pôvodný text "zastavme ich bratia". V tejto autentickej podobe sa stali prvé dve strofy piesne súčasťou štátnej hymny SR prijatím Ústavného zákona Slovenskej národnej rady č. 50/1990 Zb. z 1. marca 1990 o názve, štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky.
Vznik samostatnej Slovenskej republiky a súčasná hymna
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993 upravil používanie hymny zákon č. 63/1993 Zbierky zákonov. Dve upravené strofy piesne autora Janka Matúšku Nad Tatrou sa blýska sú štátnou hymnou Slovenskej republiky podľa tohto zákona.
Štátna hymna sa hrá alebo spieva pri príležitosti štátnych sviatkov, pamätných dní, výročí a iných významných príležitostí celoštátneho alebo miestneho charakteru. Taktiež sa hrá alebo spieva pred začiatkom rokovania ustanovujúcej schôdze a poslednej schôdze Národnej rady SR v príslušnom volebnom období, pred začiatkom prvého a posledného rokovania Vlády Slovenskej republiky v príslušnom volebnom období, pred prvým a posledným zasadnutím mestského (obecného) zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja.
Výročné a pamätné udalosti
Pamätnú tabuľu venovanú 170. výročiu vzniku slovenskej štátnej hymny odhalili v marci 2014 v Ivanke pri Dunaji. Pri príležitosti 170. výročia Slovenskej hymny ako symbolu štátnosti bola Národnou bankou SR emitovaná pamätná medaila.
V Levoči sa 24. októbra uskutočnil už po štrnástykrát Deň Ľudovíta Štúra, ktorý pripravil Miestny odbor Matice slovenskej. Pri pomníku sa zišli početní účastníci spomienkového podujatia. Na pôde mesta primátor Ing. Miroslav Vilkovský zdôraznil myšlienku, že Levoča sa hrdí prívlastkom štúrovského mesta, ktoré prichýlilo v marci 1844 statočných stúpencov Ľudovíta Štúra. Súčasne sa zrodil prvý protestný song Prešporskí Slováci, budúci Levočané, príbeh slovenskej štátnej hymny.
Symbolika a interpretácie
Pieseň Nad Tatrou sa blýska je tu s nami už viac ako 170 rokov. Za svoju históriu si prešla viacerými obmenami, pričom dnes z nej väčšina Slovákov pozná najmä prvé dve strofy, ktoré tvoria národnú hymnu Slovenska.
V súvislosti so symbolmi a ich vnímaním sa zdôrazňuje, že symboly si treba ctiť, ale netreba ich zbožšťovať. Majú svoje zákruty a zákutia, mýtické príbehy, ale aj celkom triezve dejiny. Vlastenectvo je kultúrny pocit kolektívnej identity, ale nemožno ho nadiktovať každodennosti. V podobe obradu je vyhradené pre výnimočné príležitosti. Ak sa stávajú všedné dni výnimočnými, výnimočné zovšednievajú, čo znamená koniec vlastenectva.
Vývoj melódie a aranžmánov
Najstaršie zápisy piesne Nad Tatrou sa blýska sa datujú do rokov 1844 v pozostalosti Viliama Paulinyho-Tótha, resp. 1851 v Domovej pokladnici. Prvé harmonizácie Matúškovej piesne boli vydané vydavateľstvami ešte počas Habsburskej monarchie.
Skladba Nad Tatrou sa blýska sa stala súčasťou československej hymny uznesením Vlády ČSR zo dňa 12. decembra 1918. V rámci hymny ČSR tvorila druhú časť iba prvá sloha Matúškovej piesne. Ďalšie uzákonenia hymny v rámci ČSR sa uskutočnili v rokoch 1920 a 1927.
V septembri 1946 vznikla po druhej svetovej vojne orchestrálna úprava hymny od skladateľov Otakara Jeremiáša a Václava Trojana, ktorá bola používaná až do zániku spoločného československého štátu v decembri 1992.
V septembri 1992 vznikla pre blížiaci sa vznik samostatnej Slovenskej republiky potreba zabezpečiť oficiálnu úpravu a nahrávku novej štátnej hymny. Pre tieto potreby boli použité prvé dve slohy Nad Tatrou sa blýska. Iniciátorom vzniku úpravy a nahrávky bol Stanislav Bartovič. Skice Alexandra Moyzesa z rokov 1934 až 1945 boli dotvorené do podoby partitúry skladateľom Ladislavom Burlasom.
V októbri 2024 oznámilo Ministerstvo kultúry SR, že pripravuje nový aranžmán hymny. Za 46 500 € ho vytvoril skladateľ Oskar Rózsa. Hymnu nahrala Slovenská filharmónia, Slovenský filharmonický zbor, Bratislavský chlapčenský zbor a Detský spevácky zbor Slovenského rozhlasu. Proces tvorby novej verzie hymny sprevádzali rôzne kontroverzie.
Slovenska hymna #1
tags: #vyrocie #slovenskej #hmny