Prvá svetová vojna, pred rokom 1939 známa ako Veľká vojna alebo Svetová vojna, bol globálny vojnový konflikt, ktorý prebiehal od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918. Tento rozsiahly konflikt zasiahol Európu, Afriku a Áziu, pričom bojové operácie sa nevyhli ani svetovým oceánom.
Príčiny a začiatok konfliktu
Formálnou príčinou vypuknutia vojny sa stal úspešný atentát na následníka rakúskeho trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda d'Este, ktorý sa odohral v Sarajeve 28. júna 1914. Tento čin viedol k tomu, že Rakúsko-Uhorsko, po získaní podpory od Nemecka, vyhlásilo 28. júla 1914 vojnu Srbsku. O deň neskôr začalo rakúsko-uhorské podunajské loďstvo bombardovať Belehrad. Nemecko využilo situáciu ako zámienku na vyhlásenie vojny Rusku 1. augusta 1914, keďže Rusko vyhlásilo generálnu mobilizáciu 30. júla. Rakúsko-uhorská mobilizácia bola vyhlásená 31. júla. Nemecko požadovalo od Ruska prerušenie mobilizácie a zastavenie pomoci Srbsku, čo ruský cár odmietol.
Nemecko 2. augusta 1914 obsadilo Luxembursko, 3. augusta vyhlásilo vojnu Francúzsku a 4. augusta vstúpili nemecké vojská do neutrálneho Belgicka, aby získali prístup na francúzske územie. Porušenie neutrality Belgicka vyprovokovalo Spojené kráľovstvo k vyhláseniu vojny Nemecku 4. augusta. Následne 6. augusta Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Rusku, a 7. augusta ohlásila vojnu s Rakúsko-Uhorskom aj Čierna Hora. Do týždňa sa do vojny proti Rakúsko-Uhorsku zapojili aj Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
Z ázijských krajín vstúpilo do vojny po boku Dohody Japonsko 23. augusta 1914, ktoré obsadilo nemecký prístav Čching-tao v Číne. Osmanská ríša sa naopak pridala k Ústredným veľmociam po boku Nemecka a Rakúsko-Uhorska 30. októbra 1914. Malý srbský konflikt sa tak rozrástol na svetovú vojnu.
Príčiny vojny v širšom kontexte
Vojna vznikla ako dôsledok krajného zostrenia rozporov medzi svetovými mocnosťami v zápase o sféru vplyvu, kolónie, zdroje surovín, odbytiská a trhy. Najagresívnejšie vystupovalo Nemecko, ktoré sa k deleniu koristi dostalo neskoro po svojom zjednotení v roku 1871 a v boji o nové kolónie sa jeho záujmy stretli so záujmami najsilnejších koloniálnych veľmocí - Anglicka a Francúzska.
Už v poslednej tretine 19. storočia sa začali vytvárať spojenecké bloky imperiálnych veľmocí. Základ týmto blokom položilo spojenectvo Nemeckého cisárstva a Rakúsko-Uhorska, tzv. Dvojspolok z roku 1879, ku ktorému sa v roku 1882 pripojilo Talianske kráľovstvo, čím vznikol Trojspolok. Trojspolok dotvorila zmluva s Rumunskom v roku 1883. Francúzsko a Rusko podpísali spojeneckú zmluvu v roku 1892, známu ako Dvojdohoda. V roku 1904 sa zblížilo Anglicko a Francúzsko, ktoré podpísali tzv. srdečnú dohodu (entente cordiale).
Vojne predchádzal rad konfliktov a diplomatických kríz medzi veľmocami od konca 19. storočia, vrátane fašodskej krízy v Sudáne (1898), druhej búrskej vojny (1899 - 1902), rusko-japonskej vojny (1904 - 1906), marockých kríz (1905 a 1911) a talianskej invázie do Líbye (1911).
Atentát v Sarajeve a jeho dôsledky
Priame dôsledky atentátu na Františka Ferdinanda d'Este boli rozsiahle. Rakúsko-Uhorsko, povzbudené podporou Berlína, zaslalo Srbsku ultimátum s ostro formulovanými podmienkami, ktoré boli pre Srbsko neprijateľné, ak si chcelo zachovať suverenitu. Srbsko, na radu Ruska, ktoré ešte nebolo pripravené na vojnu, ustúpilo, ale nemohlo prijať ultimátum v plnom rozsahu. Dňa 28. júla 1914 vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu.
Atentát na následníka trónu sa uskutočnil dvakrát. Prvý pokus bombovým útokom skupiny atentátnikov pod vedením Danila Ilića zlyhal, bomba vybuchla pod iným autom a zranila približne 20 ľudí. Arcivojvodský pár sa preto rozhodol zmeniť program a navštíviť zranených v nemocnici. V tejto chvíli atentátnik Gavrilo Princip, ktorý stál pred obchodom, uvidel nečakane sa objaviť automobil s cisárskym párom. V sekunde sa rozhodol, priskočil k automobilu a vypálil dve rany. Prvá zasiahla arcivojvodu do krčnej tepny, druhá zasiahla jeho manželku Žofiu Chotkovú do brucha. Obaja zomreli ešte vo vozidle. Časti ich oblečenia z tohto dňa sú vystavené na zámku Konopiště.
Gavrilo Princip bol odsúdený na 20 rokov nepodmienečne a zomrel v Terezíne 28. apríla 1918. Atentát vyvolal reťazovú reakciu diplomatických a vojenských udalostí, ktorá viedla k vypuknutiu celosvetového konfliktu.
Priebeh vojny a fronty
Boje prvej svetovej vojny prebiehali v Európe, ale aj mimo nej na viacerých frontoch. Ako rozhodujúce bojisko sa ukázal západný front, kde sa na belgickom a francúzskom území stretla nemecká armáda s francúzskymi a britskými silami, od roku 1917 podporovanými aj Američanmi. Dlhé a nerozhodné boje tu do značnej miery prebiehali v zákopoch, čo viedlo k charakteristike zákopovej a opotrebovávacej vojny. Na západnom fronte sa odohrali aj najdlhšie a najkrvavejšie bitky celej vojny, pri Verdune a na rieke Somme.
Popri západnom fronte sa v Európe bojovalo aj na východnom, srbskom, talianskom a solúnskom fronte. V bojoch sa ocitli aj koloniálne územia zapojených štátov v Afrike a Ázii. Po vstupe Osmanskej ríše do vojny sa nové fronty otvorili na Kaukaze, v Perzii, v Mezopotámii, Sýrii a Palestíne.
Západný front a Schlieffenov plán
V nemeckom generálnom štábe rátali od začiatku s vedením vojny na dve strany - proti Francúzsku a Rusku. Pre tento prípad mali vypracovaný plán tzv. bleskovej vojny (Blitzkrieg), známy aj ako Schlieffenov plán. Plán pôvodne vypracoval gróf von Schlieffen a neskôr ho upravil von Moltke mladší. Predpokladal rýchly obchvatný manéver cez Belgicko do Francúzska s cieľom poraziť ho v krátkom čase. Následne sa malo jadro nemeckých síl rýchlo presunúť na východ proti Rusku. Preto Nemecko nerešpektovalo neutralitu Luxemburska a Belgicka.
Francúzi naopak očakávali porážku Nemecka rýchlym útokom cez Alsasko a Lotrinsko, podľa predvojnového plánu XVII zostaveného Joffrem. Francúzska stratégia mala nedostatky, nemecké velenie predvídalo ich kroky.
2. augusta 1914 nemecké jednotky vpadli do Luxemburska a nasledujúci deň do Belgicka. Po páde pevností pri Liège a ústupe belgickej armády k Antverpám obsadili Nemci Brusel a Namur. Bitka pri Mons blízko francúzskych hraníc, kde sa Briti a Francúzi pokúsili zastaviť Nemcov, skončila ich ústupom kvôli presile. Francúzi sa pokúsili o protiofenzívu na hraniciach s Nemeckom, ale hlavný nemecký útok cez Belgicko sa nakoniec zastavil na rieke Marne, kde sa front ustálil po bitke na Marne v polovici septembra. Nemecký útok sa premenil na zákopovú vojnu a Schlieffenov plán utrpel prvú vážnu trhlinu. V septembri a októbri 1914 prebehla prvá bitka o Ypres, posledný nemecký pokus o pohyblivú vojnu na západnom fronte.
Východný front
Druhá trhlina v nemeckých plánoch sa objavila na východnom fronte, kde Rusko zaútočilo skôr, ako sa očakávalo. Ruské vojská, ešte pred dokončením mobilizácie, napadli Východné Prusko, porazili slabé nemecké sily pri Gumbinnene a postupovali k Baltskému moru. V dôsledku kritickej situácie na východnom fronte vymenoval nemecký cisár za veliteľa východného frontu Paula von Hindenburga s náčelníkom štábu E. Ludendorffom a presunul päť divízií zo západného frontu. Hindenburg a Ludendorff po víťaznej bitke pri Tannenbergu (23. - 31. augusta) zatlačili ruské vojská späť a vytlačili ich z Východného Pruska.
Na rakúsko-uhorskom úseku východného frontu, tzv. haličskom fronte, ruské vojská spočiatku rýchlo postupovali a v novembri 1914 prenikli za Karpaty na územie východného Slovenska. Boje v Karpatoch prebiehali celú zimu až do mája 1915. Ruské vojská obsadili východoslovenské mestá Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Sninu a Humenné. V tejto súvislosti časť slovenskej inteligencie počítala s oslobodením Slovenska Rusmi a pripravovala vznik česko-slovenského štátu. Z Česka, ku ktorého hraniciam sa Rusi tiež priblížili, v decembri emigroval Tomáš Garrigue Masaryk.
Srbský front
Na srbskom fronte malo spočiatku iniciatívu Rakúsko-Uhorsko. Hlavný veliteľ rakúsko-uhorských vojsk proti Srbsku a Čiernej Hore bol Oskar Potiorek. Rakúsko-Uhorsko útočilo na Srbské kráľovstvo tromi armádami s približne 220 000 mužmi proti srbskej armáde s približne 180 000 menej vyzbrojenými vojakmi pod velením Stepu Stepanovića.
Prvé rakúske operácie proti Srbsku sa začali 12. augusta na rieke Drina. Po krvavých bitkách, v ktorých malo Rakúsko-Uhorsko väčšie straty, sa srbským vojskám podarilo vyhrať bitku pri Ceri (15. - 24. augusta) a zatlačiť rakúske vojská späť za hranice. Ruské vrchné velenie požiadalo Srbsko o ofenzívu proti Rakúsko-Uhorsku, čo sa stalo 26. augusta. Srbské hlavné velenie naplánovalo ofenzívu do Bosny a Hercegoviny, s účasťou Čiernej Hory. Srbské a čiernohorské vojská sa prebíjali rakúskymi légiami, dobyli Jahorinu a dostali sa do Pale. V októbri ich však rakúsko-uhorská protiofenzíva zatlačila späť za hranice.
V severnom Srbsku sa srbskej prvej a druhej armáde podarilo prekročiť rieku Drina pri Sreme a udržať obranné pozície. Poľný maršal Putnik sa však rozhodol stiahnuť prvú srbskú armádu zo Sremu, čo hlavné velenie neschvaľovalo. Rakúsko-uhorské velenie priznalo, že srbská armáda spôsobila rakúskemu vojsku štatisticky väčšie straty ako ruská, talianska či rumunská armáda.
Počet rakúsko-uhorských vojakov sústredených na Srbsko a Čiernu Horu sa zvýšil na 400 000, srbská armáda mala okolo 270 000 mužov. V dôsledku zimy a vyčerpania srbských vojakov rakúsko-uhorské velenie zorganizovalo veľkú ofenzívu, ktorá sa začala v druhej polovici októbra. Rakúsko-uhorské vojská obsadili skoro celý severozápad Srbska. Srbské vojská držali líniu pri rieke Kolubara (bitka o Kolubaru). V najťažšom momente bol veliteľom prvej srbskej armády Živojin Mišić. Aby sa líniu udržala, rozhodlo sa evakuovať srbské vojská z Belehradu a použiť ich pri obrane frontu. Belehrad bol obsadený rakúsko-uhorskou armádou 1. decembra, čo bolo oslavované vo Viedni a gratulovalo sa aj z Berlína. Svetové noviny tvrdili, že obsadenie Belehradu spôsobilo pád Srbska. Ešte v ten deň však Živojin Mišić naplánoval veľkú protiofenzívu.
Záver vojny a jej dôsledky
Prvá svetová vojna skončila 11. novembra 1918 o 11. hodine, kedy na všetkých frontoch zavládlo prímerie. Podpis prímeria medzi krajinami Dohody a Nemeckom sa uskutočnil v reštauračnom vozni francúzskeho generálneho štábu v lesíku Compiègne vo Francúzsku. Hlavnými signatármi boli maršal Ferdinand Foch za spojenecké sily a Matthias Erzberger za Nemecko.
Koniec vojny znamenal koniec monarchií, ako napríklad Rakúsko-Uhorsko, Osmanská ríša, Nemecko a Rusko. Naopak, vznikli nové štáty, vrátane Československa, Maďarska, Rakúska, Poľska a neskôr Juhoslávie. Vojna zásadne prekreslila politickú mapu sveta, predovšetkým Európy.
Medzinárodný deň veteránov
11. november je celosvetovo pripomínaný ako Medzinárodný deň veteránov, známy aj ako Deň pamäti (v krajinách Commonwealthu), Deň veteránov (v USA) alebo Deň prímeria (vo Francúzsku a ďalších západoeurópskych krajinách). V Spojenom kráľovstve, Kanade a Austrálii je tento deň venovaný pamiatke všetkých vojakov, ktorí padli v bojoch. Vo Francúzsku je 11. november od roku 1922 štátnym sviatkom pripomínajúcim víťazstvo a mier.
Symbolom Dňa veteránov sa stal červený mak, inšpirovaný básňou kanadského vojenského lekára Johna McCraea z mája 1915, napísanej počas bitky o Ypres. Báseň o divých makoch na hroboch padlých sa stala symbolom obetí vojnového konfliktu.
Strata a následky
Prvá svetová vojna si vyžiadala životy približne 8 780 000 vojakov a ďalších 660 000 civilistov (údaje sa môžu líšiť v závislosti od zdroja, napr. 5 421 000 mŕtvych). Konflikt mal devastačné následky na politickej, kultúrnej a ekonomickej úrovni. Viedol k sérii revolúcií a povstaní a k zániku veľkých ríší.
Na území dnešného Slovenska prebiehali priame frontové udalosti len od decembra 1914 do konca apríla 1915. Slováci v rakúsko-uhorskej armáde sa dostali do mnohých európskych aj exotických oblastí. Napriek tomu, že obyvateľstvo bolo proti vojne, najmä kvôli spojenectvu s Nemeckom a proti Rusku a Srbsku, muži z Oravy bojovali v rôznych jednotkách rakúsko-uhorskej armády. Priame vojenské udalosti sa regiónu Orava nedotkli, ale jeho obyvateľov zasiahli nepriame následky vojny, ako nedostatok pracovných síl, pokles úrody, kontribúcie potravín a surovín, či ozbrojené vynucovanie.