Deň vojnových veteránov, známy aj ako Deň červených makov alebo Deň prímeria, je celosvetovo uznávaným dňom, ktorým si pripomíname obete svetových vojnových konfliktov. Tento deň sa viaže k 11. novembru 1918, kedy o 11:11 h padli posledné salvy pri podpise prímeria vo francúzskom Compiégne, čím sa fakticky skončila prvá svetová vojna.
História a symbolika červeného maku
Pôvod symboliky červeného maku ako spomienky na padlých vojakov siaha do roku 1915. Kanadský vojenský lekár John McCrae počas krvavej bitky o belgické mestečko Ypres zložil báseň In Flanders Fields (Na flámskych poliach). Inšpiráciou mu boli divé maky rastúce na hroboch padlých vojakov, ktoré sa v rannom vánku akoby vlnili.
McCrae báseň pôvodne zahodil, no náhodný dôstojník ju zdvihol a poslal do Anglicka, kde bola 8. decembra 1915 publikovaná v časopise Punch. Hoci sa autor tradície nosenia maku nedožil (zomrel 28. januára 1918), báseň sa stala svetovým fenoménom.
Rozšírenie tradície
- Moina Michaelová: Členka americkej asociácie Mladí kresťania, ktorá urobila z maku symbol obetí vojny. V roku 1920 ho prijali americkí veteráni.
- Anne Guerin: Francúzka, ktorá v roku 1921 rozšírila mak ako symbol nového života a spomienky medzi kanadských a britských legionárov.
- Celosvetové uznanie: V tom istom roku sa k symbolu prihlásila Austrália. Dnes je mak neodmysliteľnou súčasťou ceremónií v demokratických krajinách.
Svetové pomenovania Dňa pamiatky
V jednotlivých krajinách sa tento deň nazýva rôzne, no podstata zostáva rovnaká - úcta k hrdinstvu a obetavosti:
| Región / Krajina | Oficiálny názov |
|---|---|
| Krajiny Commonwealthu | Remembrance Day / Poppy Day |
| Spojené štáty americké | Veterans Day |
| Západná Európa | Deň pamäti / Deň prímeria |
Vojnová poézia ako svedectvo doby
Literatúra a poézia počas svetových vojen slúžili ako nástroj na tlmenie bolesti, ale aj ako forma protestu proti násiliu a fašizmu. Mnohí slovenskí autori, ako napríklad Ján Brocko, sa priamo zapojili do Slovenského národného povstania (SNP). Jeho diela, často písané priamo v bojových podmienkach, sú dnes cenným svedectvom o hľadaní zmyslu existencie v krutých časoch.
Hviezdoslavove Krvavé sonety
Významným dielom slovenskej literatúry sú Krvavé sonety Pavla Országha Hviezdoslava. Napísal ich na začiatku prvej svetovej vojny ako protest proti násiliu. Hviezdoslav vystupoval proti vojnovému entuziazmu a chápal hĺbku morálnej krízy, do ktorej sa Európa dostala. Jeho sonety sa vďaka svojej nadčasovosti a hĺbke zaradili do fondov Britskej knižnice.
Mier a súčasnosť
Desiatky miliónov zmarených životov v oboch svetových vojnách sú trvalým mementom. Dnes, keď sa demokracia a mier stávajú samozrejmosťou, nesmieme zabúdať na krehkosť týchto hodnôt. Slovenská republika si pamiatku padlých uctieva nielen spomienkovými akciami pri pamätníkoch, ale aj úctou k novodobým veteránom, ktorí pôsobia v mierových misiách po celom svete.