Pre každého z nás je veľmi dôležité mať domov. Vedomie domova prežívame aj v našich kostoloch. Nadnes pred sviatkom patróna Bratislavskej arcidiecézy, sv. Martina, sme dostali na prečítanie biskupský list, ktorý reflektoval na túto tému. Dnes v našej cirkvi slávime výročie posviacky kostola Najsvätejšieho Spasiteľa v Ríme, ktorý nazývame Lateránska bazilika.
Historický a symbolický význam Lateránskej baziliky
V prvých storočiach kresťanstva sa kresťania stretávali v súkromných domoch. Až v roku 324 dal cisár Konštantín postaviť prvý kostol pre rímskeho biskupa. Lateránska bazilika bola prvým veľkým chrámom v Ríme a bola posvätená 9. novembra. Podľa tradície sa 9. novembra už od 12. storočia slávi výročie jej posviacky. Lateránska bazilika je hlavný chrám celého kresťanstva a dodnes nesie titul Matka a hlava všetkých kresťanských chrámov.
Táto bazilika je symbolom jednoty všetkých cirkví na svete s rímskou cirkvou, a preto na jej priečelí nájdeme nápis: „Matka a hlava všetkých kostolov mesta a sveta“ (Omnium urbis et orbis ecclesiarum mater et caput). Je dokonca dôležitejšia ako bazilika svätého Petra vo Vatikáne, ktorá v skutočnosti nie je katedrálou, ale svätyňou postavenou nad hrobom svätého Petra a zároveň sídlom pápeža. Svätý Otec František sa 7. apríla 2013 ako rímsky biskup ujal svojej katedrály, teda Baziliky svätého Jána v Lateráne.
Počas liturgického roka máme niektoré sviatky, ktoré keď pripadnú na nedeľu, majú pred ňou prednosť a slávia sa v nedeľu. Jedným z nich je aj dnešný sviatok, výročie posviacky Lateránskej baziliky. Slovo bazilika znamená kráľovský dom, ale aj zhromaždisko ľudu. V Ríme sa nachádzajú štyri hlavné baziliky: bazilika Petra, Pavla, Lateránska a bazilika Panny Márie Snežnej. Lateránska bazilika bola najskôr zasvätená Božskému Spasiteľovi, neskôr svätému Jánovi Krstiteľovi a svätému Jánovi, apoštolovi a evanjelistovi. Veľká brána pochádza z rímskeho senátu zo 6. storočia pred Kristom. Chrám má päť lodí. Vpredu je mozaikový obraz Ježiša, vládcu celého sveta. Farebné kamienky sú zasadené do zlata, čo symbolizuje, že zlato sa nemení, je stále, a tak naznačuje večnosť. Ježiš je večný Kráľ. V bazilike je hrob pápeža Leva XIII., priateľa slovanských národov.

Ježiš a chrám: Odmietnutie svetskosti
V dnešnom evanjeliu sme počuli, ako Pán Ježiš odmietol všetko, čo narúšalo duchovný charakter chrámu v Jeruzaleme. Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela (Jn 2,21). Jánovo evanjelium vysvetľuje Ježišov výrok o zborení a novom postavení chrámu tak, že hovoril o chráme svojho tela.
Pán Ježiš, keď vyháňal predavačov z chrámu, tiež nezachraňoval pred znesvätením predovšetkým chrám v Jeruzaleme, ale bolo to vážnejšie - on spochybnil jeho zmysel. Ježiš miloval chrám a staral sa oň. Na chráme mu až tak záležalo, že vyhnal odtiaľ tých, ktorí ho znesväcovali a kšeftovali v ňom. Aj platil chrámovú daň, hoci on nemusel, aby ich nepohoršil. Týmto činom Ježiš stotožnil chrám so svojím telom.

Pápež František a nebezpečenstvo trhového myslenia v Cirkvi
Sami máme často skúsenosť so spôsobom života, ktorý je postavený na trhu; veľká časť nášho života sa odohráva akoby na tržnici, veľa vzťahov v našom živote je založených iba na predávaní a kupovaní. O to viac potrebujeme miesto, ktoré nie je trhoviskom. To najdôležitejšie v našom živote sa nedá kúpiť. To najdôležitejšie prijímame vždy len ako dar.
Pápež František pri jednej rannej svätej omši v Dome sv. Marty komentoval evanjeliovú stať o vyhnaní kupcov z Jeruzalemského chrámu. Pripomenul, že kostoly majú byť Božím domom a nie tržnicami či spoločenskými sálami, kde vládne svetskosť. Vysvetlil motiváciu Ježišovej prudkosti: Boží Syn je hnaný láskou, „horlivosťou“ pre Pánov dom, ktorý iní „premenili na tržnicu“.
Pápež František dodal: „Za peniazmi je modla, modly sú vždy zo zlata. A modly zotročujú.“ Upozornil na nebezpečenstvo, že sa chrám stane trhoviskom, a na to, že niektoré cirkevné slávenia môžu skĺzavať k svetáckosti, ktorá závisí od „bôžika peňazí“. Jadrom korupcie je práve modloslužobníctvo, je to zapredanie duše bôžikovi peňazí, bôžikovi moci.
Pápež František po smrti podstúpil stáročný proces konzervovania, takto prebieha
Cirkev ako živé spoločenstvo a veriaci ako Boží chrám
V liste k sviatku sv. Martina sa naznačovalo, že samotné kostoly sú duchovným domovom a miestom, ktoré máme chrániť pred trhovým spôsobom myslenia a konania. To možno trochu poopraviť - nie kostol je tým duchovným netrhovým miestom, ale cirkev, a zasa nie cirkev ako organizácia s mnohými úradmi, ale základ cirkvi, ktorým je podľa apoštola Pavla Kristus. Na Kristovom základe sa stavia budova, ktorá je podľa Pavla obrazom pre spoločenstvo kresťanov. „Vy ste Boží chrám“ (1 Kor 3,16-17), píše apoštol.
Teda ani židovský, ani žiaden kresťanský chrám sa nestal základom života kresťanov a existencie cirkvi, ale chrám Ježišovho života, jeho evanjelium a dar ním zoslaného Ducha Svätého. Všetko z cirkevnej organizácie, čo je okolo našich životov, chrámov Ducha Svätého vytvorené, je len ako dočasné lešenie okolo budovy.
Ako povedal kardinál Joseph Ratzinger (neskorší pápež Benedikt XVI.) v roku 1990, „Reforma cirkvi je v tomto odstraňovaní, aby sa živý Kristus stal viditeľnejším“. Aj v biskupskom liste napokon zaznelo, že pre svätého Martina tým skutočným duchovným domovom nebol niektorý kostol, ani samotná cirkev, ale prežívanie Božej lásky.
Cirkev je postavená na základe apoštolov a prorokov; hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš, náš Pán. Ježiš je uholným (kľúčovým) kameňom tejto stavby. Bez Ježiša Krista niet Cirkvi, pretože niet základu. Ak sa buduje nejaký kostol bez základov, zrúti sa. My sme stavebným materiálom duchovného chrámu cirkvi a tento chrám má jeden spoločný základ, ktorým je Kristus. Každý z nás buduje podľa daru, ktorý dostal od Boha.

Príklad svätého Martina: Nezištná láska a služba
Život svätého Martina, patróna Bratislavskej arcidiecézy, bol založený na vedomí nezištnej Božej lásky a v odpovedi na ňu v pozornosti voči bratom a sestrám. V príbehoch o svätom Martinovi sa zachovala spomienka na jednu úsmevnú situáciu, keď na jednej zo svojich ciest uvidel práve ostrihanú ovcu. Vtedy poznamenal: „Splnila požiadavku evanjelia, mala dva obleky a jeden poskytla tomu, kto nemá žiadny.“
Táto situácia predstavuje svätého Martina ako človeka preniknutého vedomím Božej lásky, ktorá sa zdieľa a pomáha. Tento spôsob myslenia nadobudol svätý Martin preto, lebo jeho duchovným domovom bolo prežívanie Božej lásky, ktorá ho viedla k pozornosti a službe voči iným. Aj v tomto roku chceme prejaviť našu lásku svätomartinskou zbierkou. Tento rok ju venujeme na školské pomôcky pre sluchovo postihnuté deti. Títo ľudia majú veľkú ťažkosť počuť slová o láske, ale o to viac sú vnímaví na prejavy lásky od svojich blízkych. Chceme im v duchu svätého Martina dať malý prejav lásky aj my.

Praktický rozmer viery: Naše telo ako chrám Ducha Svätého
Pápež František v ďalšej časti svojej homílie vychádzal aj z Prvého listu sv. Pavla Korinťanom (1 Kor 3,9c-11.16-17), vysvetľujúc, že aj srdce každého z nás predstavuje chrám - „Boží chrám“. Apoštol Pavol píše Korinťanom: „Neviete, že ste Boží chrám a že vo vás prebýva Boží Duch? Kto by teda Boží chrám zničil, toho Boh zničí.“ Teda, moje i tvoje telo je Božím chrámom!
To nás musí tešiť a neustále nabádať k plodnému kresťanskému životu. A v čom spočíva tento život? V modlitbe, láske, pomoci, porozumení a odpúšťaní. Ak oplývame týmito vlastnosťami, vtedy je Boh v nás a my sme jeho chrámom. Žijeme z Božej lásky, ktorá je nezištná, a každá ľudská láska je pravá len vtedy, ak sa podobá nezištnej Božej láske.
A čím dosvedčíme, že táto láska nie je prelud alebo niečo, o čom len vyprávame? Jedine službou voči iným ľuďom, voči tým, čo to najviac potrebujú. Príkladom je príbeh o islamskej dedine, kde kresťania napriek vylúčeniu a nepriateľstvu reagovali milosrdenstvom a láskou, čo viedlo k obráteniu a obnove spoločenstva. Z tohto príbehu vidíme, že láska, služba a modlitba sú základom živého spoločenstva.
Môžeme povedať, že budeme mať hodovú slávnosť. Ale hodová slávnosť v samom centre mesta je úplne niečo iné, ako v okrajových častiach alebo na dedinách. Prečo o tom hovorím? Lebo dnes sú hody v Ríme, v Bazilike Najsvätejšieho Spasiteľa, inak, v Lateránskej Bazilike. Táto Bazilika je katedrálnym chrámom rímskeho biskupa, pápeža, viditeľnej Hlavy Cirkvi. Ktosi by mohol začudovane povedať: Čo mňa do toho, že v Ríme sú hody? Nikdy som v tom kostole nebol, tak prečo ho oslavujeme na Slovensku?
Aký je môj vzťah k chrámu? Môžem povedať o sebe, že milujem chrám a chodím doň preto, aby som sa stretol so svojím nebeským Otcom a s mojím bratom Ježišom Kristom? Tieto otázky sú veľmi dôležité, lebo nám majú otvoriť oči. Ak si totiž vybudujeme správny vzťah k chrámu, dokážeme si vybudovať aj správny vzťah k Bohu.
S Kristom sa stretávame v kostole nielen pri svätej omši, ale aj pri sviatostiach, pri krste, spovedi, birmovke, kňazskej vysviacke, pri uzatváraní sviatostného manželstva, pri pomazaní chorých. Stretávame sa s ním pri čítaní Svätého písma, homíliách, tichých, alebo verejných adoráciách, alebo pobožnostiach, pri každom druhu modlitby či duchovnej piesne. Čo nás môže v týchto prípadoch veľmi tešiť, sú jeho slová: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“ Vážim si náš chrám? Správam sa v ňom ako v Božom dome a v dome modlitby?
Dnešný sviatok nás chce upozorniť na veľkosť našej duše a spásy, lebo ako sme si už povedali, naša duša je chrámom Ducha Svätého a vidno tu úžasnú paralelu medzi bazilikou a ňou. V bazilike sa prinášajú obety svätej omše, v našej duši má byť stálym hosťom Ježiš. Naučme sa, povzbudení aj dnešným sviatkom, denne prosiť: „Bože, ty si nie pre moje zásluhy, ale zo svojej veľkej milosti a dobrotivosti urobil pri krste zo mňa svoj chrám, daj mi milosť, aby som bol vždy čistým a svätým chrámom. Daj, aby som ako živý kameň, otesaný ťažkosťami tohto sveta, zaslúžil si byť raz zabudovaný do stavby nebeského Jeruzalema.“
Pápež František po smrti podstúpil stáročný proces konzervovania, takto prebieha
Charakteristika živej Cirkvi
Žijeme z Božej lásky, ktorá je nezištná, a každá ľudská láska je pravá len vtedy, ak sa podobá nezištnej Božej láske. Naše jestvovanie, náš život, naše vzťahy musia byť založené na nezištnosti. To najdôležitejšie prijímame vždy len ako dar.
Čo charakterizuje živú Cirkev? Sú to: malé spoločenstvá, akcie, stretnutia, jednotlivci, ako aj miestna cirkev, ktorá je súčasťou celej Cirkvi. Krst a Eucharistia sú to najdôležitejšie, čo nás spája a prehlbuje, a sviatosťou zmierenia sa uzdravuje. Cirkev, podľa apoštola Pavla, nie je budovou, ale živým spoločenstvom, postaveným na základe apoštolov a prorokov, kde hlavným uholným kameňom je sám Kristus Ježiš.
V živej Cirkvi sa kladie dôraz na:
- modlitbu,
- lásku,
- pomoc,
- porozumenie a
- odpúšťanie.
Ak oplývame týmito vlastnosťami, vtedy je Boh v nás a my sme jeho chrámom. Založiť skupinku biblického štúdia, zhromaždiť ľudí k sebe a začať sa spolu modliť, zorganizovať miestnu charitu - to všetko sú úlohy, ktoré prispievajú k živému kresťanskému životu.
„Vy ste Boží chrám“ (1 Kor 3,16-17), píše apoštol. Pánov dom bude stáť pevne na temene hôr a bude vyčnievať nad pahorky. Po nádvoriach Pánových. Tí, čo bývajú v tvojom dome, Pane, bez prestania ťa velebia. Tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy. Toto je Boží dom s dobrými základmi, postavený na pevnej skale. Pane, milujem dom, v ktorom prebývaš. A miesto, kde je stánok tvojej slávy.
Prorok Aggeus hovorí: „Ja pohnem nebesia i zem a prídu skvosty všetkých národov a naplním tento dom slávou, hovorí Pán zástupov.“ A v Novom Zákone v Knihe zjavenia sa píše: „Videl som, ako z neba od Boha zostupuje sväté mesto, nový Jeruzalem, vystrojené ako nevesta, ozdobená pre svojho ženícha. A počul som mohutný hlas od trónu hovoriť: ,Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi. A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.ʻ Ale chrám som v ňom nevidel, lebo jeho chrámom je Pán, všemohúci Boh, a Baránok.“
Modlitba za šírenie Božieho kráľovstva
Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo, oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia, priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael, pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna, vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej, pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent, prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti, pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí. Amen.