Život a dielo biskupa Jána Vojtaššáka

Život Božieho služobníka, biskupa Jána Vojtaššáka, od jeho narodenia až po smrť, podrobne mapuje nová kniha s názvom Tajomstvo biskupovho pohľadu. Autorom tejto 255-stranovej publikácie je salezián don Jozef Luscoň, SDB. Pri príprave diela autor naštudoval množstvo historických dokumentov a zozbieral rozsiahly materiál autentických výpovedí, príbehov a svedectiev od ľudí, ktorí biskupa Jána Vojtaššáka osobne poznali.

Publikáciu obohatil o humorné prvky a veselé epizódky zo života obyvateľov Oravy a jej okolia. Spolupracoval s viacerými pamätníkmi a znalcami Vojtaššákovho života. Ako znalec oravských pomerov dokázal prepojiť najpodstatnejšie faktory, ktoré formovali charakter Monsignora Vojtaššáka. Tieto kľúčové vplyvy zahŕňali vieru, rodinu, prírodu, prácu a chudobu. Jeho túžba po poznaní, vernosť Bohu, pevná vôľa a túžba pomáhať obyčajným ľuďom ho usmernili na duchovnú dráhu.

Ako kňaz bol Vojtaššák pre svoje národné postoje opakovane prekladaný z miesta na miesto, no všade sa venoval chudobným a mladým ľuďom. Počas svojho biskupského pôsobenia využíval cirkevné prostriedky na pozdvihnutie materiálneho života obyvateľstva. Pre ich duchovný rast zase posielal svojich kňazov na najlepšie teologické univerzity v Európe s cieľom, aby po návrate mohli čo najlepšie slúžiť spoločnosti.

Autor diela zdôrazňuje, že biskup Vojtaššák žil v mimoriadne dramatickom a na udalosti bohatom historickom období. Neustále čelil rôznym tlakom. Vyrastal v prostredí Rakúsko-Uhorska a národnostný útlak zažil na vlastnej koži. Počas prvej Československej republiky pociťoval tlak politických kruhov, ktoré neboli naklonené Katolíckej cirkvi. Obdobie Slovenského štátu nebolo pre neho optimálne a konfrontácia s komunizmom sa ukázala ako osudová. Autor sa vyhýba politickým polemikám a túto oblasť ponecháva historikom.

V závere knihy sú uvedené aj viaceré fakty, vrátane toho, že po smrti Jána Vojtaššáka mu senátori v Americkom kongrese vzdali úctu minútou ticha. Kniha je doplnená originálnymi kresbami od autorky Lucie Halčinovej. Napriek tomu, že ide o jej debut v oblasti ilustrácie, dokázala pútavo vystihnúť emocionálne ladenie postáv, obrazovo doplniť písané slovo a zachytiť atmosféru a rázovitosť prírody.

Detstvo a mladosť

Ján Vojtaššák, významný slovenský biskup, sa narodil 14. novembra 1877 v hornooravskej obci Zákamenné, ktorá sa vtedy nazývala Zákamenno - Klin. Táto goralská obec zohrala významnú úlohu v dejinách Cirkvi na Slovensku a bola jedným zo stredísk náboženského života na Orave. V období rekatolizácie na hore Kalvária tu pôsobili misionári z Poľska.

Prvý kostolík v Zákamennom sa spomína už v roku 1659. Nový drevený kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie bol postavený v roku 1708, a v roku 1748 sa Zákamenný Klin stal farnosťou, dovtedy bol filiálkou farnosti Lokca. Miestny farár Juraj Ondriš v roku 1862 dal vybudovať Kalváriu, ktorá sa stala centrom nábožnosti pre obec aj jej okolie. Nový farský kostol bol postavený v roku 1893. V druhej polovici 20. storočia sa obec Zákamenné rozrástla na približne 5000 obyvateľov. V roku 1995 veriaci pod vedením otca Jozefa Kasana začali stavať druhý kostol na Vyšnom konci, ktorý posvätil diecézny biskup František Tondra 1. januára 2001.

Ján Vojtaššák sa narodil v roľníckej rodine Antona Vojtaššáka a Márie, rodenej Klimčíkovej, ako siedme z jedenástich detí. Pokrstený bol 15. novembra 1877 a dostal meno Ján. Rozhodujúci vplyv na jeho formovanie malo rodinné prostredie s tradičnými kresťanskými morálnymi zásadami a hodnotami. Hlboko zakorenená viera a nábožnosť v rodine vštepovali do jeho srdca zbožnosť, pracovitosť a úctu k životu i k ľuďom. Dom Vojtaššákovcov slúžil ako prvý "malý seminár", kde sa utváralo jeho budúce kňazské poslanie a životné postoje.

Prvé štyri triedy ľudovej školy navštevoval Ján v rokoch 1883 - 1887 v rodnej obci. Ďalšie dva roky študoval v Stankovanoch, kde bol jeho ujček Anton Klimčík farárom. Ujček spolu s rodičmi si všimli Janove charakterové vlastnosti, najmä jeho nábožnosť a dobrotu srdca, a rozhodli sa pre jeho ďalšie štúdium. Ujček smeroval jeho výchovu na duchovnú dráhu a podporoval ho v štúdiu.

Po absolvovaní štyroch ročníkov nižšieho gymnázia v Trstenej (1889 - 1893) študoval dva roky na gymnáziu v Ružomberku (1893 - 1895). Ako 18-ročný, po úspešnom konkurze do Spišského seminára, pokračoval v štúdiu teológie. Štruktúra a disciplína v seminári v Spišskej Kapitule vyhovovali jeho osobnému zameraniu. V tomto období bol maďarizačný tlak na školách, vrátane bohosloveckých seminárov, veľmi silný, avšak výchova a disciplína v seminári neboli narušené výraznejšími národnostnými trenicami či napätím. Ján Vojtaššák si nikdy nezaprel svoj slovenský pôvod.

Kňazské pôsobenie

Ján Vojtaššák prijal kňazské svätenie 1. júla 1901 z rúk vtedajšieho spišského biskupa Pavla Smrečányho v Spišskej katedrále svätého Martina. Svoju prvú svätú omšu slávil vo svojom rodisku v Zákamennom 7. júla 1901.

Po vysviacke bol novokňaz Ján Vojtaššák pridelený na svoje prvé kaplánske miesto do Hornej Zubrice na hornej Orave, kde nastúpil 22. júla 1901. Mladý kaplán plnil svoje poslanie s veľkým oduševnením, rozprúdil náboženský život v obci a bol mimoriadne horlivým kňazom, ktorý sa celou svojou bytosťou oddával kňazskej činnosti. Venoval sa dospelým, starým a chorým s rovnakou pozornosťou, s akou dokázal pritiahnuť deti a mládež. Naplno využíval svoj dar pre pastoračné vedenie pri všetkých príležitostiach.

Ako kaplána Jána Vojtaššáka často prekladali z jednej farnosti do druhej. Už v roku 1903 pôsobil ako kaplán v Kvačanoch v Liptove, o rok neskôr v Bijacovciach na Spiši. Širšie pole pôsobnosti sa mu naskytlo v hornooravskom mestečku Tvrdošín, kde pôsobil ako kaplán od 25. marca 1906 do 8. septembra 1908. Vo farnosti sa čoskoro prejavilo oživenie náboženského života. Zaviedol poklonu Prevelebnej Sviatosti Oltárnej, naučil veriacich modliť sa ruženec, katechizoval a navštevoval chorých a chudobných. Veľkú pozornosť venoval deťom. V Katolíckom kruhu našiel ochotníkov, s ktorými hrával divadlá, rozširoval slovenské noviny a časopisy. Keď sa na zasadnutí školskej stolice riešila otázka vyučovacieho jazyka v ľudovej škole, navrhol používať slovenský jazyk.

V máji 1910, počas krajinských volieb, bol Ján Vojtaššák, pôsobiaci ako kaplán vo Veličnej, bezdôvodne preložený do Vyšných Repáš za administrátora farnosti pre incident obyvateľov voči okresnému dekanovi v predvolebnom boji. Po šiestich týždňoch sa vrátil do Veličnej ako kaplán. Ján Vojtaššák spravoval farnosť vo Veličnej ako farár od roku 1911. V ťažkých rokoch prvej svetovej vojny zmobilizoval všetky svoje sily a vytvoril okruh aktívnych prispievateľov z radov národne uvedomelých kňazov, čím zabezpečil, že časopis Svätá Rodina neprestal plniť svoju úlohu. Okrem toho prevzal redakciu a administráciu časopisu Kráľovná svätého Ruženca po smrti jeho redaktora.

Biskupská služba

Dobré meno a úcta, ktorú si Ján Vojtaššák získal medzi kňazmi ako farár vo Veličnej, ako aj jeho horlivosť v oblasti náboženského a národného obrodenia, upriamili na neho pozornosť aj v Ríme. Dňa 13. novembra 1920 bol v tajnom konzistóriu v Ríme vymenovaný za spišského biskupa. Jeho biskupská konsekrácia sa uskutočnila 13. februára 1921 v Nitre. Spolu s Jánom Vojtaššákom boli vtedy vysvätení ešte dvaja biskupi: Dr. Karol Kmeťko a Dr. Marián Blaha. Konsekráciu vykonal nuncius Svätého stolca v Prahe Klement Micara, titulárny arcibiskup apumenský.

Jeho biskupský erb a heslo prorocky predznamenávali životnú dráhu spišského biskupa, plnú útrap, nebezpečenstiev a prenasledovania. Erb zobrazuje anjela so zlatou svätožiarou, stojaceho na podnožke, ktorý v pravici drží meč a v ľavici štít s dvojramenným krížom. Pod znakom je jeho biskupské heslo: „Angelis de te“ - „Anjelom prikázal o tebe.“ Tieto slová pochádzajú z 91. žalmu.

Biskup Ján Vojtaššák sa zo všetkých síl usiloval o duchovnú obnovu veriacich svojej diecézy, pričom využíval mnohé prostriedky a aktivity. Za účinný prostriedok považoval ľudové misie a kládol dôraz na ich pravidelné usporadúvanie a obnovu vo farnostiach. Súčasťou jeho úsilia boli aj pravidelné pastierske vizitácie, počas ktorých osobne navštívil každú farnosť.

Prehĺbenie duchovného života podporovali aj organizované duchovné cvičenia pre kňazov a rôzne sociálne skupiny laikov. Biskup Ján Vojtaššák vsadil svoje úsilie o duchovnú obnovu diecézy na Eucharistiu. Krátko po nástupe do biskupskej služby odporúčal zakladanie Arcibratstiev večnej poklony vo farnostiach a usiloval sa o obnovenie večnej poklony. V Spišskej diecéze sa na jeho podnet uskutočnili diecézne eucharistické kongresy. Sám bol účastníkom viacerých svetových eucharistických kongresov.

Počas prvej Československej republiky musel biskup Vojtaššák čeliť vnútornému napätiu v štáte, ktoré stupňovali vzťahy medzi Českom a Slovenskom, ako aj šírenie rôznych sociálnych, voľnomyšlienkárskych, socialistických a ateistických názorov. Cirkevní predstavitelia museli viesť zápas s oficiálnymi vládnymi zásahmi, najmä v otázkach práva a pôsobenia Cirkvi. Mimoriadne citlivou bola školská otázka, ktorá zahŕňala rušenie gymnázií a tlak na katolícke stredné a ľudové školy. Vážnym problémom boli aj snahy o reformu cirkevného života, ktoré viedli k vzniku Československej (národnej) cirkvi. Biskup Vojtaššák sa k týmto problémom musel jasne vyjadriť.

Slovenský štát a prenasledovanie

Vznik samostatného Slovenského štátu Ján Vojtaššák, ako silne národne orientovaný človek, privítal a angažoval sa aj politicky. V rokoch 1940 až 1945 bol členom a podpredsedom Štátnej rady, kde sa diskutovalo o mnohých dôležitých otázkach verejného života.

Po druhej svetovej vojne bol Ján Vojtaššák perzekvovaný komunistickým režimom. V roku 1950 bol zatknutý a v roku 1951 bol v vykonštruovanom procese odsúdený na 24 rokov väzenia. Zomrel v nútenom pobyte v starobincoch v Říčanoch pri Prahe 4. augusta 1965.

Proces blahorečenia Jána Vojtaššáka pokračuje na rímskej úrovni po ukončení doplňujúcej diecéznej fázy. Historické štúdie a nové archívne dokumenty boli publikované v niekoľkých publikáciách a prezentované na medzinárodných konferenciách. Boli tiež natočené dva filmové dokumenty: Vojtaššák a Vojtaššák Giorni dei barbari.

Dôležité dátumy v živote Jána Vojtaššáka

tags: #vyrocie #otca #vojtassaa