Konštantín I., známy ako Konštantín Veľký (latinsky Flavius Valerius Constantinus), bol rímsky cisár, ktorý vládol v rokoch 306 až 337. Počas svojho panovania sa stal jediným cisárom Rímskej ríše, keď v roku 324 zvíťazil v bojoch o trón, ktoré vypukli po abdikácii cisára Diokleciána. Jeho vláda znamenala zásadný zlom v histórii Rímskej ríše, najmä vďaka jeho postoju ku kresťanstvu a založeniu nového hlavného mesta.
Mladosť a cesta k moci
Konštantín sa narodil 27. februára 272 (niektoré pramene uvádzajú aj roky 273 a 274) v meste Naissus (dnešné Niš v Srbsku). Jeho otcom bol Konštantín Chloros, vysoký vojenský dôstojník a neskôr spoluvládca cisára Diokleciána, ktorý sa v roku 305 stal cisárom západnej časti ríše. Jeho matkou bola Helena, ktorá bola po smrti vyhlásená za svätú.
Po smrti otca Konštantína v roku 306 ho jeho légia vyhlásila za cisára. V tom čase v Ríme panovala nespokojnosť s vládou cisára Galeria, čo viedlo k ľudovému povstaniu a povolaniu Maxentia za cisára. Konštantín sa postavil proti Maxentiovi a po víťazstve nad jeho otcom Maximianom, ktorý si vynútil samovraždu, viedol svoje légie do Talianska.
Dňa 28. októbra 312 (podľa niektorých zdrojov 12. októbra) Konštantín porazil Maxentia v bitke pri Milvijskom (Mulvijskom) moste. Maxentius sa pri úteku utopil v rieke Tiber, čím sa Konštantín stal jediným cisárom západnej časti ríše.
Vízia pri Mulvijskom moste
S bitkou pri Mulvijskom moste je spojená slávna legenda. Pred bitkou sa Konštantínovi údajne na nebi zjavil kríž s gréckym nápisom "EN TÚTO NÍKÁ" (v preklade "V tomto zvíťazíš"). Neskôr vo sne mu bolo prikázané, aby na štíty svojich vojakov namaľoval symbol Kristovho monogramu (kombinácia gréckych písmen Chí a Ró). Tieto udalosti sú považované za zlomový moment, ktorý viedol Konštantína k prijatiu kresťanstva a jeho podpore.
Zjednotenie Rímskej ríše a založenie Konštantínopolu
Na začiatku roka 313 sa Konštantín stretol s cisárom východu Licíniom. Dohodli sa na rozdelení vlády nad rímskym impériom a nasledujúce roky žili v mieri. V roku 324 však Konštantín vpadol do oblasti Licíniovho panstva, dobyl Adrianopolis a Byzantion, a tým zjednotil vládu v celej ríši do svojich rúk.
Hneď po tomto víťazstve začal Konštantín s budovaním nového hlavného mesta. Dňa 8. novembra 324 si v meste Byzantion (staroveká grécka osada) zriadil svoju rezidenciu a 11. mája 330 bolo mesto slávnostne vysvätené a premenované na Konštantínopol (po slovensky Carihrad, dnes Istanbul). Konštantínopol bol budovaný ako kresťanské mesto a mal symbolizovať nový začiatok Rímskej ríše.
Celá história Konštantínopolu // Istanbulský dokument
Konštantín a kresťanstvo
Konštantínov postoj ku kresťanstvu zásadne ovplyvnil jeho vládu a budúcnosť Európy. Už v roku 313 vydal s Licíniom Milánsky edikt, ktorým zrovnoprávnil kresťanstvo s tradičným rímskym náboženstvom a ukončil obdobie jeho prenasledovania. Kresťanstvo sa tak stalo oficiálne tolerovaným náboženstvom.
V roku 321 Konštantín udelil cirkvi právo získavať majetok a oslobodil kňazov od platenia daní, čím posilnil jej ekonomickú a sociálnu pozíciu. V máji 325 zvolal do mesta Nikája prvý ekumenický cirkevný snem (koncil), ktorý mal vyriešiť teologické spory, najmä učenie Areia o podstate Boha a Kristovej božskosti. Konštantín osobne dohliadal na priebeh snemu a presadil prijatie tzv. Nicejského vierovyznania, ktoré označilo Areiovo učenie za kacírstvo.
Hoci v roku 335 zvolal ďalší snem do Jeruzalema, kde bol Areios opäť prijatý do cirkvi, Konštantínovo rozhodnutie v Nikáji malo dlhodobé dôsledky pre formovanie kresťanskej dogmy. Je zaujímavé, že Konštantín prijal krst až tesne pred svojou smrťou v roku 337, a to z rúk ariánskeho biskupa Eusébia z Nikomédie.
Diokleciánova tetrarchia a reformy
Konštantín nadviazal na reformy svojho predchodcu Diokleciána, ktorý zaviedol systém tetrarchie - vlády štyroch cisárov (dvoch augustov a dvoch caesarov) - s cieľom efektívnejšie spravovať rozsiahlu ríšu.
Tetrarchia bola zavedená v roku 293 a jej cieľom bolo zabezpečiť stabilitu a plynulé nástupníctvo. Dioklecián vládol na Východe a Maximianus na Západe, pričom obaja si adoptovali svojich "pomocných" cisárov (caesarov): Dioklecián si vybral Galeria a Maximianus zase Constantia Chlora, Konštantínovho otca. Tento systém zabezpečil, že moc bola rozdelená a znížila sa možnosť občianskych vojen.
Po abdikácii Diokleciána a Maximiana v roku 305 sa však systém začal rozpadať a viedol k bojom o moc, z ktorých víťazne vyšiel Konštantín.
Ekonomické a správne reformy
Konštantín zaviedol novú zlatú mincu, solidus (v gréčtine nomisma), ktorá sa v Byzantskej ríši používala až do 11. storočia. Pre každodenný peňažný styk zaviedol aj medenú mincu - follis.
Ďalej reformoval správu ríše, rozdelil ju na štyri prefektúry (Galliae, Italia, Illyricum a Oriens), 13 diecéz a 116 provincií. Výrazne sa zvýšila moc úradníkov, najmä výbercov daní. Zmenil tiež systém vyberania daní, zaviedol pozemkovú daň a daň z príjmu, ktoré sa vyberali v pravidelných päťročných obdobiach (annona). Po vyše 400 rokoch boli opäť zdanení aj obyvatelia Ríma.
Konštantín dokončil prechod k dominátu, čo znamenalo definitívny zánik posledných republikánskych zákonov a úradov. Z republikánskych inštitúcií zostal len konzulát.
Kontroverzie a dedičstvo
Postava Konštantína Veľkého je dodnes predmetom diskusií. Zatiaľ čo kresťanskí pisatelia, ako Eusebios z Kaisareie, ho oslavovali ako "novodobého Mojžiša" a vyzdvihovali jeho úlohu pri oslobodení kresťanov a podpore cirkvi, iní historici ho vnímali ako despotu, ktorý sa k náboženstvu priklonil z politického prospechu.
Kritizovaná bola jeho neľudskosť, s ktorou mal vyvraždiť svojich príbuzných, vrátane syna Crispa a manželky Fausty. Taktiež sa poukazuje na to, že až do konca života si zachoval titul pontifex maximus, najvyššej hlavy náboženských záležitostí v pohanskom Ríme, a že nikdy úplne neopustil uctievanie Slnka.
Napriek kontroverziám nemožno uprieť Konštantínovi Veľkému jeho obrovský vplyv na formovanie európskych dejín. Jeho podpora kresťanstva, založenie Konštantínopolu a reformy správy ríše zanechali nezmazateľnú stopu a ovplyvnili ďalší vývoj západnej civilizácie.
Konštantín zomrel 22. mája 337.