Vianočné zvyky a tradície na Slovensku

Vianočné zvyky na Slovensku patria k tým najkrajším na svete a veľa zahraničných turistov s obľubou navštevuje slovenské mestá pre ich nezabudnuteľnú vianočnú atmosféru. Tradície na Vianoce sú na Slovensku dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam. Niektoré zo zvykov na Vianoce prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia s naším zdravím.

Adventné obdobie

Predchádza im prípravné obdobie, ktoré sa nazýva Advent. Adventné obdobie je obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Podľa kresťanskej tradície je to čas očakávania príchodu spasiteľa, teda narodenia Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá štyri nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná, štvrtá adventná nedeľa, môže byť najneskôr 24. decembra.

Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky, ktoré sa postupne zapaľujú. V prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna sviečka, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele by mali horieť všetky štyri sviečky.

Každá zo štyroch sviec v sebe niesla určitú symboliku a mala by ju zažať iný člen rodiny:

• Sviečka nádeje - zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine.
• Sviečka mieru - malo by ju zapáliť najstaršie dieťa v rodine.
• Sviečka priateľstva - jej zapálenie je na starosti matka rodiny.
• Sviečka lásky - úloha ju zažať pripadá otcovi rodiny.

Zaujímavosťou je, že pôvodne mali vence až päť sviečok. Tá posledná sa dávala do stredu, musela byť bielej farby a predstavovala príchod malého Ježiška. Zapaľovala sa tesne pred Štedrou večerou.

Medzi obľúbené zimné tradície, ktoré sa na Slovensku dodržiavajú, patrí príchod svätého Mikuláša. Deti každoročne 5. decembra očakávajú jeho návštevu.

Vianočná výzdoba

Pre advent je samozrejme typická výzdoba a dekorácie. Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.

Zdobenie stromčeka

Vianočný stromček sa na Slovensku zdobí približne od 19. storočia a jeho vzhľad sa výrazne premenil. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.

Pôst

Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce. Na Štedrý deň, 24. decembra, sa až do večera udržiaval pôst. Nejedli sa žiadne mäsité jedlá, ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer.

Štedrá večera

Štedrý deň sa zvykne nazývať aj Vilija alebo Vigília, čo znamená predvečer sviatku. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. V niektorých kresťanských domácnostiach sa Štedrá večera začínala tým, že otec zaklopal na dvere a zvolal: „Otvorte!“ Mama sa spýtala: „Čo nesiete?“ Otec odpovedal: „Zdravie, šťastie, hojné božské požehnanie a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnutie!“ Mama vpustila otca dnu a povedala: „V mene Božom, poďte ďalej.“ Tým maminina úloha končila, ďalej viedol vinšovanie a dej Štedrej večere otec. Tento zvyk súvisí s náboženstvom a väčšina slovenských domácností ho dodržiava už celé pokolenia.

Tesne pred začatím Štedrej večere hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred. Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mala za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam.

Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze. Šupina z kapra je symbolom bohatstva a mala údajne prinášať hojnosť aj peniaze.

Vianočné trhy

Viete si vôbec Vianoce predstaviť bez vianočných trhov? V každom meste aj na dedine sa pravidelne konajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby. Slováci navyše veľmi radi cestujú aj do zahraničia na vyhlásené vianočné trhy.

Vianočné jedlá na Slovensku

Vianočné pokrmy sa líšia históriou, regionálnymi zvyklosťami aj vianočnými zvykmi v jednotlivých rodinách. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko, kapor na čierno a na stole nesmeli chýbať ani strukoviny.

Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa odlišujú od regiónu k regiónu. Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.

Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorých územiach Slovenska sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek. Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad mäso, smotanu či slivky. Na strednom Slovensku okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.

Vianočné pečenie je na Slovensku veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami. Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku, to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac.

Medzi tradičné jedlá patria:

• Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé.
• Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
• Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky). Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.

Ďalšie vianočné zvyky a tradície

Magické dni a veštenie

Mnoho tradícií sa spájalo so zimným slnovratom, ktorý mal údajne magickú moc. Počas tohto obdobia v roku sa kumulovala silná energia, ktorá mohla ovplyvniť život. Preto vtedy naši predkovia praktizovali rôzne úkony, ktoré im mali v budúcom roku priniesť dostatok šťastia. Keďže sa vtedy aj veľa veštilo, nazývali ich tiež „stridžie dni“. Toto obdobie sa začínalo v novembri na Katarínu a končilo sa 6. decembra sviatkom svätého Mikuláša.

25. november (Katarína)

Od osláv Kataríny na nás až do Vianoc čaká veľa krásnych zvyklostí. Už v prvý deň tohto nezvyčajného obdobia by sme mali zbystriť pozornosť a sledovať aj tieto zaujímavosti:

• Počasie na Katarínu predpovedalo, aké budú sviatky. Pokiaľ bolo všade blato a sucho, v tom prípade budú Vianoce na snehu. Ak už na konci novembra nastane bohatá snehová nádielka, počas sviatkov sa jej už nedočkáme.
• Naši predkovia počas viacerých sviatkov verili, že ak ku nim do domácnosti príde ako prvá žena, tak im to prinesie smolu. Keby prišla na návštevu najprv nejaká susedka, znamenalo by to pre gazdinú smolu v kuchyni. Počas nasledujúcich mesiacov by vraj rozbila veľa riadu a zničila veľa hrncov.
• Počas Kataríny bola jedna z posledných zábav pred sviatkami. Potom už začal advent, počas ktorého mali spomaliť a nemohli tancovať či spievať. Zároveň sa táto noc spájala s rôznymi lapajstvami, keď najmä mládenci robievali svojim susedom zle a vystreľovali si z nich.
• Pokiaľ sa však ako prvý do domácnosti dostal muž, znamenalo to pre rodinu veľké šťastie. Jeho návšteva totiž vyhnala z domu všetky zlé sily.
• Na severe, najmä v oblasti Oravy, chodievali mladí chlapci prezlečení za ženy po domoch a takto tancovali spolu s gazdinami a ich dcérami. Často im tam hrali na husliach a spievali. Za odmenu potom dostali nejakú dobrotu.
• Mladé dievčatá v tento deň lámajú prútiky alebo tenké konáriky z kríkov a stromov, ktoré kvitnú na jar. Potom ich označia a dajú do vázy. Ten, ktorý vykvitne do Vianoc, znamená splnené želanie.
• Kedysi museli ľudia obmedziť svoju prácu aj na sviatok Kataríny. Ten oslavovali na počesť svätej Kataríny, ktorú mučili na kolese. Preto sa nikto z rodiny nemohol dotknúť a ani robiť s ničím, čo obsahovalo koleso. To znamená, že nemohli pracovať s vozom, mlynom, hodinami alebo kolovrátkom. Pri posledne menovanom predmete by dokonca mohli gazdinkám zhniť prsty, pretože ho použili v nepovolený čas.

30. november (Ondrej)

Druhá magická noc prišla v posledný novembrový deň. Vtedy oslavovali meniny Ondrejovia a tí so sebou prinášali výborné podmienky na veštenie.

• Ak máte dom so záhradou a chcete mať dobrú úrodu, tak aspoň raz v tento deň potraste plotom, aby mali stromy a kríky dostatok plodov.
• Veľa veštieb sa týkalo hľadania ženícha. Keď napríklad dievka zaklopala v noci na kurník a ako prvý sa ozval kohút, tak sa do roka vydala. Do halušiek zase zvykli zavariť lístočky s menom alebo povolaním a tak sa mal nazývať alebo v tom smere mal pracovať vyvolený. Viacero dievčat zase mohlo odštipnúť kúsok z čerstvo opečeného chleba a naukladať ich postupne pred psa. Ktorý zjedol ako prvý, to dievča sa ako prvé vydalo.
• Na Ondreja taktiež nemohla prísť do domu ako prvá žena, pretože by to rodine prinieslo smolu a rovnako ste nemohli robiť ani žiadne ručné práce, aby sa dobre darilo dobytku.
• Veštilo sa aj pomocou pohárov. Pod šálky skryli štyri predmety - hrebeň, kúsok zeme, chlieb a prsteň. Potom si každý v rodine vybral ten svoj. Ak našli hrebeň, tak do roka mali zdravotné problémy, hlina znamenala úmrtie, prsteň svadbu a chlieb bol symbolom blahobytu.
• Taktiež si dávajte pozor na to, čo sa vám bude snívať, pretože tieto sny sa vám môžu do roka splniť.

1. december

So začiatkom decembra prichádza advent, počas ktorého by sme mali na chvíľku spomaliť a upokojiť sa. Preto neboli nikdy zábavy a ľudia sa viac sústredili na svoju rodinu. Dnes sa nám už s týmto obdobím spájajú aj adventné vence. Prvý z nich vznikol až v roku 1839 v nemeckom Hamburgu. Tunajší pastor deti neustále otravovali s otázkou, kedy už budú konečne Vianoce. Preto na začiatku decembra vyrobil veľký veniec, na ktorý dal štyri veľké a devätnásť malých sviečok. Tie veľké predstavovali nedeľu a ostatné bežné dni. Keď na venci zapálili všetky, tak sa už drobci dočkali ich vysnívaných Vianoc. Do sveta sa potom táto myšlienka rozšírila v úspornejšej obdobe iba so štyrmi sviecami. Ich zapaľovanie bolo zase predzvesťou svetla, ktoré medzi ľudí prišlo s narodením Ježiška.

Každá zo štyroch sviec v sebe niesla určitú symboliku a mala by ju zažať iný člen rodiny:

• Sviečka nádeje - zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine.
• Sviečka mieru - malo by ju zapáliť najstaršie dieťa v rodine.
• Sviečka priateľstva - jej zapálenie je na starosti matka rodiny.
• Sviečka lásky - úloha ju zažať pripadá otcovi rodiny.

Zaujímavosťou je, že pôvodne mali vence až päť sviečok. Tá posledná sa dávala do stredu a musela byť bielej farby. Predstavovala príchod malého Ježiška a zapaľovala sa tesne pred Štedrou večerou.

4. december (Barbora)

Aj na Barboru túžili spoznať dievčatá svojho ženícha. Prvá odpoveď bola neutrálna. Stačilo im odlomiť konárik z čerešne a keď do Vianoc vo váze rozkvitol, tak bola čoskoro svadba. Druhá možnosť sa líšila podľa regiónu Slovenska. Niekde tento zvyk praktizovali už od Kataríny, inde čakali až do Barbory.

Mladé ženy túžiace po vydaji si odlomili prútik z akéhokoľvek jarného ovocného kríka či stromu a dali ho do vázy. Potom išli do potoka, nabrali si vodu do úst a takto ju preniesli až do vázy v kuchyni. Tam ju vypustili ku konáriku. Takýmto spôsobom ju polievali každý deň. Ak do Vianoc rozkvitla, tak sa do roka vydali. Ani tentoraz sa neubránili ženy zákazu návštev, pretože ak by prišli prvé do domu, mužom by to pomotalo hlavu a na ďalší rok by mali smolu a práca by im nešla tak od ruky.

13. december (Lucia)

Lucia vraj bola najsilnejšia zo všetkých stríg. Preto sa jej ľudia báli a snažili sa v tento deň dostať zo svojich príbytkov zlú energiu. Za všetko mohol fakt, že vtedy bola najdlhšia noc v roku, preto temno víťazilo nad svetlom.

Nechýbali ani veštby a iné zaujímavé zvyky:

• Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy „nikto“, „neznámy“ a „cudzinec“. Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený. Neskôr sa táto tradícia obmenila a na lístky sa písali aj konkrétni muži, ktorých poznali.
• Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky. Každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz a nemohli naň použiť ani jeden klinec. Keď ho potom vzali na Štedrý deň na polnočnú omšu, tak cez stredový otvor vraj uvideli všetky strigy z dediny.
• Tentoraz chodili koledovať dievčatá. Tie sa prezliekali za Lucie, čiže chodili oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou. V rukách mali husie perá a tými vymetali zo všetkých kútov všetko zlo z domácnosti a prinášali tak rodine šťastie.
• Od Lucie až do Vianoc si značte do kalendára, aké počasie bolo v jednotlivé dni. Podľa toho budú vyzerať aj mesiace v nasledujúci rok.
• Ženy nemohli robiť žiadne ručné práce a ani chodiť na návštevu, pretože by sa toho domu mohli zmocniť strigy.
• Naši predkovia v tento deň chránili pred strigami svoje domovy i dobytok. Na alebo nad dvere preto kreslili kriedou kríž a zvieratám priviazali okolo krku kytičku s ochrannými bylinkami.
• Večer už do maštale nemohol vojsť nikto okrem majiteľov domu, pretože by sa inak zvieratám „porobilo“ a neprospievali by.

21. december (Tomáš)

Pred Vianocami už gazdinky združovali v domácnosti všetky potrebné veci. Preto im nemohli chýbať ani oblátky. Tie často vyrábal učiteľ alebo skúsená žena z dediny. Potom ich po domoch roznášali deti, ktoré spolu s nimi koledovali a dostávali malé výslužky. Na Tomáša chodievali koledovať aj malí chlapci, ktorí v ruke držali nejaký predmet z ocele. Vďaka tomu priniesli na budúci rok do rodiny pevné zdravie a veľa šťastia.

Prehľad vianočných zvykov na Slovensku

Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Adventné obdobie, ako to už býva, preletí ako voda. Venujme svojej rodine a deťom svoj čas a vychutnajme si ho. Na každý deň adventu sa núka toľko aktivít. V tomto uponáhľanom svete môžeme mať vlastné tempo. Naša rodina je náš celý svet. Môžeme zapáliť sviečky v pokoji a pomaly.

tags: #aktivita #na #vianoce #zvyky