Hrubov je dedina s bohatou históriou, nachádzajúca sa v nadmorskej výške 306 metrov. Svojou rozlohou a demografickým vývojom svedčí o dlhodobom osídlení a premene regiónu.
Základné informácie a demografia
Obec má aktuálne 473 obyvateľov a jej celková rozloha je 14,4182 km² (1 441,82 hektárov).
Rozloha a využitie pôdy
Rozdelenie pôdy v obci je nasledovné:
- Poľnohospodárska pôda: 23%
- Nepoľnohospodárska pôda: 77%
Celkové využitie pôdy zahŕňa ornú pôdu, chmeľnice, vinice, záhrady a ovocné sady.
Demografický vývoj
V sledovanom období bol zaznamenaný nasledovný demografický trend:
- Živonarodených a prisťahovaných: 7 osôb
- Zomretých a odsťahovaných: 16 osôb
- Celkový prírastok: -9 osôb
Sobášnosť a rozvodovosť
V obci Hrubov bola zaznamenaná vysoká sobášnosť s nízkou rozvodovosťou:
- Počet sobášov: 4
- Počet rozvodov: 0
Pomer sobášov k rozvodom je 1:0, čo svedčí o stabilite rodinného prostredia.
História obce
Najstaršie zmienky a pôvod
Najstaršia zachovaná správa o dedine Hrubov pochádza z roku 1478. V tom čase sa Drugetovci sťažovali pred dvorským sudcom, že im šľachtici zo Zbudze zabrali majetky, medzi nimi aj Hrubov. Predpokladá sa, že sídlisko vzniklo skôr, založené šoltýsom s poddanými podľa zákupného, nemeckého alebo valašského práva, prípadne kombináciou oboch, v 14. až prvej polovici 15. storočia. Hrubov nepochybne vznikol na území, ktoré patrilo Drugetovcom, ktorí ho vlastnili aj v 16. - 17. storočí.
Názvy obce a osídlenie
V písomnostiach z 15. až 17. storočia sa obec vyskytuje pod maďarizovanou podobou staršieho slovenského názvu Hrubov. Obec je doložená z roku 1478 ako Rubo, neskôr ako Hrubo v roku 1786, Hrubová v roku 1808 a Hrubov v roku 1920. Po maďarsky sa nazývala Hrubó, Rubó.
V druhej polovici 16. storočia patrila časť Hrubova k valašsko-rusínskej krajine. Na prelome 16. a 17. storočia bol Hrubov malou dedinou s poddanským roľnícko-slovenským aj valašsko-rusínskym obyvateľstvom. V 17. storočí tamojšie sedliacke domácnosti chudobneli. Okolo roku 1623 tu žili dve šoltýske domácnosti, pričom každej patrili pozemky celej usadlosti, a osem sedliackych domácností. V druhej polovici 17. a začiatkom 18. storočia počet poddanských obyvateľov pribúdal.
Majetkové pomery a hospodárstvo
Obec Hrubov patrila panstvu Humenné, a v 19. storočí boli zemepánmi Szirmayovci. V roku 1556 mala obec 2 porty. V roku 1715 mala 9 opustených a 14 obývaných domácností. V roku 1787 mala 38 domov a 342 obyvateľov, a v roku 1828 mala 43 domov a 319 obyvateľov. Obyvatelia sa živili predovšetkým poľnohospodárstvom, povozníctvom, pálili uhlie a pracovali v rozsiahlych lesoch. V 19. storočí mala v Hrubove majetky aj Hornouhliarska banská spoločnosť.
Náboženský život a architektonické pamiatky
Pôvodný kostol
V Hrubove postavili kostol už v 15. alebo 16. storočí. Správa z roku 1666 uvádza, že bol drevený a mal zvon. V 17. storočí v ňom vysluhovali bohoslužby evanjelickí a. v. kazatelia. Ešte okolo roku 1700 patril kostol luteránom, avšak už bol murovaný.
Kostol sv. Petra a Pavla
Dominantou obce je Rímskokatolícky Kostol sv. Petra a Pavla, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Bol postavený v rokoch 1764 - 1780 na mieste staršieho dreveného kostola. V prvej fáze bolo vybudované presbytérium v roku 1764 a v roku 1780 pribudla loď. Kostol prešiel obnovami v rokoch 1867, 1881, 1892 a 1896. V roku 1994 bola pristavaná sakristia a v roku 1995 murovaná predsieň a veža. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami, presbytérium českou plackou. Zariadenie kostola je novodobé. Fasády s nárožným zaoblením sú členené lizénovými rámami a pravouhlo ukončenými oknami.
Moderná história a povojnový vývoj
Tragédie a vojna
V rokoch 1932 a 1940 obec vyhorela. Tragickým obdobím bola pre Hrubov aj Druhá svetová vojna. V roku 1944 Nemci obec vypálili za spoluprácu s partizánmi. V Hrubove sa v tom čase nachádzalo aj poľné partizánske letisko. Obec je za svoju odvahu vyznamenaná Pamätnou medailou SNP.
Povojnová obnova
Po roku 1945 nastala obnova obce. Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľov si našla prácu v neďalekých mestách Humenné a Košice, čo prispelo k rozvoju a modernizácii obce.