Básnik Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov slovenskej literatúry 20. storočia. Svoj život zasvätil poézii, novinárčine a kultúrnej práci. Počas svojho plodného života nezaprel v sebe optimizmus, sviežosť, vytrvalosť a pracovitosť. Okrem svojho skutočného mena používal aj pseudonymy, napríklad Ilia Volžanin či Larix.
Narodil sa 16. decembra 1898 v obci Zemianske Lieskové, ktorá je dnes súčasťou obce Melčice-Lieskové. Bol štrnástym dieťaťom čižmárskeho majstra Andreja Čieteka a Anny Čietekovej, rodenej Kadlecovej. Jeho pôvodné meno bolo Ján Čietek. Príznačne dobe a skromným podmienkam, v ktorých rodina žila, sa dospelého veku dožili len štyri deti. Keď mal Ján štyri roky, zomrel mu otec - živiteľ rodiny. O štyri roky neskôr zomrela aj jeho dospelá sestra Marta, ktorá rodine pomáhala. Vzhľadom na tieto okolnosti sa jeho matka, chudobná a s podlomeným zdravím, už nemohla ďalej starať o najmladšieho syna. Riešenie hľadala v novozaloženom evanjelickom sirotinci v Modre. V roku 1907, ako osemročný, sa Ján Čietek stal siedmym chovancom tohto prvého slovenského sirotinca.
V modranskom sirotinci, kde ho nazývali malým Jankom, prežil časť svojho detstva. Tu sa mu však dostalo vzdelania a morálneho vedenia. Za pár dobrých spomienok vďačil najmä Samuelovi Zochovi, ktorý spravoval sirotinec. Pod Zochovým vplyvom sa Jánovi dostalo doučovania, dokonca aj latiny, a naučil sa písať na stroji. Práve v modranskom prostredí a vďaka národnému a morálnemu cíteniu rodiny Zochovcov začal z Janka Čieteka vyrastať uvedomelý básnik. Zoznámil sa tu aj s budúcim priateľom, básnikom Martinom Rázusom. V Modre dokončil ľudovú školu, ktorú začal navštevovať ešte v Kochanovciach. Okrem iného sa tu priúčal sadzačskému umeniu u kníhtlačiara Šimona Roháčka, čo ho viedlo k záujmu o tlačené slovo a výrobu kníh.
Napriek ťažkej situácii polosiroty a odlúčeniu od matky, s ktorým sa musel vyrovnať vo veľmi útlom veku, sa pre neho modranská fara stala hniezdom záchrany. Keby nie sirotinca a vplyvu Samuela Zocha, je pravdepodobné, že by nedokončil ani základné vzdelanie a už v mladom veku by slúžil niekde u bohatého gazdu.
Literárna dráha a kľúčové diela
Literárne pokusy Jána Smreka začali vznikať už počas stredoškolských štúdií v roku 1916. Svoje diela začal posielať do periodík ako Slovenský denník a neskôr aj do Národných novín v Martine. Publikoval tu prvé besednice, správy a publicistické články. Svoje básne uverejňoval aj v iných časopisoch, ako sú Živena, Slovenské pohľady, Zlatá Praha a ďalšie.
Po skončení prvej svetovej vojny pokračoval vo vzdelávaní. V rokoch 1919 - 1921 študoval na modranskom učiteľskom ústave a v rokoch 1921 - 1924 na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Štúdium však nedokončil, pretože ho naplno zaujala novinárska a redaktorská práca.
Svoju prvú básnickú zbierku, Odsúdený k večitej žízni, vydal v roku 1922. V nej sa vyrovnával so symbolizmom a ťaživými skúsenosťami z detstva. Zbierkou Cválajúce dni (1925) sa zaradil medzi najvýraznejšie talenty nastupujúcej povojnovej generácie a prihlásil sa k filozofii vitalizmu. Táto filozofia zdôrazňovala aktivitu, životný elán a boj proti letargii. Medzi ďalšie zbierky, ktoré odrážajú túto poetiku, patria Božské uzly (1929) a Iba oči (1933). Svoju filozofiu lásky a vzťah k žene, ktorá bola často symbolom mladosti, krásy a základnej hodnoty života, vyjadril v knihe Básnik a žena (1934).
Ďalšie zbierky jeho tvorby zahŕňajú Zrno (1934), Hostina (1944) a Studňa (1945). Okrem vlastnej básnickej tvorby sa Ján Smrek venoval aj publicistike a prekladom. V roku 1930 založil a viedol literárno-umelecký mesačník Elán, ktorý sa stal kľúčovým slovenským kultúrnym časopisom a združil mnohých autorov slovenskej literatúry. Elán bol revue, ktorá bola zrkadlom slovenského kultúrneho života. V Prahe, kde žil a pracoval v nakladateľstve Leopolda Mazáča, založil aj sériu Komorná knižnica.
Publicistika, redaktorská činnosť a neskoršie obdobie
Počas svojej kariéry pracoval Ján Smrek v rôznych médiách. Bol redaktorom Slovenského denníka a Národných novín v Martine. V rokoch 1925 - 1938 redigoval v pražskom Mazáčovom nakladateľstve Edíciu mladých slovenských autorov (EMSA). Neskôr, po presídlení do Bratislavy v roku 1939, sa časopis Elán stal časopisom Spolku slovenských spisovateľov. Počas druhej svetovej vojny sa angažoval v zápase na obranu života. V roku 1944 bolo z politických dôvodov zastavené vydávanie časopisu Elán. Po roku 1948 Smrek ako básnik upadol na istý čas do nemilosti, do roku 1958 nevydal žiadnu novú básnickú zbierku a venoval sa najmä prekladom. V rokoch 1948 - 1956 napísal približne 200 tzv. "šuplíkových básní", v ktorých kritizoval komunistický režim, tieto verše však neboli publikované za jeho života.
Ján Smrek patrí medzi autorov, ktorí zanechali svedectvo o vlastnom živote v podobe memoárov, napríklad v knihe Poézia moja láska. Napriek tomu dlho zostávala podstatná časť jeho biografie neznáma, najmä detstvo a mladosť. Sám nerád hovoril o detstve, často spomínal len v úzkom kruhu rodiny a priateľov. Chudobné pomery a odlúčenie od matky v útlom veku prvý raz naznačil v básni Douleur (1922). Viac životopisných údajov prezradil v básni Genesis a exodus (1927).
Spomienkové podujatia a odkaz
Počas života a po smrti Jána Smreka mu bolo venovaných mnoho spomienkových podujatí. V roku 1988, pri príležitosti jeho nedožitých 90. narodenín, mu na budove Obecného úradu v Melčiciach-Lieskovom odhalili pamätnú tabuľu. Pri príležitosti 100. výročia jeho narodenia, v auguste 1998, sa v Bratislave konal 18. svetový kongres básnikov, na ktorom sa zišlo viac než 150 zahraničných a slovenských umelcov. V tom istom roku bol v novovybudovanom parku v Melčiciach-Lieskovom odhalený aj pamätník venovaný tomuto významnému rodákovi.
V roku 2022 sme si pripomenuli 40. výročie úmrtia Jána Čieteka Smreka. Pri tejto príležitosti zorganizovalo Trenčianske osvetové stredisko v spolupráci s obcou Melčice-Lieskové a Slovenskou národnou knižnicou (SNK) dve podujatia. Dňa 1. decembra 2022 bola otvorená výstava Cválajúce dni Jána Smreka, ktorú zapožičala SNK. Na vernisáži spisovateľka Monika Kapráliková prednášala o živote a diele básnika a predstavila svoju publikáciu Za hranice provincie - Ján Smrek a jeho e/Elán (2021). Druhým podujatím bola dňa 8. decembra 2022 recitačná súťaž SMREKovo, ktorá prilákala 35 žiakov a študentov. Po vyhodnotení súťaže sa účastníci presunuli k pamätníku Jána Smreka v Parku Jána Smreka, kde starostka obce položila veniec spolu s najmladším synom básnika, Mojmírom Čietekom.
Ján Smrek, vlastným menom Ján Čietek, zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave vo veku nedožitých 84 rokov. Pochovaný je na Národnom cintoríne v Martine. Jeho dielo, vyznačujúce sa jednoduchosťou, melodičnosťou a životným optimizmom, zostáva dodnes aktuálne a cenené. Je považovaný za najčítanejšieho a najprekladanejšieho slovenského básnika.
Dátumy:**