Rok 2023 je obdobím významného 160. výročia založenia najstaršej národnej kultúrnej ustanovizne, Matice slovenskej. Jej význam je od samotného vzniku až do súčasnosti opodstatnený a má značný vplyv na históriu Slovenska. Pri tejto príležitosti sa realizuje množstvo podujatí rôzneho charakteru, ktoré si pripomínajú jej bohatú minulosť a dôležitú úlohu v národnom živote.
Základné informácie o Matici slovenskej
Matica slovenská (skr. MS) je celonárodná slovenská kultúrna ustanovizeň so sídlom v Martine. Je historicky najstaršou a doteraz jestvujúcou ustanovizňou slovenského národa v oblasti kultúry, osvety a vedy.
Poslanie a ciele
Poslaním Matice je rozvíjať a upevňovať slovenské vlastenectvo, prebúdzať a umocňovať národné povedomie Slovákov i krajanov žijúcich v zahraničí, prehlbovať vzťah občanov k slovenskej štátnosti. Prednostne získava slovacikálne dokumenty, zhromažďuje, spracúva, uchováva, ochraňuje a sprístupňuje národné kultúrne dedičstvo. Vykonáva základný slovakistický výskum a zúčastňuje sa na tvorbe a rozvoji miestnej a regionálnej kultúry.
Ďalej združuje tvorcov a priaznivcov slovenskej kultúry a vedy vo svete, zúčastňuje sa na propagácii Slovenska a rozvíja styky s európskymi a svetovými organizáciami pre otázky kultúry, národnej identity, duchovného života a ochrany všeľudských hodnôt. Zakladá doma i v zahraničí nadácie a fondy na podporu národného a kultúrneho života Slovákov a na oceňovanie najvýznamnejších tvorcov. Vydáva pôvodnú slovenskú umeleckú tvorbu, vedecké diela a publicistiku, spolupracuje pri tvorbe učebníc a učebných textov niektorých predmetov spoločenských vied pre základné a stredné školy.
Pestuje v mládeži túžbu po poznaní národných dejín, kultúry a vzťah k národným tradíciám, pričom napomáha ich rozvoj. Uskutočňuje to predovšetkým vytváraním podmienok na všestranné vzdelávanie, podporou kultúrnych a iných záujmov a záľub mládeže, rozvojom sociálnych kontaktov a zvyšovaním jej kultúry pre plnohodnotný spoločenský život.
Organizačná štruktúra a pôsobnosť
| Krátky názov | MS |
| Motto | Karol Kuzmány: „Ak chcete ďalej prísť, ako my dôjdeme, treba vám viac vedieť, ako čo my vieme, treba vám vrúcnejšou vierou sa zapáliť, treba vám smelosťou väčšou sa presláviť, treba vám viac práce, viac trpezlivosti.“ |
| Vznik | 4. augusta 1863 v Martine |
| Právne postavenie | verejnoprávna inštitúcia |
| Určenie / zameranie | kultúra, veda, literatúra, vydavateľská činnosť, archívnictvo, knihovníctvo, osveta, divadlo, folkloristika |
| Ústredie | P. Mudroňa 1, 036 01 Martin |
| Oblasť pôsobenia | kultúra, veda, literatúra, vydavateľská činnosť, archívnictvo, knihovníctvo, osveta, divadlo, folkloristika |
| Členstvo | Individuálne, Kolektívne |
| Rokovací jazyk | slovenčina |
| Predseda Matice slovenskej | JUDr. Marián Gešper |
| Správca Matice slovenskej | Mgr. Maroš Smolec |
| Tajomník Matice slovenskej | Mgr. Peter Schvantner |
| Hlavný orgán | Valné zhromaždenie |
| Rozpočet | 1 500 000 eur (183/2022 Z.z. ZÁKON z 5.) |
Historické míľniky a vývoj Matice slovenskej
V dejinách Slovenska tvorí Matica slovenská jednu z najdôležitejších kapitol, najmä v rokoch 1863 až 1875.
Založenie a prvé roky činnosti (1863 - 1875)
V júni 1861 sa v Turčianskom Svätom Martine zišlo Slovenské národné zhromaždenie, ktoré prijalo Memorandum národa slovenského. Toto memorandum patrí k najvýznamnejším dokumentom národno-emancipačného vývoja Slovákov. Zakotvovalo hlavné požiadavky Slovákov na uplatňovanie národnej identity v štátoprávnej, politickej, kultúrnej a jazykovej oblasti.
V prijatom memorande bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný prípravný výbor. Už v roku 1861 tento výbor vypracoval návrh Stanov Matice slovenskej a začal organizovať celonárodnú finančnú zbierku, ktorá mala vytvoriť predpoklady na začatie jej činnosti. Stanovy cisár František Jozef I. schválil 21. augusta 1862.
Prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 4. augusta 1863 v Martine, v rámci osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Podľa záznamov z kroník sa v centre Turca zišlo okolo 5000 slovenských národovcov, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku. Zhromaždenie otvoril predseda Dočasného výboru Matice slovenskej Ján Francisci. Za prvého predsedu bol zvolený banskobystrický katolícky biskup Štefan Moyzes a za prvého podpredsedu Karol Kuzmány, ktorý bol evanjelický farár.
V roku 1864 rozhodnutím 2. valného zhromaždenia Matica slovenská prijala pre tlač všetkých matičných publikácií a dokumentov štúrovskú normu spisovnej slovenčiny a ako písmo latinku.
Počas krátkeho obdobia činnosti rozvinula Matica slovenská rozsiahlu zberateľskú a vydavateľskú činnosť. Zhromažďovala cenné zbierky pamiatok z kultúrnych dejín Slovákov a Slovenska a vydala 82 zväzkov kníh. Poskytovala štipendiá a pôžičky slovenským vedcom a študentom, nadväzovala domáce i zahraničné kontakty.
Po prehratej bitke Rakúska s Pruskom pri Hradci Králové v roku 1866 využili maďarskí predstavitelia oslabené pozície cisárskej moci, čo viedlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu a následnej stupňujúcej sa maďarizácii. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie Matice slovenskej s nevôľou, až napokon uhorská vláda (uznesením ministra vnútra Koloman Tisza č. 125 zo 6. apríla) zakázala jej činnosť po 12 rokoch existencie. 12. novembra 1875 bola Matica rozpustená a jej majetok zhabaný. Majetok neskôr získal Hornouhorský maďarský vzdelávací spolok (FEMKE). Pokusy o obnovenie činnosti MS boli neúspešné.
Obnovenie činnosti a obdobie medzi vojnami
Činnosť Matice slovenskej bola obnovená až po vzniku Československa 1. januára 1919 na základe rozhodnutia ministra pre správu Slovenska Vavra Šrobára. „Oživotvorujúce“ valné zhromaždenie sa konalo 5. augusta 1919. Matica nadviazala na predchádzajúcu prácu, navyše začala budovať členskú základňu a zakladať vedecké odbory.
V júni 1945 v Martine založili člen výboru Matice slovenskej a minister Vladimír Clementis Všeslovanský výbor a v Matici slovenskej sa vytvorilo Slovanské oddelenie. Valné zhromaždenie v auguste 1945 v Martine zvolilo za nových predsedov Laca Novomeského a Jura Hronca.
Matica slovenská v období komunizmu a po roku 1989
V rokoch 1949 - 1953 politické orgány postupne zobrali Matici slovenskej vedeckú prácu, zlikvidovali jej členskú základňu a inštitúciu zredukovali na ústredie osvetovej práce.
Zatiaľ čo sa politická situácia zlepšovala, Matica slovenská si pripomenula sté výročie svojho založenia veľkolepými oslavami. Matica slovenská bola ocenená najvyšším štátnym vyznamenaním Rady republiky, ktoré odovzdával vtedajší významný štátny a stranícky predstaviteľ Alexander Dubček.
V auguste 1967 sa prezident Antonín Novotný zúčastnil osláv stého výročia založenia martinského gymnázia a prišiel aj do Matice. Keď sa dozvedel od vtedajšieho správcu Juraja Pašky, že Matica sa chce starať o zahraničných Slovákov, rozčúlil sa, že na to má v Prahe Československý ústav zahraničný a obvinil zástupcu Matice z buržoázneho nacionalizmu. Odmietol prijať dary, faksimílie vzácnych matičných dokumentov, a prijať dary od Matice zakázal aj svojej manželke. Tento nádejný proces trval len krátko a bol zastavený. Slovenská národná rada prijala 20. decembra zákon o Matici slovenskej, ktorý ju v podstate vrátil do stavu spred dvadsiatich rokov. Členská základňa bola zrušená, činnosť Matice slovenskej sa znova sústredila v prvom rade na knihovníctvo, bibliografiu, biografiu, literárne múzejníctvo a archívnictvo.
Predsedom Matice slovenskej sa stáva esejista a spisovateľ Vladimír Mináč, ktorý na tomto poste zotrváva až do roku 1989. Za Mináčovho pôsobenia najvýraznejšie pokročilo budovanie Slovenskej národnej knižnice, kde sa rozvíjali jej fondy, bibliografia, informatizácia a proces automatizácie. Inštitučná zložka Matice slovenskej plnila funkciu Slovenskej národnej knižnice, zároveň metodicky riadila okresné knižnice po celom Slovensku. Vydávala Bibliografický zborník a zborník Kniha, časopis Knižnice a vedecké informácie, vychádzal aj populárno-náučný časopis Čitateľ. Mináč venoval veľkú pozornosť aj druhej inštitučnej zložke - Pamätníku slovenskej literatúry. Tú tvorili Literárny archív, Hudobný archív a Obrazový archív. Periodicky vychádzali zborníky Literárny archív, Hudobný archív a Obrazový archív. Osobitne podporoval rozvoj literárneho múzejníctva. V roku 1974 sa jeho pričinením vrátila do správy Matice slovenskej jej prvá historická budova v centre Martina, kde sa po náročnom zreštaurovaní zriadilo Slovenské národné literárne múzeum. To začalo budovať svoju stálu expozíciu slovenskej literatúry a vydávalo zborník Literárnomúzejný letopis. Vladimír Mináč sa pričinil aj na renovácii a prebudovaní Literárneho múzea Alexandra Sergejeviča Puškina v Brodzanoch pri Partizánskom. V roku 1983 zriadil Vladimír Mináč Odbor pre zahraničných Slovákov v Matici slovenskej a inicioval veľkolepé celonárodné oslavy 125. výročia založenia Matice slovenskej.
V dňoch 10. - 11. augusta sa znovu konalo „oživotvorujúce“ valné zhromaždenie v Martine. Mnohí bývalí pracovníci, členovia a priaznivci sa opäť prihlásili k Matici slovenskej. 26. júla Slovenská národná rada prijala nový zákon o Matici slovenskej, ktorý vytvoril priestor na jej postupný návrat od štátom riadenej inštitúcie k nezávislej ustanovizni.
Vznik samostatnej Slovenskej republiky bol zavŕšením dlhej etapy boja Matice slovenskej za slovenskú národnú identitu. Postupne sa plnia tézy Národného programu MS, koncipovaného v rokoch 1991 - 1992. Matica založila zbierku na Národný poklad, ktorý spravoval jej Matičný fond a.s., no ten skrachoval. Zmluvu o prevzatí dlhu Matičného fondu podpísal predseda Markuš v roku 2007. Dlh bol splatený v dvoch splátkach zo ziskov Neografie. Národný poklad narástol z 22 miliónov v roku 1993 na asi 30 miliónov slovenských korún do roku 2000 (zhruba milión eur).
Zákonom Národnej rady Slovenskej republiky z 13. februára sa Matica slovenská stala verejnoprávnou ustanovizňou, ktorá plní vymedzené štátne úlohy. Dňa 17. Národná rada Slovenskej republiky schválila tzv. knižničný zákon, ktorý bez účasti MS pripravil vtedajší minister kultúry Milan Kňažko. Zákon poškodil Maticu slovenskú a negatívne zasiahol do jej činnosti na viacero rokov.
Sídla Matice slovenskej
Pôvodná budova Matice slovenskej bola postavená v rokoch 1864 - 1865 podľa projektu Jána Nepomuka Bobulu z darov slovenského ľudu. Zastavaná plocha je 1 189 m². Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom 20. storočia dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1962 je národnou kultúrnou pamiatkou. V areáli budovy sa nachádza aj socha S. H. Vajanského od Františka Úprku (1926).
Druhá budova Matice slovenskej, postavená v rokoch 1924 - 1926 podľa projektu Jána Palkoviča, je bohato členená v hmote tromi hlbokými rizalitmi na fasádach. Zastavaná plocha je 1 737 m². Od roku 1964 je kultúrnou pamiatkou. Pred budovou sa nachádza socha národného umelca Jána Kulicha „Matica slovenská“ (1964).
Tretia budova Matice slovenskej bola postavená v rokoch 1963 - 1975 na Hostihore. Otvoril ju slávnostne vtedajší predseda Vladimír Mináč. Odovzdaná do užívania bola 31. augusta 1975, čím sa stala novým moderným a kultúrne polyfunkčným matičným sídlom. Po prijatí knižničného zákona č. 183 z mája 2000 sa Slovenská národná knižnica v Matici slovenskej odčlenila od materskej inštitúcie a od 1. júla 2000 sa stala samostatnou právnickou osobou, ktorá získala sídlo na Hostihore. Na základe zákona bola vyňatá z matičnej štruktúry, okrem tretej, aj prvá historická budova Matice slovenskej.
Významné osobnosti Matice slovenskej
Medzi kľúčových ľudí spojených s Maticou slovenskou patria: Karol Kuzmány, Štefan Moyzes, Matúš Dula, Pavol Országh Hviezdoslav, Jur Hronec, Jozef Cíger-Hronský, Laco Novomeský, Vladimír Mináč a ďalší, ktorí výrazne prispeli k jej činnosti a rozvoju.
Súčasné aktivity a medzinárodné pôsobenie
Matica slovenská neustále organizuje rôznorodé podujatia. Napríklad, v Hrušove sa pri príležitosti 160. výročia Matice slovenskej uskutočnila spomienková akcia spojená s 90. výročím založenia Dobrovoľného hasičského zboru a 78. rokov od ukončenia 2. svetovej vojny. Dôležité míľniky z histórie si účastníci pripomenuli 6. mája 2023 pri pomníku padlých, kde sa uskutočnil aj kultúrny program. Následne 7. mája Matica slovenská Hrušov zorganizovala „Turistický pochod spomienok“ na trase čelovskou dolinou a hrušovskými lazmi, ktorý priblížil históriu vodných mlynov a miesta smutnej udalosti z roku 1944. Záver pochodu bol pri pomníku padlých s malou spomienkou na vdp. farára Štefana Mikušku, ktorý zachránil dedinu pred vypálením.
Matica slovenská od roku 1990 každoročne organizuje pre deti medzinárodný detský tábor v Tatranskej Lesnej. Každé tri roky organizuje Matičný svetový festival slovenskej mládeže, na ktorom sa stretávajú mladí ľudia z celého sveta, absolvujúc rôzne podujatia a navštevujúc kultúrne pamiatky Slovenska. Prvý ročník festivalu sa uskutočnil v Nemecku v roku 1980, prvý na slovenskej pôde bol v roku 1992 v Martine. V roku 2010 sa konal 11. ročník v Nitre.
Matica slovenská zorganizovala 1. európsky kongres slovanských Matíc, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia zo všetkých štátov, kde medzi Slovákmi pôsobí ich národná matica. Následne sa v septembri uskutočnil aj 2. európsky kongres slovanských Matíc. V Martine sa 1. augusta 2013 uskutočnil 2. európsky kongres matíc slovanských národov. V roku 2018 Matica slovenská zorganizovala sériu tematických podujatí na pripomenutie si 100. výročia podpísania Deklarácie slovenského národa a vzniku prvej Československej republiky.
V rámci Martinských matičných slávností bol otvorený Rok Jozefa Cígera Hronského (august 2009 - júl 2010). Marián Gešper, súčasný predseda Matice slovenskej, bol zvolený v novembri. V roku 2018 Matica slovenská vyhlásila Rok slovenskej štátnosti a odhalila bustu správcu Jozefa Škultétyho. Vznikol aj nový časopis pre matičné hnutie Hlas Matice. Rok 2019 bol vyhlásený za Rok storočnice oživotvorenia Matice slovenskej. Konal sa aj IV. kongres matíc slovanských národov a inštitúcií. Rok 2020 bol vyhlásený za Rok národnej identity a vyšli prvé dve čísla nového odborného časopisu „Sl...“.
Nedávno, 31. marca 2026, navštívil sídlo Matice slovenskej poslanec NR SR Marián Kéry a 17. marca 2026 splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová, čo potvrdzuje jej významné postavenie v spoločnosti.
Plány a vízie Matice slovenskej na rok 2025
Matica slovenská sa v roku 2025 opäť predstaví ako aktívna inštitúcia, ktorá svojou činnosťou pripomenie významné udalosti a osobnosti slovenských dejín. Rok 2025 prinesie bohatý program osláv, tradičných podujatí a nových projektov. Matica si uctí významné historické udalosti ako nariadenie o zastavení činnosti Matice slovenskej (150. výročie), ktoré pripomína obdobie, keď bola MS v dôsledku uhorského režimu zatvorená. Takisto prvé číslo Štúrových Slovenských národných novín (180. výročie) či výročie otvorenia tretej budovy Matice slovenskej v Martine na Hostihore (50. výročie).
Pri príležitosti 80. výročia oslobodenia Slovenska MS uctí pamiatku matičiarov, ktorí padli počas druhej svetovej vojny. MS si tento rok pripomenie aj významné výročia viacerých osobností štúrovskej generácie, medzi ktorými nechýbajú mená ako Ľudovít Štúr, Viliam Šulek, Samuel Bodorovský, Daniel Vrahobor Maróthy, Pavel Hečko, Mikuláš Štefan Ferienčík a Juraj Langsfeld. Okrem štúrovcov plánuje pripomenúť aj ďalšie osobnosti ako Pavol Jozef Šafárik, Elena Márothy-Šoltésová, Michal Chrástek, Bohdana Škultétyová-Makovická, Ján Sirácky, Hana Gregorová, Pavol Mudroň, Mária Rázusová-Martáková, František Richald Osvald, Samuel Štefan Osuský, Štefan Furdek, Rudolf Klačko, Mikuláš Gacek a Ľudovít Markušovský.
K najvýznamnejším podujatiam roka 2025 patrí Medzinárodný festival slovenskej mládeže spojený s oslavou Dňa MS. Neodmysliteľnou súčasťou matičného kalendára je aj Výstup štúrovcov na Devín. Rok 2025 bol Maticou slovenskou vyhlásený za Rok zahraničných Slovákov, počas ktorého sa bude osobitná pozornosť venovať Slovákom žijúcim v zahraničí. Súčasťou tohto roka budú: Slovinsko-slovenský deň v Ľubľane, odhalenie busty Jána Bulíka (predsedovi Matice slovenskej v Srbsku) a VI. kongres matíc a inštitúcií slovanských národov spoločne s Krajanským fórom.
Aj v roku 2025 Matica slovenská prinesie osvedčené podujatia, ako sú Kantiléna Karola Duchoňa, Slovesná jar - festival literárnej tvorby, či Medzinárodný zraz Mladej Matice.
Pamätná zberateľská minca k výročiu Matice slovenskej
K pripomenutiu významného jubilea bola vydaná pamätná zberateľská minca s nasledujúcimi parametrami:
- Autor: Karol Ličko
- Materiál: Ag 900, Cu 100
- Hmotnosť: 18 g
- Priemer: 34 mm
- Hrana: NAJSTARŠIA KULTÚRNA USTANOVIZEŇ SLOVÁKOV
- Výrobca: Mincovňa Kremnica, š. p.
Na lícnej strane mince je dobové zobrazenie prvej budovy Matice slovenskej v Martine doplnené zobrazením prvých Stanov Matice slovenskej z roku 1863. V strede mincového poľa je štátny znak Slovenskej republiky, pod ktorým je názov štátu SLOVENSKO a pod ním letopočet 2013. Pri pravom okraji mince je v dvoch riadkoch označenie nominálnej hodnoty mince 10 EURO.
Na rubovej strane mince sú zobrazené portréty prvých vedúcich predstaviteľov Matice slovenskej - predsedu Štefana Moyzesa a podpredsedov Karola Kuzmányho a Jána Francisciho. V hornej časti mincového poľa je rok založenia Matice slovenskej 1863.
tags: #vyrocie #matice #slovenskej #brozura