Hoci sa to môže zdať prekvapujúce, v medicíne sa najskôr využívala striekačka s piestom. Neskôr sa k nej pripojila ihla - a injekcia bola na svete. Injekčná striekačka je pomerne starý vynález.
Počiatky injekčnej striekačky
Prvýkrát sa injekčná striekačka objavila už v 1. storočí nášho letopočtu. Prvé nepotvrdené podávanie vnútrožilových injekcií sa však pripisuje už starým Číňanom. Injekčnú striekačku mal ako prvý použiť Aulus Cornelius Celsus, jeden z najväčších rímskych spisovateľov, ktorý sa zaoberal opisovaním liečebných postupov. Odporučil ju ako vhodný nástroj na odstránenie cudzích telies z ucha. Už čoskoro po tom, ako anglický lekár William Harvey (1578 - 1657) objavil krvný obeh, sa v roku 1616 začalo s aplikáciou injekcií zvieratám.
Prvé intravenózne aplikácie a ich zavrhnutie
Prvú intravenóznu injekciu podali v roku 1658 v Anglicku. Aplikácia však bola veľmi nedokonalá, a preto podobný spôsob podávania liečiv lekári na dlhší čas zavrhli.
Vývoj k modernej injekcii
Od striekačky slúžiacej na výplachy a čistenie rán sa k vnútrožilovému použitiu s pripojením injekčnej ihly prešlo až v 17. storočí v bojových podmienkach, keď sa pomocou nej liečila horúčka u vojakov. Prvú skutočnú injekčnú striekačku zaviedol francúzsky chirurg Charles Pravaz v roku 1852. Za ozajstného otca injekcií, ako ich poznáme dnes, sa považuje škótsky lekár Alexander Wood. V roku 1853 ako prvý aplikoval liečivo zo striekačky ihlou do podkožia. Je zaujímavé, že jeho injekčná striekačka sa využívala najmä na lokálnu anestéziu morfínom. Podobnú injekčnú striekačku v tom čase používal aj ruský lekár Lazarov.
History of injection
Sterilita a rozšírenie do praxe
K rozšíreniu používania injekcií a tohto spôsobu aplikácie liekov do praxe prispeli aj známi vedci mikrobiológ Louis Pasteur a nemecký lekár Robert Koch, ktorí zdokonalili spôsob sterilizácie a injekcie už nespôsobovali toľko nepríjemných podkožných zápalov a celkových infekcií. V roku 1886 parížsky lekárnik Limousin vynašiel ako vhodný obal pre injekcie sklenenú ampulku. Do ambulantnej liečby pacientov sa začali injekcie postupne začleňovať až v 19. storočí. V 50. rokoch 19. storočia sa injekcie zaradili do bežnej lekárskej praxe. Odvtedy už ubehlo viac než 160 rokov a injekcie sa stali bežnou súčasťou zdravotníckej starostlivosti.
Inzulín a materiálový pokrok
Objav inzulínu v roku 1922 znamenal nárast užívania injekcií. Veľkým svetovým výrobcom injekčných striekačiek bola spoločnosť Braun. Prvé injekčné striekačky vyrábal jej zakladateľ Bernd Braun v sklárni vybudovanej počas prvej svetovej vojny. Vtedajšie striekačky boli ešte stále celé sklenené, a teda veľmi krehké. Bolo ich treba ochrániť pred rozbitím, a preto vývoj pokračoval výrobou injekčných striekačiek, ktoré boli zostavené z neoddeliteľných, pevne spojených sklenených a kovových dielov.
Ani to však nebola výhra. Kov a sklo majú rôznu tepelnú rozpínavosť, a preto pri vtedajšej bežne používanej sterilizácii varom striekačky často praskali. Riešenie tohto problému priniesli až hladké injekčné striekačky, ktoré spoločnosť uviedla na trh v roku 1920. Tento model už nemal žiadne neoddeliteľné spoje kovových a sklenených súčastí a bol aj lacnejší. Onedlho potom bol však udelený prvý patent na plastovú striekačku.
Éra jednorazových striekačiek
V päťdesiatych rokoch minulého storočia totiž umelá hmota dobyla svet. Zaplavili ho ľahké a najmä lacné umelohmotné výrobky. Pre výrobcov injekčných striekačiek to znamenalo otvorenú cestu k výrobe injekčnej striekačky na jedno použitie. Spoločnosť B. Braun podpísala zmluvu so spoločnosťou Almo, ktorá sa zaoberala vývojom umelých hmôt a v rozsiahlom výrobnom závode začali produkovať takmer milión kusov striekačiek ročne.
Prechod na jednorazové injekčné striekačky si však žiadal zároveň aj zmenu spôsobu myslenia zdravotníckeho personálu, a to nebolo vôbec jednoduché. Doktor Bernd Braun, ktorý stál pri zrode jednorazových striekačiek, neskôr povedal: „Nebolo ľahké priviesť zdravotné sestry k tomu, aby injekčné striekačky po použití zahadzovali. Hospodárnosť a šetrnosť v nás boli v tých povojnových rokoch hlboko zakorenené.“ Výhody jednorazových injekčných striekačiek, ktoré dnes považujeme za samozrejmý hygienický štandard, nakoniec zvíťazili. Zásluhu na tom malo ich jednoduché používanie a obmedzenia rizika infekcie. Výsledkom bol nárast výroby jednorazových injekčných striekačiek z 2,6 milióna v roku 1963 na 15,5 milióna kusov vyrobených v roku 1966.
Široké spektrum použitia injekcií v medicíne
Injekcie postupne prenikli do všetkých oblastí medicíny. Medzi najrozšírenejšie ochorenia, ktoré sa liečia pomocou injekcií a v dokonalejšej forme pomocou inzulínového pera či pumpy, patrí v súčasnosti diabetes. Cukrovkári si svoj život bez inzulínu podávaného injekčnou formou už ani nedokážu predstaviť.
Injekcie pri akútnych stavoch a chronických ochoreniach
Podobne sú na tom silní alergici, ktorým adrenalínové injekcie pomáhajú zabrániť nástupu anafylaktického šoku po požití potravín so silnými alergénmi alebo po poštípaní hmyzom. Adrenalínové injekcie sú aj súčasťou vybavenia každej sanitky a ambulancie urgentného príjmu, kde sa používajú pri resuscitácii. Bez ihly a striekačky si nevieme predstaviť žiadny odber krvi ani transfúziu.
Injekcie v špecializovaných oblastiach
- Injekciami sa pichá aj výživový roztok do oka pri vekom podmienenej degenerácii makuly.
- Injekcie sa využívajú rovnako v hormonálnej liečbe neplodnosti či pri príprave tela ženy na umelé oplodnenie.
- Aj antipsychotiká pri vážnych duševných ochoreniach, ako napríklad schizofrénia, sa podávajú v injekčnej forme. Je totiž dokázané, že viac než polovica z týchto pacientov prestane do pol roka lieky užívať, čo komplikuje ich liečbu, ktorá musí byť dlhodobá. Po podaní dlhodobo pôsobiacich injekcií sa však potrebná látka udržiava v tele v rovnakej hladine, čo má napríklad pre ľudí trpiacich duševnými chorobami naozaj priaznivý efekt.
- Veľkú úlohu injekcia zohrala aj pri vývoji a aplikácii vakcín a očkovania.
- Používa sa aj v anestézii pri chirurgických zákrokoch.
- Samostatnou kapitolou je použitie injekcie v estetickej medicíne - napríklad pri vpichovaní kyseliny hyalurónovej do vrások či aplikácii botulotoxínu, kde sa používajú veľmi tenké mikroihly.
Výhody injekčnej aplikácie liekov
Pri mnohých ochoreniach je injekcia efektívnejším spôsobom podania liečby než tabletky. Účinok sa pri aplikácii lieku do žily dostaví omnoho rýchlejšie. Niektoré liečivé látky sa navyše vo forme tabliet ani podať nedajú, pretože by ich tráviace enzýmy rozpustili a zlikvidovali. Medzi výhody injekcií patrí aj to, že sa dajú aplikovať aj v bezvedomí.
tags: #vyrocie #jednorazove #striekacky