Deň kráľa Svätého Štefana (maď. Szent István király napja), ktorý pripadá na 20. august, je jedným z najstarších maďarských sviatkov. V Maďarsku je tento deň štátnym sviatkom a oficiálnymi dňami pracovného pokoja. Je to deň, kedy si Maďari každoročne 20. augusta pripomínajú založenie kresťanského uhorského štátu (maď. magyar államalapítás) a vyhlásenie svojho prvého korunovaného kráľa za svätého.
Otváracie hodiny obchodov počas Sviatku ústavy a kráľa sv. Štefana
Počas Sviatku ústavy a kráľa sv. Štefana sú v Maďarsku obchody spravidla zatvorené. Nižšie sú uvedené otváracie hodiny pre tento sviatok v rokoch 2024 a 2025:
| Sviatok | Dátum | Obchody |
|---|---|---|
| Sviatok ústavy a kráľa sv. Štefana | 20. 8. 2024 (utorok) | Zatvorené |
| Sviatok ústavy a kráľa sv. Štefana | 20. 8. 2025 (streda) | Zatvorené |
Výnimkou z pravidla zatvorených obchodov počas sviatkov sú prevádzky ako čerpacie stanice, predajne na letiskách, v prístavoch, v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, ako aj predaj cestovných lístkov či suvenírov.
Skutočný Život Ježiša Krista Tak, Ako Nikdy Predtým Nebol Odhalený | Kompletný Dokument 4K
História a význam sviatku
Sviatok svätého Štefana (20. augusta - deň jeho kanonizácie) je najväčším štátnym sviatkom Maďarska. Dôvodov je viac: Štefan I. bol prvý uhorský kráľ, keďže dovtedajší vládcovia mali len titul kniežatá. Za jeho vlády sa Uhorsko premenilo z nejednotného celku s prevažne pohanským obyvateľstvom na centralizovaný štát s vybudovanou cirkevnou správou. A navyše, Štefan I. sa stal svätým, čím sa stal symbolom celého Uhorska.
Život a vláda kráľa Štefana I.
Prvým uhorským kresťanským kniežaťom bol Gejza, ktorého oddanosť kresťanstvu bola síce pochybná, ale uznal, že zabezpečiť mier Uhorsku môže jedine prijatím kresťanstva. Jeho zámer uskutočnil syn Vajk, ktorý sa narodil okolo roku 975 v Ostrihome. Pri krste dostal meno Štefan (István). V roku 972 prišla do Uhorska misia na čele s biskupom Brunom zo Sankt Gallenu, ktorá pokrstila knieža Gejzu a jeho syna Vajka. Kráľovské insígnie získal od pápeža Silvestra II., a cirkevný obrad korunovácie sa konal na Vianoce v roku 1000 alebo 1001 v Ostrihome.
Svätý Štefan I. bol v období rokov 995-997 kniežaťom Nitrianskeho kniežatstva, v rokoch 997-1000 veľkokniežaťom Uhorska a od roku 1000 do roku 1038 prvým kráľom Uhorska. V čase, keď Štefan preberal vládu od svojho otca, veľkokniežaťa Gejzu, bolo Uhorsko konglomerátom viac či menej nezávislých uhorských kniežatstiev. Arpádovci však kontrolovali jeho najvyspelejšie časti, predovšetkým Zadunajsko a Nitriansko. Štefan I. získal prvé skúsenosti s vládnutím ako údelné knieža v Nitre.
Po Gejzovej smrti v roku 997 sa proti Štefanovi postavilo šomoďské knieža Kopáň. Mladému Štefanovi vtedy výrazne pomohli slovanské kniežatá Hunt a Poznan, vďaka ktorým bolo Kopáňovo vojsko porazené. Krutým zúčtovaním s Kopáňom Štefan skonsolidoval svoju moc. Nasledovalo postupné zjednocovanie krajiny pod priamou kontrolou kráľa, vrátane vojenských akcií proti kniežatám Ďulovi II. a Ajtoňovi, a premena kniežatstiev na komitáty.
Novú podobu uhorských územných jednotiek si kráľ Štefan nevymyslel, použil pri nej vzory z nemeckých oblastí a tiež z Veľkej Moravy, napríklad prebratie termínu župan (maď. ispán). Súčasne s bojmi o centralizáciu krajiny prebiehala aj christianizácia Maďarov a budovanie cirkevnej správy. Asi v roku 1000 Štefan I. založil ostrihomské arcibiskupstvo, čím sa Uhorsko stalo z hľadiska cirkevnej správy nezávislé. Cirkevnosprávne rozdelil územie na desať diecéz, z toho boli dve arcibiskupstvá (Ostrihom a Kaloča). Zakladal kláštory a položil základy kresťanstva vo svojom štáte. V prvom období svojej vlády vydal dva zákonníky, ktorými sa dotkol cirkevných a majetkových vzťahov, kráľovskej súdnej moci, trestania násilia a zavrhol prax krvnej pomsty. Výchovu svojho syna Imricha zveril biskupovi sv. Gerhardovi.
Štefan zomrel 15. augusta 1038. Zanechal po sebe veľkú zjednotenú krajinu s modernou správou a dvoma arcibiskupstvami. Kráľovstvo Svätého Štefana bolo pevne a nerozlučne späté s kresťanskou Európou a bolo jedným z najrešpektovanejších a najsilnejších monarchií založených v 10. storočí.
Kanonizácia a vývoj osláv
Štefan I. zomrel 15. augusta 1038. Pôvodne sa kráľovská rada zvolávala do mesta Stoličný Belehrad 15. augusta, v deň Nanebovzatia Panny Márie. Dátum sviatku sa však presunul. Dvadsiateho augusta v roku 1083 kráľ Ladislav I. dosiahol u pápeža Gregora VII. kanonizáciu Štefana aj jeho syna Imricha. Deň sviatku tak preložil z 15. augusta na 20. august. Deň Svätého Štefana je cirkevným sviatkom už skoro 1000 rokov.
Oslavy prebiehali v závislosti od politickej situácie. Mária Terézia (1740-1780) nariadila obnovenie dňa Sv. Štefana (na istý čas bolo pozastavené) a tento deň pridala ako národný sviatok aj do kalendárov. Práve ona v roku 1771 dala priviesť relikviu „svätú pravicu“ pozostatkov Svätého Štefana do Viedne a potom do Budína. Odvtedy sa táto svätá relikvia každoročne 20. augusta prevezie cez mesto procesiou (maď. körmenet).
V roku 1878 ministerské nariadenie stanovilo 20. august sviatkom maďarskej štátnosti. Názov osláv sa menil podľa politickej klímy - za komunizmu to boli jeden čas Dožinky (Új kenyér), v rokoch 1949-1989 sa oslavoval Deň ústavy (Alkotmány napja). Od roku 1989 je to znovu Deň Svätého Štefana. Úplná rehabilitácia sviatku sa uskutočnila v roku 1991, keď parlament rozhodol, že 20. august bude aj úradným štátnym sviatkom Maďarskej republiky. Scenár osláv býva podobný a zahŕňa ohňostroje, ktoré sa v Budapešti usporiadali prvýkrát na výročie založenia štátu v roku 1927 a odvtedy sú každoročne hlavnou atrakciou. Oslavy sa konajú po celom Maďarsku i v krajinách, kde žijú komunity Maďarov.
Odkaz svätého Štefana
V neskoršom období, zvlášť v 19. a 20. storočí, sa termín svätoštefanská koruna stal symbolom jednoty a nedeliteľnosti uhorského štátneho územia. Pozícia svätého Štefana sa tak stala v uhorských, ale aj maďarských národných dejinách jedinečná a nenahraditeľná. Hoci dnes nemá Štefan I. významné miesto v slovenskom historickom povedomí, nesnažil sa o vybudovanie maďarského štátu, ale o pestré a moderné Uhorsko. Štefan I. sa stal symbolom Uhorska, stotožneným v kráľovskej, svätoštefanskej korune. Jeho panovnícku dráhu začal v slovanskej Nitre, slovanské kniežatá Hunt a Poznan mu výrazne dopomohli k víťazstvu nad Kopáňom a celý život sa obklopoval cudzincami, ktorí prispeli k modernizácii Uhorska. Arpádovské Uhorsko bolo rovnako slovanské ako maďarské. Pre Maďarov, ale aj pre Slovákov je Štefan I. dôležitý pre založenie štátu a jeho ukotvenie v stredoeurópskom kontexte.