Významné výročia a ich pripomienky v Rožňave a regióne

Dejiny Slovenska sú bohaté na významné medzníky a deklarácie, ktoré formovali jeho štátnosť a národnú identitu. Mnohé z týchto udalostí si pravidelne pripomíname prostredníctvom osláv, spomienkových podujatí a múzejných expozícií, často s aktívnou účasťou mesta Rožňava a jeho okolia.

Deklarácia Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky (17. júl 1992)

Dátum 17. júl je neodmysliteľný ako dôležitý medzník našich dejín. Je to čas, keď sa rozhodovalo o osude Slovenska a jeho smerovaní v nasledujúcich desaťročiach. Hoci 17. júl nie je oficiálnym štátnym sviatkom, jeho význam to na veci nič nemení.

Presne 17. júla roku 1992 totiž došlo k udalosti skladania sľubov a požadovania samostatnosti v zmysle práva na sebaurčenie. Bolo to uznesenie Slovenskej národnej rady, v ktorom poslanci národnej rady požadovali samostatnosť Slovenska. Deklarácia bola súčasťou procesu, ktorého vyvrcholením bol rozpad ČSFR a vznik samostatnej Slovenskej republiky 1. januára 1993.

Poslanci vtedy skladali slávnostný sľub: „My, demokraticky zvolená Slovenská národná rada, slávnostne vyhlasujeme, že tisícročné úsilie slovenského národa o svojbytnosť sa naplnilo. V tejto historickej chvíli deklarujeme prirodzené právo slovenského národa na sebaurčenie tak, ako to zakotvujú aj všetky medzinárodné dohody a zmluvy o práve národov na sebaurčenie. Uznávajúc právo národov na sebaurčenie, vyhlasujeme, že aj my si chceme slobodne utvárať spôsob a formu národného a štátneho života, pričom budeme rešpektovať práva všetkých, každého občana, národov, národnostných menšín a etnických skupín, demokratické a humanistické odkazy Európy a sveta.“ Touto deklaráciou Slovenská národná rada vyhlásila zvrchovanosť Slovenskej republiky ako základ suverénneho štátu slovenského národa.

Regionálne pripomienky Dňa zvrchovanosti

Pripomienka tohto dňa sa neobmedzuje len na oficiálne akty. V roku 2014 si Slovensko pripomínalo už 22. výročie tejto udalosti. Vtedy sa priatelia zišli v lokalite Skalica nad kúpaliskom. Náladu a situáciu nepokazilo ani zlé počasie, ktoré neustále počas celého dňa hrozilo svojimi zlovestnými mrakmi dažďom. Vrtochy počasia síce mnohých odradili, ale najvernejšia Jánošíkovská družina zotrvala. Predseda MO MS Jozef Jakubovský povedal na úvod krátky príhovor v priateľskom duchu a v skrátenom programe sa Vatra zapálila o 20:48. Tejto cti sa dostalo novému členovi, Vatra - majstrovi Branislavovi Ruppovi, ktorý bol i hlavným inžinierom vatry. Na budúci rok sa chystala propagácia akcie nielen pre mládež okresu a obce, ale i pre všetkých bratov a sestry. Za podporu a propagáciu ďakovali Obci Vlachovo a pozemkovému spoločenstvu vo Vlachove za zabezpečenie materiálu na stavbu, ako aj všetkým aktivistom a dobrovoľníkom, ktorí sa pričinili o realizáciu tohto spomienkového posedenia.

V roku 2016 sa slávilo 24. výročie tejto udalosti. Zástupcovia a priatelia sa zišli na kúpalisku, pričom hrozba zlého počasia s mrakmi a dažďom opäť nepokazila náladu. Na úvod bola pripravená kultúrna vzdelávacia zložka, vrátane dokumentárneho filmu z produkcie Slovenskej televízie v podaní prof. Ondreja Hronca. Keďže to bol rok Svetozára Hurbana Vajanského, pre záujemcov bola k dispozícii aj prednáška o jeho živote. Kultúrna vložka sa osvedčila a vyvolala záujem. Po zotmení a ukončení prednášky nasledovalo zapálenie Vatry, ktorá hriala naozaj v širokom okolí. Do tanca hrala Starovlachovská muzika a prítomní si spoločne upiekli dobroty na ohnisku. Za podporu a propagáciu ďakovali DMS Rožňava - Ing. Zlatke Halkovej a všetkým matičiarom, SNS - okresu Rožňava - Ing. Stanislavovi Blahúsovi, Obci Vlachovo - Ing. Petrovi Pakesovi, starostovi obce, a DHZ Vlachovo - Ing. Slavomíkovi Labuzíkovi, veliteľovi, a Pozemkovému spoločenstvu vo Vlachove za zabezpečenie materiálu na stavbu.

V roku 2023 si v Nižnej Slanej na Trojici 14. júla pripomenuli 31. výročie Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky. Zástupca obce Stanislav Beňo privítal všetkých prítomných. Martin Gallík sa za organizátorov poďakoval za skvelú prípravu podujatia a aktívnu účasť matičiarov. Zlatica Halková, riaditeľka Domu Matice slovenskej, pripomenula matičiarom aj 160. výročie založenia Matice slovenskej. Následne Tomáš Ladňák priblížil, prečo sa zapaľujú matičné ohne a vatra zvrchovanosti. Po jeho slovách sa pristúpilo k zapáleniu vatry a hrdo sa spievala štátna a matičná hymna. Poďakovanie patrí domácim matičiarom, Dobrovoľnému hasičskému zboru Nižná Slaná a všetkým, ktorí sa podieľali na tomto podujatí.

Martinská deklarácia a vznik Československa (30. október 1918)

Dátum 30. október, výročie Deklarácie slovenského národa, sa na Slovensku slávi ako pamätný deň SR. Od roku 1993 si Slovensko túto udalosť pripomína ako pamätný deň - Výročie Deklarácie slovenského národa. V roku 2018 pri príležitosti 100. výročia prijatia deklarácie sa jednorazovo slávil 30. október aj ako štátny sviatok.

Nezávisle od udalostí z 28. októbra 1918, keď bola v Prahe vyhlásená Československá republika (ČSR), o čom na Slovensku jeho poprední verejní činitelia nemali informácie, sa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine stretli účastníci deklaračného zhromaždenia. Zvolal ho politik a advokát Matúš Dula.

V budove Tatrabanky sa zišlo viac ako 200 zástupcov politického a spoločenského života na Slovensku, aby spoločne uvažovali o pripravovanej deklarácii a o jednoznačnom prihlásení sa k česko-slovenskému štátu. Na slávnostnom zasadnutí katolícky kňaz a politik Andrej Hlinka vyzval slovenský národ na jednotu a svornosť. Účastníci prijali návrh deklarácie, ktorú vypracoval evanjelický kňaz a spisovateľ Samuel Zoch.

Popoludní pokračovalo zhromaždenie vo svojom zasadaní v Obchodnej sále Tatrabanky, kde v mene Slovenskej národnej rady (ktorú na návrh Matúša Dulu dotvorili a zvolili do nej 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom) prijalo Deklaráciu slovenského národa. V Martinskej deklarácii sa odmietlo právo uhorskej vlády konať v mene slovenského národa. Slovenská národná rada sa určila za jediného oprávneného zástupcu konať v jeho mene a žiadala pre neho právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti, ako aj uzavretie okamžitého mieru. Celý obsah Martinskej deklarácie vyjadroval myšlienku spoločného štátu Slovákov a Čechov. Oficiálne sa v nej zrušil zväzok Slovenska s Uhorskom a potvrdil sa nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa bola uverejnená v orgáne Sociálnodemokratickej strany Uhorska, v Robotníckych novinách 7. novembra 1918.

Účastníci martinského zhromaždenia však paradoxne nemali informácie o tom, čo sa udialo v Prahe 28. októbra. O vyhlásení vzniku ČSR informoval výkonný výbor SNR vo večerných hodinách Milan Hodža prichádzajúci z Budapešti. Informoval ich aj o tom, že Rakúsko-Uhorsko bezpodmienečne kapitulovalo. Na základe aktuálnych informácií sa upravilo znenie deklarácie. Vypustila sa požiadavka samostatného zastúpenia Slovákov na mierovej konferencii, keďže zahraničnopolitické zastupovanie obidvoch národov pripadlo Československej republike. Text sa doplnil aj o fakt, že rakúsko-uhorský minister zahraničných vecí Július Andráši (Gyula Andrassy) uznal požiadavky prezidenta Spojených štátov amerických Thomasa Woodrowa Wilsona z 18. októbra 1918. V súvislosti s týmito doplňovacími aktmi sa hovorilo o tzv. „dodatkoch“ k deklarácii.

Oslavy a múzejné aktivity k 100. výročiu v Rožňave (2018)

V roku 2018 si Slovensko pripomínalo sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa, ktorou sa predstavitelia slovenského národa prihlásili k sebaurčovaciemu právu národov a k vzniku samostatného česko-slovenského štátu. Československá republika vznikla dva dni pred tým, 28. októbra 1918.

V Rožňave sa pri tejto slávnostnej príležitosti k prítomným prihovoril primátor mesta Pavol Burdiga, podplukovník Ing. Oliver Toderiška, veliteľ vojenského práporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany a predseda ZO partizána Tótha Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave Ing. Milan Malček. Podujatie otvoril Stredoškolský spevácky zbor pri Gymnáziu P.J. Šafárika v Rožňave so študentmi gymnázia, žiakmi ZŠ Zakarpatská, ZŠ Zlatá a študentkou Obchodnej akadémie pod vedením zbormajsterky Mgr. [meno]. Pre žiakov, študentov a prítomných vojenské útvary pripravili prehliadku vojenskej techniky spojenú s odborným výkladom, dynamické ukážky sebaobrany, ukážky historických a súčasných zbraní a videoprojekciu o udalostiach vzniku ČSR.

Banícke múzeum v Rožňave si v októbri 2018 vlastnou výstavou pripomenulo okrúhle 100. výročie vzniku Československa. Múzeum sa zároveň pripojilo k aktivitám ostatných kultúrnych inštitúcií v rámci tzv. „osmičkových rokov“ (1918, 1938, 1948 a 1968) výstavou s názvom „Gemer v období 1. ČSR“. Vznik nového štátu v strednej Európe na výrazne demokratických základoch spojil úsilie dvoch nových štátotvorných národov a samotná značka Československo pretrvala s menšou prestávkou až do roku 1992.

Výstava Gemer v období 1. ČSR sa snažila prijateľnou formou priblížiť dôležité momenty, osobnosti a oblasti života medzivojnového obdobia, ako v celoštátnom, tak aj regionálnom rozmere. Zahŕňala témy ako vizionári - zakladatelia štátu, vznik ČSR, začleňovanie Gemera do nového štátu, štátna moc a administratívne členenie, kultúrny a spolkový život, školstvo, vojenstvo, žandárstvo, život v mestách a podobne. Výstava si nekládla za cieľ poskytnúť návštevníkom vyčerpávajúce údaje, ale výberom zaujímavých tém chcela u verejnosti podnietiť živý záujem o medzivojnové dejiny. K tomuto účelu poslúžila aj vydaná skladačka k výstave. Nakoľko išlo o putovnú výstavu, mohli si ju zapožičať rôzne inštitúcie a školy v regióne. Múzeum plánovalo počas jej sprístupnenia zorganizovať pre školy a verejnosť tematické odborné prednášky. Výstava bola inštalovaná v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, Nám. baníkov 25, od 4. októbra 2018 do 31. decembra 2018.

Pripomienka príchodu Cyrila a Metoda v Rožňave (5. júl 2016)

Okrem pripomínania politických deklarácií si Rožňava uctieva aj dôležité historické a kultúrne výročia. Dňa 05.07.2016 popoludní Miestny odbor Matice slovenskej Rožňava v spolupráci s Mestom Rožňava, Domom Matice slovenskej v Rožňave, rímskokatolíckym biskupským úradom v Rožňave a evanjelickým farským úradom a. v. zorganizovali slávnosť pri príležitosti 1 153. výročia príchodu solúnskych bratov Konštantína a Metoda na územie Veľkej Moravy.

Týchto bratov k nám vyslal cár Michal III. na žiadosť vtedajšieho vládcu Veľkej Moravy - kniežaťa Rastislava, ktorý vytrvalo odolával franskej snahe o podmanenie jeho území. Rastislav pochopil, že v procese kristianizácie Veľkej Moravy, smerujúcej zo západu, sa skrýva veľká snaha silného suseda - Franskej ríše - o získanie vplyvu nielen na náboženstvo a kultúru, ale aj na politiku a hospodárstvo, čiže o postupné ovládnutie Veľkej Moravy. V pozadí Rastislavovej žiadosti sa skrývala aj snaha o nadviazanie strategicky významného spojenectva s neustále silnejúcou Byzanciou proti Frankom.

Obidvaja bratia ovládali starosloviensky jazyk, a tak Konštantín pripravil z podkladov gréckej abecedy písmo a preložil bohoslužobné texty. Dovtedy boli totiž oficiálnymi liturgickými jazykmi len latinčina, gréčtina a hebrejčina. Vďaka dvom solúnskym bratom sa štvrtým oficiálnym liturgickým jazykom stala staroslovienčina. Konštantín mal podlomené zdravie, a tak vstúpil neskôr do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Metod, pôvodne vojak, bol vtedajším pápežom Hadriánom II. vysvätený za kňaza a vymenovaný za arcibiskupa a pápežského legáta pre Panóniu, Nitriansko a Veľkú Moravu. Svätý Cyril a Metod priniesli písmo a s ním aj základy pre budúci život národa. Význam ich diela a odkazu je aj v našom prežití - ako národa s minulosťou, koreňmi a perspektívou.

Toto všetko odznelo na slávnosti, moderovanej už tradične pánom Štefanom Geržom, v príhovoroch pána Ing. Jána Lacha - zástupcu primátora mesta Rožňava a predsedníčky MO MS Matice slovenskej v Rožňave MUDr. Ľubomíry Chromčíkovej, ktorí v rámci otvorenia slávnosti položili vence k pamätnej tabuli Mons. Štefana Moyzesa na biskupskom úrade - prvého predsedu Matice slovenskej. Slávnosti sa zúčastnili aj primátor mesta Dobšiná pán Ján Slovák, riaditeľka Domu MS v Rožňave a oblastná aj krajská predsedníčka Matice Slovenskej, ako aj členka predsedníctva MS Ing. Zlatica Halková, predseda okresnej rady SNS v Rožňave Ing. Stanislav Blahús, starosta obce Gočovo Mgr. Milan Mlynár, evanjelický pán farár ThDr. Jerguš Olejár, PhD. s manželkou Mgr. Ľubicou Olejárovou, PhD., členky MO MS v Gemerskej Polome na čele s predsedníčkou JUDr. Lýdiou Sústrikovou a ďalší členovia aj nečlenovia MO MS v Rožňave.

Krásny umelecký zážitok pripravilo 4G - mužské spevácke teleso pri Cirkevnom zbore ECAV Rožňava štvorhlasným zaspievaním skladby „Otče náš“ v staroslovenčine pod vedením Ing. Ivana Nemčoka, po ktorom nasledovalo nemenej zaujímavé tanečno-spevácke vystúpenie FS Dubina Rožňava opätovne pod vedením Ing. Ivana Nemčoka. Program spestrila talentovaná žiačka literárno-dramatického odboru ZUŠ v Rožňave Saška Šmelková, pod vedením pani učiteľky Kardošovej, precíteným prednesom básne Ivana Krasku „Dobrý krok“. Záver programu patril prekrásnym slovenským národným aj folklórnym piesňam v podaní ŽSSk „Genšenky“ z Honiec za hudobného sprievodu Ing. Ivana Nemčoka. Všetkým účinkujúcim organizátori srdečne poďakovali.

tags: #vyrocie #deklaracie #v #roznave