Vianočné Tradície a Zvyky na Slovensku

Obdobie Vianoc je pre mnohých tým najkrajším obdobím roka, plným mágie a očakávaní. Nie je to len o rozdávaní darčekov, ale predovšetkým o rodine, atmosfére, vôni dobrôt a ozdobovaní stromčeka. Vianočné zvyky a tradície na Slovensku majú bohatú históriu a patria k tým najkrajším na svete, pričom mnohé z nich sú dodnes často dodržiavané a obľúbené. Každý obyčaj má navyše v miestnom folklóre svoj význam - niektoré prinášajú šťastie a lásku, iné veštia budúcnosť a mnohé súvisia so zdravím.

História a Pôvod Vianoc na Slovensku

Vianoce majú svoje korene v starovekých pohanských oslavách zimného slnovratu. V strednej Európe sme Vianoce ako súčasť kresťanstva začali sláviť až niekedy medzi 8. a 10. storočím. Väčšina ľudových tradícií pochádza z vidieka, kde v minulosti žilo až 90 % obyvateľov nášho územia, kým len 10 % obývalo mestá. Zmenou životného štýlu a pokrokom v posledných desaťročiach sa sformovali aj naše súčasné zvyklosti.

V minulosti boli Vianoce pre našich predkov najmä priestorom pre bohoslužby, pokánie, ale aj časom pokoja. História nám hovorí, že išlo o obdobie radosti, tradičných zvyklostí a pospolitosti. Ľudia sa spravidla schádzali a rozprávali si najrôznejšie legendy, ktoré vychádzali z folklóru i pohanských povier. Tieto príbehy mali strašidelný nádych, úzko súvisiaci s obdobím slnovratu, keď sa verilo, že temné sily navštevujú pozemský svet. O miestami až hororové príbehy v tzv. "čiernej hodinke" teda nebolo núdza. Najčastejšie sa objavujú legendy v hlavnej úlohe so strašidlami, čertmi a inými mýtickými postavami.

Advent - Obdobie Očakávania a Príprav

Na Slovensku sa na Vianoce, sviatky narodenia Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent a je prvou časťou liturgického roka rímskokatolíckej cirkvi, vymedzenou štyrmi nedeľami pred sviatkom narodenia Ježiša Krista, ktoré prináša posolstvo očakávania príchodu malého Ježiška. Počas Adventu ľudia chodia do kostola, kupujú či pripravujú darčeky pre svojich blízkych a ozdobujú si svoje príbytky dekoráciami. Obdobie vianočných sviatkov začína prvým dňom Adventu a končí dňom Zjavenia Pána (Traja králi).

Adventné tradície a zvyky

• Príprava domácnosti: Od Kataríny (25. novembra) začínal tzv. malý pôst, čo znamenalo prestávku v hlučných oslavách, svadbách a zábavách. Tento čas využívali na upratovanie domov do posledných detailov, neopomenuli podlahy, obloky či dokonca fasádu, ktorú bielili vápnom.
• Adventný veniec: Má svoje korene už v pohanskom období a do kresťanských sviatkov sa integroval prevažne v 18. storočí. Jeho kruh predstavuje kolobeh života. Štyri sviečky, ktoré majú vlastnú symboliku, sa zapaľujú každú nedeľu a približujú nás k Prvému sviatku vianočnému. Dnes vence ladíme do farieb interiéru, kedysi mali fialovú farbu s jednou výnimkou - tretia svieca bola ružovej farby a predstavovala radosť, vychádzajúc z farby rúcha kňaza. Adventný veniec, častokrát z čečiny, ozdobený štyrmi sviecami zodpovedajúcimi počtu adventných nedieľ, umocňuje vianočnú atmosféru v období pred Štedrým dňom.
• Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra): Je veľmi obľúbený najmä u detí. V podvečer 5. decembra si deti vyleštené čižmičky pripravia do obloka, aby si v nich ráno 6. decembra našli očakávané dobroty či iné milé prekvapenie od Mikuláša.
• Sviatok Lucie (13. decembra): Patrí do série tzv. stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam a trvali od Kataríny (25. novembra) do Tomáša (21. decembra), zahŕňali aj Ondreja (30. novembra) a Barboru (4. decembra). Ľudia verili, že v tento deň môžu strigy aj uvidieť. Podľa najznámejšej ľúbostnej veštby si na Luciu dievčatá pripravili trinásť lístočkov. Na dvanásť z nich napísali rôzne mužské mená, pričom posledný trinásty zostal prázdny. Lístočky poskrúcali a postupne ich počas nasledujúcich dní po jednom pálili. Predposledný lístok spálili na Štedrý deň ráno a posledný otvorili večer. Meno, ktoré na ňom bolo napísané, malo byť menom budúceho manžela.
• Pôst: Predvianočný pôst je tradičný zvyk, ktorý sa v rôznych kresťanských krajinách praktizuje ako príprava na Vianoce.

Adventné aktivity s deťmi

Pre deti, ktoré sa v decembri deň čo deň pýtajú, kedy už príde Ježiško, existuje množstvo spôsobov, ako spríjemniť čakanie:

• Písanie listu Ježiškovi: Niektoré deti nehovoria o ničom inom ako o Vianociach a najradšej by Ježiškovi písali už v auguste. Ideálne je, keď sa písania tejto najzásadnejšej korešpondencie roka ako rodičia sami zúčastníte. Zistite, či vo vašom okolí funguje tzv. Ježiškova pošta, ktorá deťom zasiela odpoveď „ako od Ježiška“. Máva podobu schránky umiestnenej na námestí, organizujú ju samosprávy alebo iné spolky. Dôležité je postrážiť si dátum a vhodiť do schránky list včas.
• Balenie darčekov: Ak už je dieťa väčšie, zabavte ho jedno popoludnie spoločným balením darčekov. Ani obyčajný poukaz či voucher nemusí byť zabalený iba do obálky. Pokiaľ balenie darčekov vnímate ako povinnosť, skúste si z neho urobiť spoločný vianočný zvyk a tešte sa na túto rodinnú tradíciu každý rok.
• Výroba sviečok: Samotné zapaľovanie štyroch adventných sviečok dieťaťu zábavu na dlho nezaručí. Ale čo keby si mohlo sviečky vyrobiť samo? Najjednoduchší spôsob, ako s deťmi vyrábať sviečky, je zmotať ich z plátov včelieho vosku. Také sviečky nielen že pri horení nezameniteľne voňajú, ale navyše sa deti poučia o tom, že včely nie sú dobré len na med. Na vlastné oči, prsty aj nos môžu preskúmať štruktúru plástu so šesťbokými bunkami. Voskové pláty zaobstaráte v predajniach so včelími produktmi. Vyrobte sviečok viac a urobte si k nim aj lampión alebo svietnik. Dieťa môže napríklad pomaľovať zavárací pohár a k slovu sa pri takejto aktivite dostane aj tavná pištoľ.
• Betlehemské svetlo: S hotovými sviečkami v lampióne si zájdite pre betlehemské svetlo. Cestou z kostola s betlehemským svetlom obíďte príbuzenstvo a pokojne sa zdržte na čaj s ochutnávkou cukroviniek.
• Pomoc potrebným: Tradičné Vianoce sú spojené s pomáhaním potrebným, charitatívnymi zbierkami a podobne. Ako dobré skutky priblížiť deťom? Začnite od tých najmenších tvorov. Počas zimných dní nastávajú chvíle, kedy majú aj vtáčiky núdzu o potravu. Vyrobte im s deťmi jednoduché kŕmidlo. Priviažte šišku na povrázok, namočte ju v jedlom „lepidle“ a potom vyvaľkajte v zrnkách. Nakoniec prirobte šišku niekam, kde na ňu máte dobrý výhľad, a pozvite miestnych operencov na hostinu.
• Stavanie betlehemu: Vianoce prešľapujú predo dvermi, a tak je čas si pripomenúť, prečo sa tieto sviatky oslavujú. Zimný slnovrat a pohyby Zeme voči Slnku sú síce fascinujúce, ale deti skôr ocenia jednoduchý príbeh o Márii a jej ceste do Betlehema. Či už je to pre vás história alebo legenda, môžete si vianočný príbeh sprítomniť postavením betlehemu. A čo viac - taký betlehem si môžete s deťmi vyrobiť, čím prirodzene uctíte slovenské vianočné tradície a zvyky. Nechajte dieťa nakresliť postavy: Mária, Jozef, Ježiško, oslík, baránok, pastieri, traja králi. Potom podlepte papier štvrťkou a vystrihnite. Nakoniec stačí zozadu pripevniť leukoplastom špajdľu a betlehemské bábkové divadlo môže začať!
• Zdobenie vianočného stromčeka: Je kráľovská disciplína adventného tvorenia. Papierová reťaz je jednoduchá na výrobu a skvele precvičí jemnú motoriku malých prstíkov. Zmeňte výrobný materiál a urobte popcorn. Jednotlivé pukance potom môžete pomocou ihly navliekať na niť a vedľa toho získate maškrtenie k večernej rozprávke.

Štedrý Deň (24. december) a Jeho Tradície

24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj „vilija“ alebo „vigilija“, odvodený od latinského „vigília“, čo znamená predvečer sviatku. Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia, i keď história nevie presne určiť, kedy sa naozaj narodil. Nasleduje 2. sviatok vianočný (26. decembra).

Prípravy a Zvyklosti Štedrého Dňa

• Pôst: Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko.
• Rozdelenie úloh: V 19. storočí sa v tento sviatočný deň vstávalo skoro, krátko po polnoci, aby ženy stihli pripraviť a navariť všetko potrebné do východu slnka. Úlohou muža v rodine bolo narúbať dostatok dreva a nanosiť vodu.
• Štedrovečerný stôl: Pri štedrovečernom stole vždy obsluhoval jeden člen rodiny, spravidla gazdiná, zatiaľ čo ostatní museli sedieť. Verilo sa, že ak sa niekto postaví, do roka môže zomrieť. Na stôl sa dával biely obrus vyšívaný červenou niťou, pretože červená farba mala ochrannú funkciu. Súčasťou slávnostného prestierania bola aj sviečka a biblia. Do kútov sa dával kúsok slamy ako symbol toho, že sa Ježiš Kristus narodil v maštali.
• Symbolika pod obrusom: Pod obrusom ste mohli nájsť šošovicu alebo fazuľu ako symbol hojnosti.
• Rodinná súdržnosť: Okolo prestretého stola sa uviazala reťaz, na ktorú celá rodina vyložila nohy. Symbolicky tak upriamili pozornosť na silu rodiny a jej súdržnosť, keďže v jednom dome často žilo aj niekoľko generácií pokope.
• Nádoba s mliekom: Neoddeliteľnou súčasťou bola aj nádoba s čerstvo nadojeným mliekom. Takáto nádoba pripomínajúca vedro sa volala šechtár a bola vyrobená z dreva alebo kovu.
• Tanier navyše: Zvykom je prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre nečakaného hosťa alebo náhodných pocestných.

Štedrovečerná Gastronómia

Jedlá, ktoré sa podávajú, sa líšia podľa zvykov a tradícií v rôznych regiónoch Slovenska. Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Tradične na sviatočnom stole vo väčšine domácností nájdeme vyprážaného kapra so zemiakovým šalátom, vianočku aj vianočné pečivo. Spravidla však na bohato prestretom štedrovečernom stole nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance (pupáky, bobaľky), koláče a ovocie. V minulosti sa na stole objavoval predovšetkým hubový kuba, kaša na sladko a kapor na čierno, nesmeli tiež chýbať strukoviny.

Vianočné pečivo má pravdepodobne pohanský pôvod spojený s oslavou zimného slnovratu. Dnešná podoba vianočného pečiva pochádza približne z 19. storočia. Prvé pečivo sa pieklo z vianočkového kysnutého cesta. Po druhej svetovej vojne sa podoba pečiva začala výrazne meniť. Najobľúbenejšie druhy boli z medu, ale aj zo škvarkov či zázvoru. Dnes na vianočných stoloch kraľujú vanilkové rožteky, linecké pečivo, medovníčky alebo napríklad orechové pracny. Práve linecké pečivo si nenechávajte na poslednú chvíľu, ale pustite sa doň s predstihom.

Po Štedrej Večeri

Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú vianočné darčeky, na ktoré sa nielen deti veľmi tešia. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše, aby oslávili narodenie Ježiša Krista a zaspievali si najkrajšiu vianočnú pieseň „Tichá noc, svätá noc“. Polnočná omša je starý vianočný zvyk, ktorý sa koná v predvečer sviatku narodenia Krista, pripisovaného nasledujúcemu dňu, teda Božiemu hodu. Zúčastniť sa tzv. vigílie môžu aj nekresťania.

Vianočné Zvyky a Povery - Od Veštenia po Šťastie

Na Slovensku sa s vianočnými sviatkami spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes.

• Šupina z kapra: Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze. Česká krajina bola napríklad v období stredoveku a raného novoveku doslova rybníkárskou veľmocou, a tak sa tu kapor bežne nachádza v jedálničku a od 19. storočia tiež pravidelne na štedrovečernom stole.
• Jadierka z jabĺčka: Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví. Jadierka v tvare hviezdičky znamenajú zdravie.
• Medový krížik na čele: Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• Púšťanie lodičiek: Púšťanie lodičiek vo forme orechových škrupín patrí zrejme k najobľúbenejším tradíciám pre deti. Do orechovej škrupiny sa vloží sviečka (napríklad skrátená tortová sviečka) a „lodička“ sa spustí do lavóra. Verilo sa, že ak sa žiadna nepotopí, v ďalšom roku nikto z blízkych nezomrie.
• Liatie olova: Svoj pôvod má liatie olova v starovekom Grécku a údajne z olova veštili už starí Kelti. Prvé záznamy o tejto vianočnej tradícii pochádzajú zo začiatku 18. storočia z rakúskych a nemeckých krajín. Ľudia verili, že tvar, ktorý získali, odhalí tajomstvo budúcnosti. Napríklad rovné pravidelné čiary znamenajú život bez zmien a v pokoji, naopak tie vlnité najrôznejšie zmeny.
• Hádzanie črievičkou: Hoci je hádzanie črievičkou prezentované ako zvyk pre nezadané (a najmä vydajachtivé) dievčatá, nie je tomu úplne tak. Údajne sa tak vyháňali čerti a zlé magické sily, a dom sa tak na nový rok od týchto negatívnych síl očistil. Nevydaté dievčatá sa postavia chrbtom k dverám s črievičkou v ruke a topánku hodia za chrbát. Topánka smerujúca špičkou z dverí znamená odchod z domova a svadbu. Špička smerujúca niekam inam dievčaťu predpovedá, že zostane ešte jeden rok doma.
• Sfukovanie sviece: Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• Reťaz okolo stola: Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• Hádzanie orechov: Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• Modlitba: Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
• Svieca na stole: Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• Nepárny počet osôb: Ovšem napríklad nepárny počet osôb pri štedrovečernom stole vám vraj prinesie smolu.
• Neodbíhanie matky od stola: Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko, čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.

Vianočná Výzdoba a Koledy

• Betlehem: Jasličky patria k Vianociam v slovenských krajinách už celé stáročia. Pôvodne zdobili kostoly, no postupom času sa rozšírili aj do domácností veriacich aj neveriacich. Dokonca aj šľachta našla záľubu v betlehemoch a nechávala si ich vyrábať, aby si nimi ozdobila svoje paláce. Typickou ozdobou príbytkov na našom území bol až do polovice 20. storočia betlehem, až neskôr stromček.
• Vianočný stromček: Stromček nepatrí k dlhovekému slovenskému vianočnému zvyku, zdobíme ho až od roku 1812. Pripravil ho ako prekvapenie pre svojich hostí riaditeľ Stavovského divadla Johann Carl Liebich. Tradícia zdobenia stromčekov sa údajne zrodila v Nemecku a pochádza zo starogermánskych zvykov, kedy si pri slnovrate ľudia nosili domov stromčeky alebo čečinu, aby uctili boha Odina. Ozdobený stromček tak, ako ho poznáme dnes, je súčasťou moderných dejín. Určitú jeho podobu ale poznali už starí Slovania, ktorí do domov nosili vetvičky zo stromčekov. Neskôr, približne v druhej polovici 18. storočia sa stromčeky začali využívať v šľachtických rodinách, odkiaľ sa tento trend rozšíril aj do miest a následne do dedín. Ozdobovali ho slamou, orechmi či sušenými jablkami. Každá rodina má svoje preferencie v druhu stromčeka, ale aj v štýle zdobenia. Niekto uprednostňuje trblietky, sklenené gule, iný slamienkové ozdoby. Pustiť sa môžete aj do výroby vlastných ozdôb s vašimi deťmi.
• Cezmína a imelo: Celý rok ich takmer nevidíme, no s príchodom zimy sa ich vetvičky začínajú objavovať na listnatých aj ihličnatých stromoch. V období Vianoc sa zelené kríčky s plodmi menia na vianočnú tradíciu a súčasť takmer každej domácnosti. Svoje príbytky cezmínou a imelom zdobili už Kelti a Slovania a verili, že ozdobený dom priláka dobrého ducha ako útočisko pred mrazmi.
• Vianočné koledy: Za koledu sa všeobecne považuje akákoľvek pieseň s vianočnou tematikou. Kolískou kolied a Vianoc je považovaný stredovek a raný novovek. V tomto období vzniklo množstvo vianočných piesní, ktoré si určite pamätáme ešte zo školských lavíc. V slovenských ľudových piesňach sa často objavuje pastorálna tematika, folklór i obyčajný život dedinských ľudí.
• Vianočné trhy: V každom meste aj na dedine pravidelne prebiehajú vianočné trhy nielen s možnosťou ochutnania tradičných pokrmov a nápojov, ale aj s ukážkou ľudových remesiel. Okrem toho tu určite zaobstaráte aj množstvo vianočných dekorácií, originálnych darčekov, ale aj tradičných doplnkov - napr. drevené betlehemy a ozdoby.

Vianoce vo Svete: Zvyky Iných Kultúr

Hoci Vianoce sú celosvetovo oslavovaným sviatkom, mnohé tradície sa od tých slovenských líšia:

• Grécko: Obyvatelia Grécka majú ako symbol Vianoc nielen ozdobený vianočný stromček, ale aj ozdobené drevené lode, ktoré vystavujú na terasách či v záhradách. Rovnako majú vo svojich domovoch plytkú drevenú misku s kúskom drôtu, preveseným cez okraj misky. Na drôte visí bazalka, ktorá obaľuje drevený kríž. V miske sa udržuje svätená voda. Matka rodiny raz denne ponorí kríž s bazalkou do vody a pokropí miestnosti v dome. Grécke deti nedostávajú darčeky 24. decembra, ale až 31. decembra.
• Taliansko: Taliani majú ako vianočný stromček zásadne vždy len jedličku. Štedrá večera 24. decembra u nich nehrá až taký význam ako slávnostný obed na Prvý sviatok vianočný.
• Ukrajina: Na Ukrajine sa oslavujú Vianoce 6. januára.
• Anglicko: Angličania nemajú vianočné sviatky naviazané na rodiny až tak, ako my. Obdobie Vianoc je pre nich najmä obdobím rôznych večierkov a stretnutí s priateľmi a známymi. Vianočné darčeky im nosí Santa Claus 24. decembra a podľa tradície si ich nechávajú vystavené na čestnom mieste až do sviatku Troch Kráľov.
• Francúzsko: O polnoci sa vo francúzskych rodinách podáva tzv. Reviellon (budíček), čo symbolizuje očakávané narodenie Krista.
• Holandsko: V Holandsku je zvykom, že v polovici novembra príde Mikuláš - Sinterklaas, na bohato vyzdobenej lodi plnej darčekov a sprevádzajú ho postavy černoškov - Zwarte Piet. Vrchol Vianoc oslavujú 5. decembra.
• Poľsko: Poľské zvyky nie sú príliš odlišné od tých našich. Rovnako ako my, na štedrovečerný stôl prestierajú o jeden príbor navyše, pre neznámeho hosťa. Podľa poľskej legendy dokážu zvieratá v noci z 24. na 25. decembra hovoriť ľudskou rečou.
• Bulharsko: V Bulharsku je zvykom mať na štedrovečernom stole nepárny počet bezmäsitých jedál.
• Rumunsko: V Rumunsku sa Vianoce nezaobídu bez tzv. Adventnej zabíjačky.
• Argentína: Argentínčania zdobia svoje vianočné stromčeky a obydlia dosť skoro, už 8. novembra. Na Štedrý večer púšťajú na oblohu Globos, čo je papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa ako lucerna vznesie do neba.
• Mexiko: Obyvatelia Mexika sa na Štedrý deň zúčastňujú polnočnej omše, po ktorej nasleduje bohatá večera, na ktorú volajú aj osamelých ľudí a ľudí bez domova.
• Kolumbia: Vianoce v Kolumbii sa nesú v znamení hudby, stromčekov a bohatého vianočného stola, pri ktorom sa zíde rodina, kamaráti aj susedia.
• Peru: Tradičným zvykom v Peru je „Chocolatadas“ - podarovanie šálky horúcej čokolády a malého darčeka chudobným deťom.
• India: V Indii žije iba 2,3 % kresťanov, ktorí oslavujú Vianoce. Medzi vianočné zvyky v Indii patrí ozdobovanie banánovníkov či mangovníkov.
• Filipíny: Na Filipínach žije až 90 % kresťanov, ktorí slávia sviatky Vianoc. Od 16. do 24. decembra sa konajú každé ráno vianočné omše.
• Egypt: Aj Egypťania vyznávajúci kresťanstvo oslavujú Vianoce. Tradičná je polnočná omša, na ktorú si každý oblečie nové šaty. Po omši nasleduje bohatá večera.
• Austrália: Zaujímavým zvykom v Austrálii je zapekanie nejakej drobnosti do pudingu.

Záver: Odkaz Vianočných Tradícií

Vianočné tradície na Slovensku majú bohatú históriu a sú prejavom hlbokých kultúrnych a náboženských koreňov. V minulosti sa ľudia menej ponáhľali, menej pracovali, vychutnávali si atmosféru a rodinu. Po tom, čo sa postarali o teplo domova, nachovali zvieratá a pripravili jedlo pre rodinu, ich dni spomalili. Venovali sa prítomnosti, navštevovali sa, veľa sa rozprávali, spievali koledy a smiali sa. Dnes, hoci sa mnohé zvyklosti premenili, základné posolstvo Vianoc - pokoj, radosť a spoločne strávený čas s blízkymi - zostáva nemenné. Vianočné vinše na pohľadniciach či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás, pretože pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.

tags: #vianoce #alebo #vianoce