Ako každý rok, aj tohto roku sme si v Rožňave pripomenuli jeden z najvýznamnejších míľnikov v dejinách Slovanov - príchod vierozvestcov, solúnskych bratov Cyrila a Metoda. Títo misionári prišli na územie Veľkej Moravy v roku 863 a stáli pri kultúrnom a náboženskom zrode nášho národa.
Historický význam misie solúnskych bratov
Bratia Cyril a Metod, pochádzajúci z gréckeho Solúna, priniesli na územie našich predkov nielen kresťanstvo, ale aj pozoruhodné vzdelanostné aktivity. Konštantín (neskôr Cyril) vytvoril pre Slovanov nové písmo - hlaholiku, pričom v rokoch 863 - 867 napísal prvú báseň v staroslovenčine, Proglas, slúžiacu ako predhovor k evanjeliu.
Ich literárna činnosť bola rozsiahla a zahŕňala preklady Svätého písma i pôvodnú tvorbu. Významným dielom bol Zákon sudnyj ľudem, ktorý nebol len občianskym zákonníkom Veľkej Moravy, ale aj prvým zákonníkom v slovanskom svete.
Cyrilo-metodská tradícia a Matica slovenská
Práve pri príležitosti 1000. výročia príchodu vierozvestcov dňa 4. augusta 1863 založili významní predstavitelia kultúrneho a cirkevného života na prvom Valnom zhromaždení v Martine najvýznamnejšiu celonárodnú ustanovizeň - Maticu slovenskú. Táto inštitúcia si dodnes pripomína tento sviatok po celom Slovensku, pričom v Rožňave má toto podujatie dlhoročnú tradíciu.
Výber miesta spomienkových osláv v Rožňave, teda busta Štefana Moysesa (prvého predsedu Matice slovenskej), je symbolický. Štefan Moyses sa významne zaslúžil o to, že Vatikán v roku 1864 súhlasil s presunom sviatku sv. Cyrila a Metoda na 5. júl. Je symbolické, že sám Štefan Moyzes náhle zomrel 5. júla 1869, práve v deň tohto významného sviatku.
Spomienkové slávnosti v Rožňave
Rožňava si príchod vierozvestcov pripomína pravidelne prostredníctvom iniciatív Miestneho odboru Matice slovenskej, mesta Rožňava a cirkevných organizácií. Počas uplynulých rokov sa uskutočnilo niekoľko pietnych aktov:
- 2013: Spomienková slávnosť pred Biskupským palácom za účasti viacerých spevokolov.
- 2017: Slávnosť na Námestí baníkov pri pamätnej tabuli Štefana Moysesa.
- 2024 a 2025: Pietne akty kladenia vencov za účasti zástupcov mesta a Matice slovenskej, spojené s kultúrnym programom.
Cyrilo-metodské dedičstvo v 20. storočí
Podľa historika Adama Hudeka z Historického ústavu SAV má cyrilo-metodská tradícia na Slovensku výrazný národno-emancipačný charakter. Hoci počas prvej ČSR bola táto tradícia často marginalizovaná v prospech husitských dejín, pre veriacich ostala symbolom identity. Komunistický režim neskôr náboženský rozmer potláčal a zneužíval odkaz bratov na propagandistické účely, až kým sa v 80. rokoch 20. storočia cyrilo-metodské zhromaždenia, napríklad na Velehrade, nezmenili na otvorené prejavy odporu voči totalite.
Dnes sú svätí Cyril a Metod uznávaní ako spolupatróni Európy a ich odkaz je pevne zakotvený v preambule Ústavy Slovenskej republiky. Oslavy 5. júla zostávajú prejavom úcty k duchovným a kultúrnym koreňom nášho národa.