Svätí Cyril (Konštantín) a Metod, známi aj ako solúnski bratia a slávni slovanskí vierozvestci, vytvorili v dejinách všetkých slovanských národov jednu z najdôležitejších kapitol. V roku 863, spolu s ďalšími misionármi, prišli na požiadavku moravského kniežaťa Rastislava na územie vtedajšej Veľkej Moravy, aby šírili kresťanstvo a kultúru. Ich misia bola odpoveďou na žiadosť adresovanú byzantskému cisárovi Michalovi III. o vyslanie misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí ľud Veľkej Moravy. Cieľom bolo nielen zavedenie zrozumiteľného jazyka pre cirkevné a verejné používanie, ale aj upevnenie a posilnenie kresťanskej viery Slovanov.
Misia na Veľkej Morave a kodifikácia slovanského jazyka
Konštantín a Metod pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého v tom čase žila početná slovanská menšina a obaja bratia ovládali jej jazyk. Ešte pred odchodom na misiu svätý Cyril (Konštantín) zostavil pre Slovanov písmo - hlaholiku, prispôsobenú slovanskému fonematickému systému. Súčasne začal prekladať sväté knihy. Počas svojho pôsobenia na Veľkej Morave bratia rozvíjali rozsiahlu vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť. Založili cirkevné školy a venovali veľké úsilie prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou novozostavenej abecedy.
Na spiatočnej ceste ich v Benátkach zastihlo pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich však už vítal nový pápež Hadrián II., pred ktorým dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Krátko po jeho smrti začiatkom roka 869 prišla do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu pápež vyslal Metoda ako učiteľa. Pápež následne Metodovo misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu.
Počas cesty na Veľkú Moravu bol Metod zajatý Frankami a strávil takmer tri roky vo väzení. Prepustený bol až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave a v roku 880 v Ríme opäť úspešne obhajoval svoje pôsobenie. Koncom 9. storočia, pravdepodobne v Bulharskom chanáte, vznikla cyrilika. Kým v 11. storočí sa ešte pomerne široko používala hlaholika (najmä v rámci Ochridskej literárnej školy), od 12. storočia začala prevládať cyrilika, ktorá Slovanom východného obradu slúžila ako ekvivalent gréckej abecedy.
Cyrilo-metodské dedičstvo a jeho postavenie v dejinách
Štátny sviatok a spolupatróni Európy
Príchod solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu v roku 863 sa v Slovenskej republike pripomína 5. júla ako štátny sviatok - Sviatok svätého Cyrila a Metoda. Toto duchovné dedičstvo je spomenuté aj v preambule Ústavy SR. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy. Ich cirkevný sviatok sa slávi 14. februára, na dátum úmrtia svätého Cyrila. Na Slovensku je vierozvestcom zasvätených takmer 80 kostolov.
Historický vývoj dátumov osláv
Hoci sa sviatok Cyrila a Metoda v Česku a na Slovensku, ako aj u rímskokatolíkov v niektorých krajinách, oslavuje 5. júla, tento dátum nemá zrejmú súvislosť s ich životom ani s časom príchodu na Veľkú Moravu. V roku 1777 pápež Pius VI. nariadil, aby sa títo svätci pripomínali 14. marca. V roku 1863 pápež Pius IX. dovolil presunutie tohto sviatku pre České kráľovstvo a Chorvátsko na 5. júl na žiadosť olomouckého arcibiskupa Fridricha Fürstenberga, ktorý argumentoval vhodnejším júlovým počasím. Je však pravdepodobné, že skutočným dôvodom bola snaha zatieniť oslavy výročia upálenia Jána Husa, ktoré pripadali na 6. júla. Encyklikou „Grande munus“ z 30. septembra 1880 pápež Lev XIII. vyzdvihol význam svätých Cyrila a Metoda pre slovanské národy.
Slovanské pravoslávne cirkvi majú vlastný deň oslavy svätých Cyrila a Metoda, ktorým je 11. máj podľa pravoslávneho kalendára (24. máj podľa občianskeho kalendára). Podľa tradície v tento deň Cyril a Metod zo Solúna na Veľkú Moravu prišli, hoci historicky doložené je len to, že sa tak stalo na jar roku 863. V Bulharsku je 24. máj oslavovaný ako Deň svätých Cyrila a Metoda a Deň slovanskej kultúry a vzdelávania, a je štátnym sviatkom. Všeobecný rímsky kalendár platný od roku 1970 kladie pamiatku na deň 14. februára, čo je dátum úmrtia svätého Cyrila.
Interpretácia cyrilo-metodskej tradície v moderných dejinách
Cyrilo-metodská tradícia bola prítomná v rôznych podobách aj v staršom období moderných dejín Slovenska, a to počas prvej Československej republiky (1918 - 1938), ako aj v období dvoch diktatúr - ľudáckej v čase vojnovej Slovenskej republiky (1939 - 1945) a komunistickej v rokoch 1948 - 1989.
Prvá Československá republika
V období prvej Československej republiky sa význam misie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave do značnej miery obchádzal. Podľa historika Adama Hudeka z Historického ústavu SAV bol národný program prvého prezidenta T. G. Masaryka postavený na husitskej tradícii a reformácii ako protipóle ku katolicizmu. Z politického hľadiska boli cyrilo-metodská a husitská tradícia v ostrom protiklade. Oficiálna interpretácia československých dejín cyrilo-metodskú tradíciu skôr marginalizovala. O všeobecné pestovanie tradície a zdôrazňovanie dedičstva solúnskych bratov sa starali hlavne katolíci a gréckokatolíci, z politického hľadiska predovšetkým ľudáci. Cyril a Metod pre nich predstavovali symbol, ktorý definoval rozdiel medzi katolíckymi, konzervatívnymi Slovákmi a „pokrokárskymi“, husitskými Čechmi. Vyzdvihovanie cyrilo-metodskej tradície v politickom boji na Slovensku sa spájalo s odporom voči údajnej českej hegemónii v republike. Rozvoj tradície podporoval aj Vatikán, napríklad apoštolským listom Pia XI. na 1100. výročie narodenia Cyrila, ktorý zdôrazňoval význam cyrilo-metodskej tradície medzi slovanskými národmi. Na tento list reagovali aj slovenskí katolíci organizáciou Slovenskej národnej púte na Devíne v roku 1927.
Slovenský štát (1939 - 1945)
Od vzniku slovenského štátu sa sviatok Cyrila a Metoda zároveň stal Dňom zahraničných Slovákov. Dňa 5. júla 1939 sa konali nadlho posledné cyrilo-metodské slávnosti, na ktorých rečnil prezident Jozef Tiso za účasti slovenských aj nemeckých politikov. Historik Hudek zdôrazňuje paradoxnosť vtedajšej situácie: Slovensko bolo vazalom Nemeckej ríše, ktorá anektovala Devín a jeho okolie, zatiaľ čo slovenské elity nadšene propagovali nemecký politický a kultúrny vplyv, čo bolo v priamom rozpore s tým, o čo sa snažil knieža Rastislav aj misia Cyrila a Metoda.
Komunistický režim
Cyrilo-metodské dedičstvo si osvojili aj komunisti, ktorí po februárových udalostiach z roku 1948 ovládli Československo. Komunistický režim podľa Hudeka vytlačil náboženský význam cyrilo-metodskej misie a vyzdvihoval predovšetkým jej kultúrny prínos. Solúnski bratia boli vykreslení ako reprezentanti všeslovanskej družby, ktorí prišli, aby Veľkú Moravu zachránili od „duchovného vyhladenia rozpínavými germánskymi kmeňmi“. Na ich životných osudoch režim ilustroval nebezpečenstvo západného imperializmu, ako aj zákernosť Vatikánu, ktorý sa vraj priklonil k franským biskupom, čím zradil celé cyrilo-metodské dielo.
Aj počas komunizmu sa cyrilo-metodské oslavy sporadicky konali na miestach tradične spätých s veľkomoravským obdobím, napríklad v roku 1963 na 1100. výročie príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu na moravskom Velehrade a na Devíne. Počas Pražskej jari v júli 1968 sa na Devíne po dlhšom čase znova uskutočnilo masové stretnutie, no v roku 1969 normalizačná moc už plánované oslavy zrušila. V 70. a 80. rokoch komunistickí ideológovia svoj boj o cyrilo-metodské dedičstvo začali prehrávať. Ukázalo sa to počas osláv 1100. výročia Metodovej smrti na moravskom Velehrade, kde sa púť, ktorou režim plánoval ukázať mieru náboženskej slobody, zmenila na demonštráciu za práva veriacich. Zhromaždenie 150 000 ľudí vypískalo zástupcov KSČ a skandovalo na slávu pápežovi Jánovi Pavlovi II. V polovici 80. rokov 20. storočia bolo tiež jednoznačne viditeľné, že cyrilo-metodská tradícia je oveľa silnejšia na Slovensku než v Čechách a že sa v nej spája náboženský a aj nacionálny aspekt.
Aktuálny pohľad na historický dosah
Reálny historický dosah cyrilo-metodskej misie na vývoj Veľkej Moravy je podľa Adama Hudeka sporný. Išlo skôr o krátku epizódu, ktorá nič nezmenila na príslušnosti tohto regiónu k latinskému západu. Na rozdiel od častí Balkánu sa na Slovensku z cyrilo-metodského dedičstva neuchovalo prakticky nič - ani písmo, ani liturgický jazyk, či byzantský vplyv. Vznik Uhorska a politika jeho prvého kráľa Štefana mali na ďalší vývoj územia Slovenska oveľa väčší dosah. Napriek tomu má cyrilo-metodská tradícia na Slovensku výrazný národno-emancipačný charakter, pretože tak bola budovaná od 19. storočia. Jeden z ich odkazov je aj dnes viac ako aktuálny: „Spravodlivosť povznáša národ, ľudia hynú hriechmi a nespravodlivosťami.“
Súčasné a minulé oslavy výročia
1161. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda (2024)
Úrad vlády SR pozýva širokú verejnosť na celonárodné oslavy 1161. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na územie dnešného Slovenska. Podujatie s názvom Posolstvo Cyrila a Metoda sa uskutoční v piatok 5. júla 2024 o 20.00 h v areáli hradu Devín. V rámci slávnostného programu odznejú známe aj menej známe skladby či diela slovenských autorov v podaní významných slovenských umelcov. Vzhľadom na bezpečnostné opatrenia budú v areáli hradu Devín vytvorené dva samostatné sektory - sektor pre hostí a sektor pre verejnosť a médiá. Zo sektora pre verejnosť a médiá bude možné program sledovať prostredníctvom veľkoplošnej obrazovky a tiež vo vysielaní Slovenskej televízie. Návštevníci môžu do areálu hradu vchádzať cez bránu z Muránskej ulice pri soche sv. Jána Nepomuckého, ktorá bude otvorená od 18.00 h.
1150. výročie príchodu svätých Cyrila a Metoda (2013)
Centrálne oslavy 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie vyvrcholili 5. júla 2013 v Nitre cyrilo-metodskou národnou púťou spojenou so slávnostnou svätou omšou. Slávnostnej liturgii predsedal pápežský legát Frank kardinál Rodé. Pred relikviou svätého Cyrila prinesenou pred oltár na Svätoplukovom námestí ju koncelebrovali aj predseda Rady európskych biskupských konferencií (CCEE) kardinál Péter Erdő, predseda Konferencie biskupov Bosny a Hercegoviny kardinál Vinko Puljić, sarajevský arcibiskup metropolita, apoštolský nuncius na Slovensku Mons. Mario Giordana a predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislav Zvolenský. Spoločne s nimi slávili omšu biskupi a delegáti z Čiech, Poľska, Rakúska, Ukrajiny, Chorvátska a Talianska, ako aj predstavitelia nekatolíckych cirkví. Primátor Nitry Jozef Dvonč ocenil účasť a privítal najvyšších ústavných činiteľov SR, členov vlády, veľvyslancov z viac ako 20 krajín, poslancov slovenského i Európskeho parlamentu a predstaviteľov verejného života.
V Bardejove sa pri tejto príležitosti uskutočnili Cyrilometodské slávnosti ekumenickej jednoty 5. júla 2013 so začiatkom o 17.00 hod. v amfiteátri, s programom slávnostného koncertu miestnych cirkevných spevokolov.
V rámci týždňa osláv 1150. výročia usporiadalo Metodicko-pedagogické centrum v dňoch 3.-4. júla 2013 v Mojmírovciach pri Nitre vedeckú konferenciu pod záštitou ministra školstva SR pod názvom „Vzdelávanie - súčasť misie sv. Cyrila a Metoda“. Cieľom bolo predstaviť obe významné osobnosti, ich život, dielo a odkaz pre súčasnú dobu. Na konferencii sa za ÚPN aktívne zúčastnil ThLic. Ing. Stanislav Labjak s príspevkom „Sv. Cyril a Metod v dobových dokumentoch“, kde poukázal aj na zneužívanie osobností svätých Cyrila a Metoda na politické ciele. Prezentoval to na príklade Rezolúcie vlasteneckých kňazov na Velehrade v roku 1950, či na vystúpení ministra kultúry Miroslava Valka v denníku Pravda v roku 1985 pri príležitosti osláv 1100. výročia od smrti svätého Metoda. Na konferencii bol prezentovaný aj videodokument „Velehrad 1985“, ktorý nakrútil súčasný predseda SpR ÚPN Ondrej Krajňák. Predstavené témy plánuje Metodicko-pedagogické centrum implementovať aj do vzdelávacích programov. Dôstojným záverom slávenia výročia aj za účasti ÚPN bola spolupráca na organizácii vedeckej konferencie a výstavy pri príležitosti 50. výročia založenia Pápežského slovenského ústavu svätých Cyrila a Metoda.
Cyrilo-metodská cesta: Klenoty slovanskej vzdelanosti
Cyrilo-metodská cesta predstavuje príbeh, ktorý po stáročia spája európske národy a vedie ku koreňom slovanskej vzdelanosti. Táto kultúrna trasa sa zameriava predovšetkým na kultúrne myšlienky a obsah, ktoré Cyril a Metod priniesli počas svojej misie medzi veľkomoravskými Slovanmi v rokoch 863-868.
Cestou je možné objaviť množstvo archeologicky a kultúrne významných lokalít, ktoré sa viažu na odkaz svätých Cyrila a Metoda. Od starovekých bazilík, kostolov a kláštorov až po stredoveké hrady, archeoparky a skanzeny - tieto miesta po celej Európe ponúkajú fascinujúci pohľad do sveta a približujú významný vplyv týchto dvoch svätcov. Každé miesto rozpráva jedinečný príbeh a zaujme súvislosťami, ktoré sú veľmi významné pre európske dejiny a kultúru.
Trasa vedie od jadranských ostrovov až po vnútrozemie Istrie, kde staroslovienske písmo vytesané do kameňa prežilo veky. Umožňuje navštíviť krajinu, kde sa v 9. storočí začali písať dejiny slovanskej civilizácie, a odhaliť príbehy v krajine okolo Blatenského jazera, kde sa písali dejiny stredoeurópskej diplomacie. Putovanie pokračuje od alpských priesmykov a starobylého mesta Aquileia až do srdca Ríma, či cez krajinu tisícich kostolov, od byzantského Skopje po mystický Ochrid. Cesta odhaľuje tajomstvá počiatkov kresťanstva v Poľsku, ktoré siahajú hlboko pred oficiálny krst krajiny, a piliere histórie v dunajských nížinách aj karpatských údoliach. Je to tiež cesta, ktorá bola tichým svedkom diplomatických ciest soluňských bratov do Benátok a Ríma.
Ak ste preskúmali trasy Cyrilo-metodskej cesty a chcete sa podeliť o svoje zážitky alebo informácie, môžete prispieť do turistického blogu. Prinášajú sa tiež novinky o kultúrnych podujatiach, turistických trasách, konferenciách a seminároch, či organizovaných putovaniach.