Vzdelávací systém na Slovensku prechádza transformáciou, ktorej kľúčovým prvkom je dôsledné zameranie na výstupy zo vzdelávania. Dôležité je, aby bol jasne sformulovaný výstup a zdôvodnené zaradenie obsahu vzdelávania. Ide o štruktúrovaný popis spôsobilostí, pričom vzdelávanie je úspešné, ak sú jasné ciele, ku ktorým majú žiaci dospieť. Z tohto dôvodu sa v Štátnom vzdelávacom programe kladie dôraz na formulovanie požiadaviek na výstup z témy, ročníka alebo celého stupňa podľa charakteru predmetu.
Definícia a tvorba výkonových a obsahových štandardov
Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie vytvoril v období od júna 2019 do septembra 2022 návrh výkonových štandardov odborných činností výchovného poradenstva v rámci národného projektu Štandardizáciou systému poradenstva a prevencie k inklúzii a úspešnosti na trhu práce. Tvorba štandardov prebiehala v niekoľkých fázach.
Proces tvorby štandardov
- V prvej fáze tvorby štandardov boli definované odborné činnosti prostredníctvom procesných krokov, ktoré boli zverejnené ako „procesné štandardy“ od decembra 2019 do októbra 2022.
- Pomenovanie procesných krokov slúžilo ako podklad pre vznik obsahových a výkonových štandardov.
- Členovia expertnej skupiny sa zhodli, že definícia kvalitne realizovaného výkonu odbornej činnosti by mala vychádzať z pomenovania jednotlivých procesných krokov odbornej činnosti.
- Výkonové štandardy odborných činností tak vychádzajú z procesných štandardov a zároveň ich nahrádzajú. Vznikli doplnením špecifík výkonu odborných činností a rozdelením procesných krokov na „administratívne riadiace činnosti“ a „výkony odborných činností“.
- Východiskom pre tvorbu výkonových štandardov boli procesné analýzy, stretnutia expertných skupín, participácia odbornej verejnosti na tvorbe štandardov a pracovné stretnutia s odborníkmi z priamo riadených organizácií Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.
- Pripomienkovanie procesných krokov odbornou verejnosťou, ktoré sú základom výkonových štandardov, bolo realizované od augusta 2020 do októbra 2020. Do pripomienkovania sa zapojilo 193 subjektov a zaslaných bolo viac ako 2500 podnetov.
Obsahová a výkonová časť štandardov
Obsahová časť vzdelávacieho štandardu určuje minimálny obsah vzdelávania. Jej hlavným cieľom je zjednocovať, koordinovať, respektíve zabezpečovať kompatibilitu minimálneho obsahu vzdelávania na všetkých školách. Obsahovú časť tvorí učivo, ktoré je všetkými žiakmi osvojiteľné. Učivo je formulované v štyroch kategóriách:
- faktuálne poznatky - základný prvok poznania, ktorý žiaci musia vedieť, aby boli oboznámení s určitou disciplínou poznania alebo aby v nej mohli riešiť vedné problémy,
- konceptuálne poznatky - vzájomné vzťahy medzi poznatkami.
Výkonová časť je formulácia výkonov, ktorá určuje, na akej úrovni má žiak dané minimálne učivo ovládať a čo má vykonať. Výkonový štandard je formulovaný v podobe operacionalizovaných cieľov, to znamená, že je uvádzaný aktívnymi slovesami, ktoré zároveň vyjadrujú úroveň osvojenia. Jednotlivé úrovne výstupov sú zamerané na kompetencie, čo znamená kombináciu vedomostí, zručností a schopností. Tieto úrovne sledujú rozvíjanie poznávacích schopností spoznať alebo znovu vybaviť si informácie z dlhodobej pamäte, porozumieť a konštruovať pojmy, aplikovať, analyzovať, vyhodnocovať a schopnosť tvoriť. Výkonový štandard je požiadavkou na výstup zo stupňa vzdelania a zároveň požiadavkou na vstup pri ďalšom stupni vzdelania.
Vzdelávacie štandardy v oblasti Človek a svet práce
Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce zahŕňa štandardy pre rôzne cykly vzdelávania (05.03.01 pre 1. cyklus, 05.03.02 pre 2. cyklus, 05.03.03 pre 3. cyklus). Podľa RUP stanovuje pre túto vzdelávaciu oblasť časovú dotáciu / týždenný počet vyučovacích hodín pre jednotlivé cykly: 3-2-4. Obsahové štandardy určujú okruhy činností, ktoré tvoria jadro vzdelávacej oblasti alebo vyučovacieho predmetu. Uvedomujeme si, že rozsah vzdelávacích štandardov, ako súborov požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, musí vychádzať z reálnej situácie - časovej dotácie uvedenej v RUP.
Obsah predmetu Technika a materiálne vybavenie
Slovenská realita na školách ukazuje, že väčšina z nich nemá ani len zriadenú učebňu techniky so základným vybavením pre ručné opracovanie materiálov. To sa týka napríklad aj práce na malých sústruhoch, s ručnou vŕtačkou a strojového spracovania technických materiálov (drevo, neželezné kovy a plasty). V ponuke sú síce mini sústruhy UNIMAT, no tie sú často hračkárske, nepresné a nákladné.
Výučba programovania v jednoduchom programovacom jazyku je taktiež problematická, keďže základné školy nedisponujú technológiou a strojmi, ktoré by sa dali takto naprogramovať. Častým scenárom je jedno zariadenie pre 18 žiakov (jeden programuje a 17 sa pozerá), pričom s takouto technológiou disponujú len niektoré odborné stredné a vysoké školy. Nákup kvalitných grafických programov a výučba 3D vizualizácií si vyžaduje značné investície a špecializované učebne informatiky s PC. Z tohto dôvodu nie každá škola má materiálno-technické vybavenie a priestorové podmienky na realizáciu všetkých výkonov. Pri súčasnej časovej dotácii predmetu Technika by bolo vhodné zjednodušiť obsah niektorých tém, ktoré sú skôr určené pre žiakov stredných technických škôl.
Pripomienky a výzvy k vzdelávacím štandardom
Kľúčovou nezodpovedanou otázkou zostáva, či budú mať školy aj naďalej možnosť prispôsobiť si obsah vzdelávania techniky (výkonový a obsahový štandard) podľa svojich možností (vybavenosti a učiteľov). Ak nie, je legitímna požiadavka základných škôl, aby štát zabezpečil finančné prostriedky na kompletné vybavenie učební techniky. Zabezpečiť kvalitných učiteľov techniky pre všetky základné školy je navyše absolútne nereálne.
Ciele, ako napríklad tie súvisiace s 3D a digitálnymi technológiami, sú často nedosiahnuteľné pri dnešnej časovej dotácii a súčasnom vybavení drvivej väčšiny základných škôl. Navrhuje sa ich presunúť do informatiky, keďže na ich plnenie chýba vybavenie aj učitelia. Rozsah predmetu Technika je veľmi rozsiahly, čo svedčí o jeho dôležitosti, no miera podpory tomu nezodpovedá a témy často nesledujú hlavný cieľ, ale sú skôr doplnkom k iným oblastiam. Novo zariaďované učebne s "zážitkovým prístupom" dodávajú nástroje po 6 kusov, aj keď trieda má 17 žiakov, čo bráni efektívnemu tréningu zručností.
Chýbajúce komponenty a dôraz na praktické zručnosti
Vo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce chýba štvrtý komponent, ktorý sa v súčasnosti nazýva Ekonomika domácnosti. Z tohto tematického okruhu je nevyhnutné do navrhovaných vzdelávacích štandardov zaradiť témy ako Plánovanie a vedenie domácnosti, Príprava jedál a výživa, Ručné práce, Pestovateľské práce a chovateľstvo (vrátane základnej znalosti o chove hospodárskych zvierat). Hoci sa so štvrtým komponentom nepočíta a pestovateľské a chovateľské vedomosti a zručnosti sú úzko prepojené s predmetom biológia, nie sú v ňom pokryté v potrebnom rozsahu praktických životných zručností. Nejde len o pestovateľské a chovateľské vedomosti, ale o širšie poňatie výchovy k sebestačnosti, s cieľom získavania zručností samozásobiteľstva (napr. základy organického pestovania bylín, zeleniny, ovocia), environmentálne únosnej prevádzky domácnosti (odpadový manažment, ekologické čistenie) a uvedomelého spotrebiteľstva. Aktivity ako príprava jedál, práce na školskom pozemku a ručné práce sú u žiakov veľmi obľúbené a poskytujú psychohygienu, zmysluplnú prácu a rozvoj kreatívnych činností, ktoré sú dôležité aj pre duševné zdravie.
Predmet praktického charakteru by mal rozvíjať predovšetkým praktické zručnosti a jemnú motoriku, najmä v prvom cykle vzdelávania (v prvom a druhom ročníku). Žiaci sú vedení k realizácii jednoduchých pracovných postupov na materiáli minimálne pomocou ručných nástrojov a malých mobilných strojov.
Ako viesť svoj prvý workshop (podrobný návod)
Kariérová výchova a finančná gramotnosť
V rámci kariérovej výchovy absentuje oblasť pracovného práva. Absolventi stredných a vysokých škôl často nemajú základné vedomosti o zákonníku práce, nevedia rozlišovať prípustné a neprípustné podmienky v pracovnej zmluve, ani svoje základné práva a povinnosti. Je navrhované zahrnúť už na úrovni základnej školy informácie o brigádnickej práci študentov, keďže 15-roční žiaci sa s ňou môžu dostať prvýkrát do kontaktu a sú náchylní akceptovať podmienky v rozpore so zákonom či bezpečnosťou pri práci.
Oblasť podnikania a pracovného práva bola tradične zaradená prioritne na stredných školách, keďže žiak ZŠ ide najprv na strednú školu a až potom sa zamestná alebo začne podnikať. Súčasťou je aj nezmyselne zaradená časť o podnikaní, mzde a výpočte mzdy v predmete Technika, ktoré sú vhodnejšie pre študentov SŠ. Navrhovaná je aj výučba podnikania, budovanie povedomia o možnostiach zakladania podnikov, ich financovania a realizácie nápadov v biznis prostredí, a to aj formou prednášok externých odborníkov. Podnikanie ako jeden zo zdrojov príjmu bude doplnený do komponentu Podnikavosť a iniciatívnosť.
Príprava učiteľov a zmeny v kurikule
Vysoké školy aktuálne nemôžu pripravovať budúcich učiteľov na nový obsah učiva vo vzdelávacej oblasti Človek a svet práce, keďže štandardy sú stále v procese pripomienkovania. Bola vyzdvihnutá aj otázka, či VŠ už pripravujú budúcich učiteľov pre celú oblasť Človek a svet práce, nielen pre techniku. Predmet Technika bol v minulosti trojzložkový a názov predmetu nekorešpondoval so zameraním ani s prípravou nových učiteľov, čo bol problém trvajúci viac ako 20 rokov. Súčasná reforma má tento stav napraviť a oblasť Človek a svet práce je definovaná s tromi časťami. Škola dostáva možnosť zvoliť, v ktorých predmetoch tieto časti bude učiť a s akou časovou dotáciou. Predpokladá sa, že väčšina škôl si obsah prispôsobí aktuálnemu stavu a doplní k základnému učivu aj tzv. alternatívne učivo (šitie, pestovanie, varenie, pečenie, chovateľstvo).
Dôležitosť jemnej motoriky a recyklácie
V súčasnosti chýba deťom tréning elementárnej a rozvinutej jemnej motoriky, keďže rodičia (gen X, Y, Z, mileniáli) už často necítia potrebu s deťmi doma niečo robiť. To vedie k nižšiemu sebavedomiu a neschopnosti riadiť vlastné ruky, čo súvisí s rozvojom mozgu. Je potrebné to posilniť v predškolskom veku a na školách dobudovať učebne, zásobovanie materiálom a námetmi. Tréning zručností je základom pre rozvoj kognitívnych schopností a záujmu, a je kľúčový pre naplnenie zámerov duálneho vzdelávania. Digitálna gramotnosť je dôležitá, no zároveň potrebujeme ľudí, ktorí budú ochotní a schopní vyrábať a starať sa o technicky náročné autá a domy. To platí najmä pre deti z marginalizovaných komunít, ktorým chýbajú základné podnety a návyky.
V rámci techniky v časti "Papier a kartón" je navrhované pridať tvorivú činnosť "výroba recyklovaného papiera". Pozitívne je hodnotené druhotné využitie technických materiálov v cieľoch, ktoré je potrebné reflektovať aj v štandardoch. Vzdelávacia oblasť Človek a svet práce ponúka ideálny priestor na praktickú skúsenosť žiakov s využitím druhotných surovín a výrobou nových produktov (upcycling). Doplnená recyklácia do výkonového štandardu Technika 2.