Tento článok sa zameriava na objasnenie podmienok a nárokov spojených s preplácaním sviatkov zamestnancom na Slovensku. Legislatíva, konkrétne Zákonník práce a zákon o štátnych sviatkoch, upravujú, ktoré dni sa považujú za sviatky a ako sa odmeňuje práca počas týchto dní.
Definícia sviatkov a dní pracovného pokoja
Zákon č. 241/1993 Z. z. definuje sviatky ako dni pracovného pokoja. To znamená, že väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Nadväzujúc na túto úpravu sa za sviatok na účely Zákonníka práce považujú tieto dni: 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12.00 hodine, 25. december a 26. december.
Zamestnávateľ má obmedzené možnosti nariadiť prácu vo sviatok, a to len v prípadoch definovaných v § 94 Zákonníka práce, ako sú nepretržitá prevádzka, stráženie objektov, zdravotníctvo a doprava. Povolené sú iba práce podľa § 94 Zákonníka práce.
Zákaz maloobchodného predaja počas vybraných sviatkov
V novelizovanom ustanovení § 94 ods. 5 Zákonníka práce sa hovorí nielen o zákaze práce, ktorá vedie k predaju tovaru konečnému spotrebiteľovi, ale aj s tým spojených prác. Toto ustanovenie je ešte veľmi čerstvé a takéto špecifické prípady sa vykryštalizujú až praxou. Ak Vám je nariadená práca aj vo sviatky, kedy by ste ju nariadenú nemali mať, konanie zamestnávateľa obchádza účel tohto zákonného ustanovenia a preto by malo byť posúdené ako protiprávne. Za porušenie týchto zákazov sú pripravené vysoké peňažné pokuty.
V dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hodine, 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len „maloobchodný predaj“) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a Zákonníka práce.
Príloha č. 1a k zákonu č. 311/2001 Z. z. uvádza výnimky, ako napríklad predaj kvetov 8. mája a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra. Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce, 5. júl, sviatok svätých Cyrila a Metoda, patrí medzi dni, kedy nemožno zamestnancovi nariadiť ani dohodnúť prácu v maloobchode.
Na spracovávanie zásielok sa však zákaz nariadenia práce vo sviatok nevzťahuje, nakoľko sa nedá považovať za nakladacie a vykladacie práce v zmysle výnimiek.
Špecifiká postavenia konateľa a zamestnanca
Situácia sa značne skomplikuje, ak osoba vystupuje ako konateľ a zamestnanec zároveň. Zákon v tomto prípade zakazuje nariadiť výkon práce počas štátnych sviatkov zamestnancom, ale nezakazuje, aby prácu vykonával živnostník alebo konateľ. Vychádza sa aj zo slobody podnikania, štát nemôže podnikateľovi zakázať prácu počas sviatku.
Ako konateľ by ste mohli činnosť vykonávať počas sviatku, nakoľko by ste ju robili z pozície štatutárneho zástupcu obchodnej spoločnosti a teda nie ako zamestnanec. V zmysle ustálenej súdnej praxe nemôže byť táto totožná činnosť vykonávaná z pozície konateľa aj z pozície zamestnanca. K dovolenému súbehu výkonu funkcie konateľa a pracovného pomeru by mohlo prísť len v tom prípade, ak by osoba vykonávala na základe pracovnej zmluvy, uzavretej so všetkými náležitosťami, v prospech spoločnosti práce tak, aby sa pracovné zadelenie a náplň práce zamestnanca a zároveň konateľa nezamieňali a aby bolo zrejmé, že tieto činnosti si vzájomne nekonkurujú. Ak nie je splnená táto podmienka, pracovný pomer nemôže vzniknúť.
Mzdové nároky zamestnancov a vedúcich zamestnancov počas sviatkov
Zákonník práce počíta aj s prácou počas sviatku, avšak za príplatok a za podmienok uvedených v § 94 ods. 3, 4 a 5 Zákonníka práce. Zákonník práce garantuje zamestnancom minimálne, právne garantované nároky, ktoré je možné priaznivejšie upraviť v pracovnej alebo kolektívnej zmluve. V súlade s § 119 ods. 2 Zákonníka práce je možné mzdové podmienky dohodnúť buď s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok
Ak zamestnanec vykonáva prácu v deň sviatku, má okrem dosiahnutej mzdy právny nárok na mzdové zvýhodnenie najmenej vo výške 100 % svojho priemerného zárobku (§ 122 Zákonníka práce).
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok stratí zamestnanec, ktorý po dohode so zamestnávateľom čerpá náhradné voľno za prácu vo sviatok. Za čas čerpania náhradného voľna však zamestnancovi podľa § 122 ods. 2 Zákonníka práce patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Od 1. januára 2013 sa navrhuje doplniť ustanovenie § 122 ods. 2 Zákonníka práce o osobitný postup pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou, podľa ktorého sa čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok bude považovať za odpracovaný čas, za ktorý zamestnancovi bude patriť mzda, nie náhrada mzdy. Ak ide o zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa považuje za odpracovaný čas; tento zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale za čas čerpania náhradného voľna mu patrí pomerná časť mesačnej mzdy.
Zohľadnenie práce vo sviatok v mzde vedúceho zamestnanca
So vedúcim zamestnancom môže zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v takom prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. Okruh vedúcich zamestnancov vymedzuje § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Sviatok pripadajúci na obvyklý pracovný deň a nerovnomerné rozvrhnutie
Ak sviatok pripadne na obvyklý pracovný deň zamestnanca a ten nemôže pracovať, má nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, štandardne sa mu mzda nekrati z dôvodu sviatku a deň sviatku sa považuje za odpracovaný deň.
V prípade zamestnancov s nerovnomerným rozvrhnutím pracovného času je dôležité posúdiť, či sviatok pripadol na deň, kedy mal zamestnanec podľa harmonogramu pracovať. Ak sviatok pripadol na deň, kedy zamestnanec nemal pracovať, nemá nárok na náhradu mzdy za sviatok.
Zamestnanec stráca nárok na náhradu mzdy za sviatok, ak neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo bezprostredne po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť niektorej z týchto zmien.
Výnimky zo štandardného režimu sviatkov: 1. september a 28. október
Existujú dve výnimky zo štandardného režimu sviatkov: 1. september (Deň Ústavy SR) a 28. október (Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu). Síce sú podľa zákona o štátnych sviatkoch tieto dni zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce však takýto status nemajú. V mzdovej agende sa evidujú ako pracovné dni, a preto nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok. V tieto dni môžu byť otvorené aj obchody.
Vláda SR v rámci konsolidácie verejných financií schválila zmeny, ktoré zasiahli ďalšie sviatky. Nejde o rušenie samotných sviatkov v kalendári, ale o zrušenie ich statusu ako „dňa pracovného pokoja“. Od 1. januára 2024 nadobudla účinnosť novela zákona o štátnych sviatkoch, podľa ktorej deň 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky) síce zostal štátnym sviatkom, ale nie je dňom pracovného pokoja a ani sviatkom podľa Zákonníka práce. Rovnaký status má aj 28. október.
Jednotlivé „sviatky“ môžu mať pre spracovanie miezd rôzny status a tým aj rôzne dopady na pracovné povinnosti a odmeňovanie zamestnancov. V mzdovej agende sa tento deň eviduje ako pracovný deň, nevzniká nárok na príplatok za sviatok ani na náhradu mzdy za sviatok. Ak zamestnanec v tento deň nepracuje z dôvodu sviatku (sviatok pripadne na jeho bežný pracovný deň), patrí mu náhrada mzdy za sviatok, ak ide o hodinovo odmeňovaného zamestnanca.
Praktické príklady
Príklad č. 1: Práca 1. septembra
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka. Je odmeňovaný mesačnou mzdou. V septembri 2025 odpracoval všetky zmeny, pričom 1. 9. 2025 odpracoval 4 hodiny nadčas. Za nadčas mu prináleží mzda za nadčas a nadčasový príplatok, ale nie príplatok za prácu vo sviatok, pretože 1. september nie je sviatok v zmysle Zákonníka práce.
Príklad č. 2: Neodpracovaný sviatok (15. september)
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a počas sviatkov nepracuje (firma je počas sviatkov zatvorená). Sviatok 15. 9. 2025 pripadol na pondelok. Ak je zamestnanec odmeňovaný mesačnou mzdou, má tento sviatok zahrnutý priamo v mesačnej mzde ako odpracovaný deň, za ktorý mu patrí mzda. Ak je zamestnanec odmeňovaný hodinovou mzdou, patrí mu za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy za sviatok v sume jeho priemerného zárobku.
Príklad č. 3: Odpracovaný sviatok (15. september)
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. 9. odpracoval. Bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude za odpracovaný sviatok čerpať náhradné voľno, príplatok za sviatok mu vyplatený nebude, bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Príklad č. 4: Hodinová mzda a neodpracovaný sviatok
Pán Pavol, opravár s 40-hodinovým pracovným týždňom a hodinovou mzdou 10 EUR (priemerný hodinový zárobok 11 EUR), odpracoval v apríli 2025 všetky svoje naplánované zmeny (152 hodín). V deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, nepracoval. Patrí mu náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za neodpracované hodiny.