Jozef Majerčík (4. december 1928, Východná - 4. apríl 2011, Bratislava) bol jednou z najvýraznejších osobností folklórneho diania na Slovensku. Jeho životná dráha spájala profesie kultúrno-osvetového pracovníka, folkloristu, národopisného zberateľa, pedagóga a talentovaného herca. Celoživotnou prácou významne prispel k rozvoju národného povedomia, k reprezentácii slovenskej tradičnej ľudovej kultúry, ako aj k rozvoju pôvodnej slovenskej filmovej tvorby.
Životná cesta a umelecké začiatky
Hoci bol Jozef Majerčík pôvodným povolaním stavebný technik a plánoval pokračovať v štúdiu na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) v Bratislave, napokon ho zlákal folklór, ktorému zasvätil celý svoj ďalší život. Svoje umelecké vzdelanie nadobudol na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave, kam nastúpil v roku 1953.
Pôsobenie v popredných súboroch
Jeho tanečná kariéra je neodmysliteľne spätá s najvýznamnejšími slovenskými telesami:
- SĽUK: V rokoch 1952 - 1953 pôsobil ako člen a sólista tanečnej zložky.
- Lúčnica: V súbore zotrval od roku 1953 až do roku 1971 ako sólista, tanečník a pedagóg.
Jozef Majerčík bol legendárnym interpretom sólových postáv v choreografiách Štefana Nosáľa. K jeho najvýznamnejším tanečným stvárneniam patria diela ako Zbojnícky tanec, Radvanský jarmok, Goralská ľúbosť, Zbojnícka rozprávka, Hôrni chlapci, Na detvianskych lazoch, Čerkaný, Romano čapašik či Pod naším Kriváňom. Okrem tanca sa prezentoval aj ako zdatný inštrumentalista v hre na fujaru.
Prínos pre festival Východná a osvetovú činnosť
Jozef Majerčík stál v rokoch 1952 - 1953 pri samotnom zrode Folklórneho festivalu Východná. Ako dlhoročný člen programovej rady, autor a režisér mnohých scénických programov a súťaží výrazne ovplyvnil smerovanie tohto podujatia. Od roku 1971 bol tiež kľúčovým organizátorom hnutia dedinských folklórnych skupín „Nositelia tradícií“, ktoré sa zameriavalo na uchovávanie a rozvoj autentických foriem ľudovej kultúry.
Viac ako 30 rokov (1959 - 1992) pracoval ako samostatný odborný pracovník pre folklórny tanec v Osvetovom ústave v Bratislave. V 60. rokoch 20. storočia taktiež spolupracoval s Československou televíziou na príprave cyklu hudobno-tanečných dokumentov Zem spieva a budoval filmový archív zameraný na dokumentáciu ľudových tancov a zvykov.
Filmová kariéra
Ako výrazný charakterový herec stvárnil Jozef Majerčík postavy vo viac ako 40 filmoch domácej i zahraničnej produkcie. Medzi jeho najznámejšie herecké počiny patria:
| Film | Rok |
|---|---|
| Rodná zem | 1953 |
| Balada o Vojtovej Maríne (postava Maceka) | 1964 |
| Živý bič | 1966 |
| Nevesta hôľ | 1971 |
| Pacho, hybský zbojník | 1975 |
| Plavčík a Vratko | 1981 |
Ocenenia a pamiatka
Za svoju celoživotnú prácu v oblasti kultúry získal množstvo ocenení, medzi nimi:
- Zlatá plaketa Folklórneho festivalu Východná (1971)
- Zlatá plaketa generálneho riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby (1987)
- Titul Zaslúžilý pracovník kultúry (1988)
- Medaila D. G. (1998)
Pamiatku Jozefa Majerčíka a jeho kolegu Klimenta Ondrejku si festival Východná uctil aj špeciálnym spomienkovým programom s názvom Ďakujeme, v ktorom boli archívne záznamy prepojené s choreografiami inšpirovanými ich odkazom.