Andrea Klamparová Hovorka, zakladateľka spolku „Deti Slovenských rodičov žijúcich vo Švédsku”, sa vo Švédsku snaží odovzdávať deťom zvyky a tradície ich slovenských predkov. Po príchode do Švédska v roku 2000 zažila prvé Vianoce v tejto krajine s počudovaním nad odlišnými zvykmi. Pre ňu bol šokom absencia kapra a bohato prestretý stôl, ktorý nezodpovedal jej slovenským predstavám o Vianociach.
Medzitým si však zvykla na švédske tradície. Blízka rodina sa zvyčajne stretáva okolo 14. hodiny u vopred dohodnutej rodiny. Spoločne si pripíjajú tradičným vianočným teplým nápojom, glögg, ktorý je podobný slovenskému punču, avšak do pohára sa pridávajú celé olúpané mandle a hrozienka. Nasleduje spoločné sledovanie vianočného programu „Kalle Anka”, čo je zostrih rôznych kreslených rozprávok od Disneyho, začínajúci každý rok o 14:30.
Počas rozprávok niekto z rodiny pripraví polotovary, ktoré sa prestierajú na jeden veľký stôl, pripomínajúci švédsky stôl, hoci samotní Švédi tento termín nepoužívajú. Po rozprávkach sa všetci presunú k slávnostne prestretému vianočnému stolu, pripijú si s punčom a sami si vyberajú jedlá podľa chuti.
Švédske vianočné menu
Tradičné švédske vianočné menu je rozmanité a zahŕňa:
- Čerstvý, surový losos obložený pórom alebo bez neho.
- Varené vajcia natvrdo nakrájané na polovičky, ozdobené kaviárovou nátierkou alebo oranžovým kaviárom.
- Pečeňová paštéta.
- Zavináče v rôznych nálevoch.
- Knäckebröd - tvrdý suchý celozrnný chlieb, biely chlieb alebo chlebové buchty z bielej múky.
- Rôzne druhy syrov.
- Bravčové alebo hovädzie mäso.
- Varená alebo dusená bravčová šunka.
- Miniatúrne párky „prins korv”.
- Mäsové guľôčky „köttbullar”, podávané vždy s varenými zemiakmi.
- Brusnicový džem a pečený losos.
Mikuláš a darčeky
Po jedle sa všetci opäť zhromaždia pri stromčeku a čakajú na Mikuláša. Zvyčajne sa za neho prezlečie niekto z rodiny, alebo si najmú profesionála, ktorý následne rozdáva darčeky.
Sviatky svetla a pohanské korene
Vianoce vo Švédsku sa začínajú už 13. decembra oslavou svätej Lucie. V tento deň si najmladšie dcéry z každej rodiny oblečú pred svitaním biele rúcho s červenou šerpou a na hlavu si nasadia korunu zo zelených rastlín so zapálenými sviečkami. Spolu so súrodencami potom zobudia rodičov a ponúknu im kávu a Luciine koláčiky. Chlapci, oblečení v bielych košeliach s vysokými čiapkami a čarovnou paličkou s hviezdou, sa tiež pripájajú k tejto tradícii.
Vianočné stromčeky si Švédi zvyknú stavať dva dni pred Vianocami. Ozdobujú ich sviečkami, jabĺčkami, slamenými ozdobami, švédskymi vlajkami či trpaslíkmi. Domácnosti skrášľujú červené tulipány a medovníčky.
Hlboké korene švédskych Vianoc siahajú až k pohanským tradíciám, najmä k sviatku Jule, ktorý sa oslavoval počas zimného slnovratu. Tento sviatok symbolizoval návrat svetla a nádeje. Príchod kresťanstva v 10. storočí postupne prepojil tieto pohanské zvyky s kresťanskými oslavami.
Štedrý večer a tradície
Štedrý večer vo Švédsku sa nazýva Julafton. Na slávnostnej večeri nesmie chýbať tradičná vianočná šunka, nakladané bravčové paprčky, sušená treska a rôzne sladké dobroty. Veľmi rozšírenou tradíciou je podávanie ryžovej ovsenej kaše zvanej risgrynggröt, v ktorej je ukrytá mandľa. Hovorí sa, že kto ju nájde, do roka sa ožení alebo vydá.
Po slávnostnej večeri sa člen rodiny alebo priateľ prezlečie za vianočného škriatka Tomteho. Tomte, podľa tradícií prebývajúci pod domom alebo stodolou a jazdiaci na slámovej koze zvanej Julbok, má bielu bradu, je oblečený v červenom a nosí so sebou vrece s darčekmi. Pôvodne darčeky nosila koza Julbok, no neskôr ju nahradil Tomte alebo dokonca Santa Claus.
Najpodivnejšia vianočná televízna tradícia...
Porovnanie s inými krajinami
Na škandinávskom poloostrove, ktorý zahŕňa Švédsko, Nórsko, Dánsko a Fínsko, sú Vianoce hlboko zakorenené v kultúrnych a historických tradíciách. Hoci krajiny zdieľajú niektoré spoločné korene, každá má svoje vlastné jedinečné rituály a oslavy.
Vianoce na škandinávskom poloostrove predstavujú fascinujúci a pestrý mix tradícií, ktoré odrážajú bohatú kultúrnu históriu regiónu. Spoločné korene pohanských tradícií, španielskych a domorodých vplyvov sa spájajú s modernými oslavami, ktoré majú význam pre rodiny a komunity. Duch Vianoc, zdôrazňujúci rodinné hodnoty a nádeje, zostáva v každej z nich prítomný.
Rovnako ako je pre Slovákov ťažké predstaviť si Vianoce bez ryby, aj v iných kultúrach majú svoje gurmánske zvyky. Na Slovensku sa tradične konzumuje kapor, v kresťanskom výklade ryba nie je mäso, a preto bol domáci kapor akceptovateľný počas pôstneho obdobia. V súčasnosti ho síce vytláča losos či tuniak, ale stále si udržiava prívlastok „tradičný“.
Vianočné menu sa líši aj v rámci jednej krajiny. V rámci Európy sa vianočné večere líšia absolútne. Vo Veľkej Británii je typický moriak so zeleninou a brusnicovou omáčkou, vo Francúzsku sa podávajú morské plody, moriak s gaštanmi a dezert buche de noel. V Grécku dominuje bravčové mäso na cesnaku a sladkosti ako melomakarona.
Švédske vianočné tradície podrobnejšie
Švédske vianočné tradície kombinujú kresťanské a pohanské prvky. Stromček sa zdobí až na Štedrý deň. Jednotlivé miestnosti sa ozdobujú farebnými reťazami a zelenými girlandami zo živých smrekových vetví.
Vianočné darčeky roznáša hrbatý trpasličí starček Jultombe (škriatok Jultomten) s nosom ako gombička, sprevádzaný malým trpaslíkom Julnissar. Darčeky vhadzuje otvoreným oknom. Na rozdiel od anglického Santa Clausa je švédsky vianočný škriatok skromnejší a sane s darčekmi si ťahá sám. Občas sa tento švédsky Ježiško zmení na starého capa, čo má pôvod v mikulášskom čertovi. Babičky deťom pri stromčeku rozprávajú legendu o lakomom starom capovi, ktorý odmietol darovať Ježiškovi chlp na teplú prikrývku. Za trest musí chodiť od domu k domu a roznášať deťom darčeky. Preto je vo Švédsku symbolom Vianoc slamený cap/slamená koza.
Tradičným vianočným jedlom je varená sušená treska v bielej omáčke, teplá šunka so zeleným hráškom, alebo šunka potretá horčicou a zapečená so zemiakmi a červenou kapustou. Nechýba ani vianočná špecialita - varená hnedá fazuľa so slaninou, zapečená v cibuli. Na vianočnom stole je často i pečený moriak, pečené bravčové rebierka či karbonátky. Populárne sú i rôzne ochutené slede. Pochutnávajú si aj na ryžovej kaši so smotanou, pečú perníky a popíjajú tradičný vianočný nápoj glogg (varené víno s klinčekmi, koreninami, hrozienkami a mandľami a štipkou tvrdého alkoholu).
Na koniec štedrovečernej hostiny sa podáva sladký ryžový nákyp so zapečenou mandľou pre šťastie alebo švédska vianočná kaša poliata jahodovým sirupom. Kto nájde v nákype alebo v kaši mandľu, dostane darček. Vianočné pečivo má tvar capa, hviezd, srdiečok a prasiatok. Na vidieku sa ešte stále dodržiava starý zvyk vianočných prechádzok.
Adventné obdobie a svetelná atmosféra
Cez advent by Švédsko z vesmíru vyzeralo takmer ako veľká elektráreň. Aby sa tmavé dni stali znesiteľnejšími, príbytky útulnejšími a ľudia mali viac radosti, dominujú tu tisícky malých svetiel. Švédi doma zapaľujú sviečky, osvetľujú domy a záhrady, zdobia byty aj kancelárie, vo firmách sa organizujú vianočné večierky.
Švédska zima je ponurá. Dni sú krátke, obloha zatiahnutá. Ľudia sa snažia spríjemniť si advent svetlom - v záhradách aj v domoch. „Vonku je cez zimu tak šero, že naozaj potrebujeme svetlo, aby sme boli šťastnejší,“ hovorí Lena Listi zo švédskej firmy Camfil Farr. Doma zapaľujú množstvo sviečok a kahančekov, na stromy v záhrade vešajú svetelné reťaze. Súčasťou výzdoby sú aj adventné vence. Domácnosti aj kancelárie tiež ozdobujú vianočnými svetielkami.
Švédi trávia najkrajšie sviatky roka doma s rodinami, na rozdiel od Silvestra, keď sa síce stretávajú s rodinou a priateľmi, ale často na veľkom večierku alebo pri spoločnej večeri. Veľkú pozornosť venujú jedlu. Typickou večerou je homár a poriadny kus mäsa, potom dezert. K jedlu sa pije šampanské a kvalitné víno. O polnoci všetci vychádzajú von, a podobne ako na Slovensku, všade strieľajú ohňostroje aj šampanské.
Štedrý deň vo Švédsku
Jedlu sa venuje veľká pozornosť aj na Štedrý deň. Rodiny sa stretávajú už o deň skôr, spoločne pripravujú jedlo a zdobia vianočný stromček. Opäť sa zídu 24. decembra okolo obeda, pijú Glogg, jedia zázvorové sušienky. Potom prichádza na rad tradičný bufet, napr. s Jolskinkou (šunkou zapečenou s horčicou a strúhankou), pije sa jablková šťava. Súčasťou bufetu sú aj mäsové guľky a rôzne slané drobnosti. Popíjajú vianočné pivo „julöl” a Schnaps.
O tretej poobede všetci zasadnú k televízorom a pozerajú „Kalles jul” - vianočnú show káčera Donalda. Je to tradícia už od čias, keď boli Vianoce jednou z mála príležitostí, kedy v televízii dávali animované rozprávky.
„Počas rozprávky si väčšina dospelých zdriemne v mäkkých pohovkách. Trvá to vyše hodiny a je to čas, kedy sa jedlo usadí v žalúdku, prípadne sa podáva káva a niečo sladké,“ hovorí Lena Listi. Po Kalles jul je už čas na príchod „Jultomten” - Mikuláša. Niečo prináša aj do ponožiek, ale väčšinu darčekov pod stromček. Keď je všetko rozbalené, prichádza na rad opäť jedlo a dlhé rozhovory. „Večer končíme sľubom, že už nikdy nebudeme toľko jesť,“ dodáva Lena Listi.
Nákupy a darčeky vo Švédsku
Švédi delia nákupy medzi obchody a internet. Na Vianoce sú vo Švédsku obľúbené technické darčeky. Staršie deti potešia tablety, telefóny, notebooky, počítače, Play Station, darčekové poukážky na nákup oblečenia, menšie lego. Darčeky sa nakupujú približne od polovice decembra.
Vianočné prípravy vo Švédsku začínajú prvou adventnou nedeľou. Takmer každá rodina vlastní adventný veniec, zdobený najčastejšie lišajníkom, a každú adventnú nedeľu na ňom zapália jednu zo štyroch sviečok. Vchodové dvere najčastejšie zdobí adventný veniec a okno elektrický vianočný svietnik v tvare hviezdy. V obchodoch nájdete adventné kalendáre a na pošte si môžete kúpiť špeciálne edície vianočných známok a samolepiek, z ktorých výťažok ide na dobročinné účely.
Celý december si vo švédskych reštauráciách môžete dať tzv. „julbord”, vianočný švédsky stôl. Pochutnáte si na rôzne ochutených sleďoch, vajciach natvrdo s kaviárom, veľkej pečenej šunke, moriakovi, bravčových rebierkach, fašírkach a nechýba ani ryžová kaša so smotanou a perníčkami. Na dobrú náladu aj na premrznuté ruky pomôže tradičný vianočný nápoj „glögg”, zvarené víno s prídavkom korenia, hrozienok, mandlí a tvrdého alkoholu.
Obľúbeným sviatkom je 13. december, teda sviatok svätej Lucie, kedy od skorých ranných hodín za spevu kolied prechádzajú mestom dievčatá oblečené v bielych košeliach s horiacimi svietnikmi a chlapci s vysokými čiapkami a zlatými hviezdami.
Vianočný stromček zdobia Švédi až na Štedrý deň (mnohé rodiny majú aj dva!), najčastejšie farebnými mašľami a slamenými ozdobami.
Na Štedrý deň poobede sa schádza rodina pri vianočnom stole. Po rozdaní darčekov sa tancuje a hrajú sa vianočné hry, ktoré sa v rodinách mnohokrát dedia z generácie na generáciu.
Darčeky vo Švédsku nadeľuje vianočný škriatok-deduško „Tomten”, ktorý je kombináciou dobrého škriatka, Santa Clausa a svätého Mikuláša. Obvykle v podvečer zabúcha na dvere a zháňa sa po dobrých deťoch. Jeho pomocníci škriatkovia „Julnissar” potom hádžu darčeky pod vianočný stromček oknom. To dalo švédskym vianočným darčekom názov „julklappa”, kde slovo „klappa” znamená švédsky klopanie. Švédi si dávajú záležať na krásne zabalených darčekoch a mnohokrát ich aj sami vyrábajú.
Vianočné sviatky trvajú vo Švédsku až do sviatku svätého Knuta 13. januára. Toho dňa si deti pozvú kamarátov, s veľkou slávou odstroja vianočný stromček a vyhodia ho oknom von.
Škriatkovia sú cez Vianoce takmer všade.
