Sviatok Všetkých svätých je cirkevne prikázaný sviatok v katolíckej cirkvi, ktorý sa tradične slávi 1. novembra. Tento deň je venovaný pamiatke všetkých svätých, známych aj neznámych, ktorí dosiahli blaženosť v nebi. Na druhý deň, 2. novembra, nadväzuje Spomienka na všetkých verných zosnulých, v ľudovej reči známa ako Dušičky, kedy sa konajú zádušné omše za tých, ktorí sa nachádzajú vo fáze očisťovania.

Cirkevný význam a povinnosti veriacich

Podľa kánonického práva (Kán. 1247) sú veriaci v nedeľu a v iné prikázané sviatky povinní zúčastniť sa na celej svätej omši. Okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu. Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní ten, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade, buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa.

Pre katolíkov 1. november predstavuje možnosť venovať sa sláveniu predpísaným spôsobom bez nutnosti brať si dovolenku, keďže ide o deň pracovného pokoja. Sviatok zdôrazňuje význam svätcov ako vzorov, ktorí svojím príkladným životom ukazovali cestu k Bohu, a je neoddeliteľne spojený s nádejou na vzkriesenie.

Zoznam prikázaných sviatkov v Rímskokatolíckej cirkvi

Historické korene sviatku a rímsky Panteón

Korene sviatku Všetkých svätých siahajú do 4. storočia. Vo Východnej cirkvi sa už vtedy slávila spomienka na všetkých, ktorí položili život pre vieru. Prvé zmienky pochádzajú z hymny Efréma Sýrskeho, ktorá spomína mučeníkov z Edessy. Pôvodne sa tento sviatok slávil v jarnom období, často v nedeľu po Turícach.

V Západnej cirkvi sa vznik spomienky datuje na začiatok 7. storočia. V roku 609 (iné zdroje uvádzajú 608) pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) v Ríme. Tento architektonický skvost, postavený v roku 25 pred Kristom, bol pôvodne zasvätený všetkým rímskym bohom. Pápež nariadil odstrániť pohanské modly a 13. mája chrám zasvätil Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom.

K definitívnemu presunu na 1. november došlo neskôr. Pápež Gregor III. (731 - 744) v Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť „všetkých svätcov“ a nariadil, aby sa slávnosť v Ríme konala v tento deň. O sto rokov neskôr, v roku 844, pápež Gregor IV. rozšíril slávenie sviatku na celú Cirkev.

Keltské vplyvy a tradícia Samhain

Historický presun

Sviatok všetkých svätých: Význam a tradície

Sviatok Všetkých svätých, známy aj ako Dušičky, je cirkevne prikázaný sviatok v katolíckej cirkvi, ktorý sa tradične slávi 1. novembra. Tento sviatok je venovaný pamiatke všetkých svätých, známych aj neznámych, ktorí dosiahli blaženosť v nebi. Na druhý deň, 2. novembra, sa konajú zádušné omše za všetkých verných zosnulých, známe ako Pamiatka zosnulých. Veriaci tejto cirkvi majú možnosť venovať sa jeho sláveniu cirkvou predpísaným spôsobom bez nutnosti napríklad vziať si na tento deň dovolenku.

Pri dátume 1. novembra je v zákone o sviatkoch spomínaný ako prikázaný sviatok. V prípade, ak nepripadne na sobotu alebo nedeľu, je bežným pracovným dňom. V Rímskokatolíckej cirkvi sa nazýva Spomienkou na všetkých verných zosnulých. Zapaľovanie sviečok na hroboch je pre katolíkov znakom nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva. V Evanjelickej cirkvi a. v. má sviatok slávený v tento deň názov Pamiatka zosnulých. Veriaci počas neho prichádzajú k hrobom príbuzných a známych a spomínajú na nich. Priblížila, že všeobecne rozšírenou praktikou je v období tesne predchádzajúcemu prelomu októbra a novembra čistenie a úprava hrobov príbuzných, ich výzdoba kvetmi. Najviac ľudí spája predvečer 2. novembra s navštevovaním cintorínov a zapaľovaním sviečok na hroboch. Voľný deň občania využívajú aj na spoločenské aktivity, turistiku a šport.

Úvod do sviatku

Hoci je tento sviatok primárne spojený s katolíckou tradíciou, v rôznych podobách sa slávi takmer po celom svete. Protestantská cirkev síce neuznáva kult svätých a neoslavuje Sviatok všetkých svätých, ale pripomína si Pamiatku zosnulých. Pre nich je jedným z významných sviatkov 31. október.

Pre katolíkov Sviatok všetkých svätých predstavuje spomienku na tých, ktorí ešte nedosiahli blaženosť alebo sa nachádzajú vo fáze očisťovania pred prechodom z očistca do neba. Tento sviatok je neoddeliteľne spojený s nádejou na vzkriesenie.

Historické korene sviatku

Sviatok Všetkých svätých má dlhú históriu siahajúcu až do 4. storočia. Pôvodne sa v kresťanstve tento sviatok slávil v jarnom období, čo súviselo s prebúdzaním prírody a príletom vtákov.

Počiatky v staroveku

Prvé zmienky o sviatku podobného charakteru pochádzajú zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, ktorá spomína oslavovanie mučeníkov z Edessy. Tieto oslavy pripadali na 13. mája. Neskôr sa v rôznych miestach, na Východe aj na Západe, začali oslavovať všetci mučeníci, pričom tieto sviatky pripadali na nedeľu po Turícoch.

V Ríme je zo 7. storočia doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. V roku 609 pápež Bonifác IV. prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Tento chrám, postavený v roku 25 pred Kristom, bol pôvodne zasvätený všetkým rímskym bohom a je architektonickým skvostom s okrúhlym pôdorysom a centrálnym otvorom.

Posun na november

Priblíženie sa k dátumu 1. novembra nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III. (731 - 744), ktorý v Bazilike svätého Petra zasvätil kaplnku na počesť „všetkých svätcov“. Presný dátum tejto udalosti nie je známy, niektoré zdroje uvádzajú 12. apríl.

Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial za pontifikátu pápeža Gregora IV. v roku 844, kedy rozšíril slávenie tohto sviatku na celú Cirkev. Tento dátum sa neskôr spájal aj s keltským sviatkom Samhain.

Keltské a pohanské vplyvy

Sviatok Všetkých svätých má svoje korene aj v starovekých pohanských tradíciách, najmä v keltskom sviatku Samhain.

Samhain - keltský Nový rok

Keltský sviatok Samhain, oslavovaný 1. novembra, znamenal pre Keltov začiatok nového roka. Bol to sviatok konca leta a začiatku zimného spánku prírody. Noc na prelome októbra a novembra bola považovaná za magickú, kedy sa prelínajú svety živých a mŕtvych.

Podľa keltskej tradície bolo „živé svetlo“ v podobe plameňa dôležité preto, aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými.

Pokresťančenie tradícií

V ranom kresťanstve dochádzalo k postupnému pokresťančeniu mnohých pohanských sviatkov a tradícií. Sviatok Všetkých svätých sa tak stal kresťanskou adaptáciou starších zvykov, ktoré sa viazali na koniec roka a spomienku na zosnulých.

Pamiatka zosnulých - Dušičky

Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky, sa vyvinula neskôr ako samostatný sviatok venovaný modlitbám za duše v očistci.

Zavedenie sviatku

Sviatok Pamiatky zosnulých zaviedol v roku 998 svätý opát Odilon z Cluny. Kláštor v Cluny bol v tom čase významným kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe. V tomto období sa tiež vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja alebo Pekla.

Dušičky boli venované dušiam v očistci, ktoré sa v tento deň mohli na jednu noc vrátiť do sveta živých, aby si uľavili od utrpenia. V tomto období existovali špecifické zvyky, ako napríklad plnenie lámp maslom alebo olejom, aby si mŕtvi mohli pomazať rany z očistca, alebo sypanie múky do ohňa pre hladné duše.

Moderné prejavy

Zdobenie hrobov kvetmi a vencami je novšou tradíciou, ktorá sa ujala až na konci 19. storočia. Na Slovensku si v tieto dni veriaci pripomínajú svojich blízkych návštevou cintorínov, zapálením sviečok a prinášaním kvetov a vencov na hroby.

Halloween a jeho korene

Moderný sviatok Halloween, ktorý sa udomácnil aj na Slovensku, má tiež prastarý pôvod v keltských tradíciách.

Pôvod názvu a tradícií

Slovo Halloween pochádza z „All Halows´ Eve“ alebo „All Hallows´ Evening“, čo znamená „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Sviatok sa pôvodne slávil v Írsku a Škótsku.

Do Ameriky sa Halloween dostal vďaka imigrantom z Írska a Škótska v 19. storočí. Neodmysliteľnou súčasťou Halloweenu sú vyrezávané tekvice, známe ako „Jack-o´-lantern“ alebo „Will-o´-the-wisp“. Tieto tekvice pôvodne symbolizovali dušu uväznenú v očistci.

„Trick or Treat“

Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v strašidelných maskách s porekadlom „Trick or Treat“, čo v preklade znamená „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“. Za koledu dostávajú koledníci odmenu.

Sviatok mŕtvych v Mexiku

V Mexiku sa Sviatok mŕtvych (Día de Muertos) oslavuje vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a sprievodov.

Deň mŕtvych

Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi živých vracajú duše detí a zosnulých príbuzných. Na cintoríny nosia špeciálne oranžové kvety.

V každom dome sa stavia špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zosnulých, na ktorých takto spomínajú. Táto tradícia je zapísaná na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.

Slovenské tradície a zvyky

Na Slovensku sa Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých spájajú s viacerými tradíciami a zvykmi.

Návšteva cintorínov a úcta k zosnulým

V tieto dni je zvykom navštevovať cintoríny a hroby svojich príbuzných. Hroby sú zdobené vencami a kvetmi, na ktorých horia sviece. Tieto prejavy vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami.

Symbol kríža, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Prví kresťania označovali hroby svojich blízkych znakom kríža, vychádzajúc z predkresťanskej tradície, ktorá vyjadrovala nádej na život po smrti.

Ľudové zvyky a pranostiky

S Dušičkami sa spájajú aj viaceré ľudové pranostiky. V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií, napríklad pečenie koláčikov z bielej a tmavej múky, ktoré sa označovali ako „kosti svätých“, alebo príprava žemličiek plnených sladkými plnkami, ktoré predstavovali dušičky zomrelých.

V minulosti bol známy aj zvyk „hľadanie svetlonosa“, kedy si ľudia vyrábali malé lucerničky z tekvičiek.

Kánonické predpisy a povinnosti veriacich

V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši v katolíckom obrade a zdržiavať sa takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247).

Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti. Kánonické predpisy definujú prikázané sviatky, ktoré sú zároveň slávnosťami, a tie, ktoré sú len slávnosťami. Pri slávnostiach, ktoré nie sú prikázané, veriaci nie sú povinní zúčastniť sa na omši, no Cirkev účasť vrelo odporúča.

Zoznam prikázaných sviatkov v rímskokatolíckej cirkvi

V rímskokatolíckej cirkvi sú najdôležitejšie prikázané sviatky:

• 1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. január
• 2. Zjavenie Pána - 6. január
• 3. Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok (štvrtok, 40. deň od Veľkej noci)
• 4. Najsvätejšieho Kristovho tela a krvi - pohyblivý sviatok (štvrtok po nedeli Najsvätejšej Trojice)
• 5. Svätých apoštolov Petra a Pavla - 29. jún
• 6. Nanebovzatie Panny Márie - 15. august
• 7. Všetkých svätých - 1. november
• 8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. december
• 9. Narodenie nášho Pána Ježiša Krista - 25. december

Význam omše a účasti na bohoslužbách

Kto pochopil význam a ciele sv. omše, ten nepotrebuje výklad. Svätá omša nie je len ceremónia. Účasť na liturgii slova je nevyhnutná, pretože Cirkev každý deň predkladá a vysvetľuje nové časti svojho učenia. Aktívna účasť na živote Cirkvi, t.j. účasť na eucharistickom slávení, je kľúčová pre veriaceho.

Kánon 1248 § 1 uvádza, že prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa.

tags: #vsechsvatych #prikazany #sviatok